Tu sú 2 príklady z praxe:
1.
Pri policajnej kontrole motorového vozidla je policajnou hliadkou zistené, že v jeho zadnej časti je pod plachtou zastrelená tzv. vysoká, ktorá nie je označená plombou, čo zakladá jasné podozrenie z trestného činu pytliactva. Podozrivý, a zároveň poľovník v jednej osobe, používa klasickú výhovorku, že plombu si zabudol doma, čo zistil až po odstrele. Na otázku, či o odstrele telefonicky informoval poľovného hospodára, odpovedá, že sa mu vybil mobil. Na tretiu zásadnú otázku, prečo nemá odstrel zapísaný v povolenke na odstrel, odpovedá, že mu prestalo (asi v tej zime) písať pero...
Prokuratúra v danej veci konštatuje, že sa nejedná o trestný čin pytliactva, lebo lov bol oprávnený, keďže na neho bola vystavená povolenka a preto môže ísť iba o neoprávnenú manipuláciu s oprávnene ulovenou zverou. Zároveň argumentuje znením skutkovej podstaty trestného činu pytliactva, kde je uvedené, že tohto trestného činu sa dopustí ten, kto si prisvojí neoprávnene ulovenú zver.
Komentár:
Podobný prípad bol aj mojim posledným prípadom, ktorý som chcel z mojej čiastočne kontrolno-metodickej pozície ako policajt vo februári 2010 riešiť, resp. ovplyvniť jeho riešenie, aby nebol zametený pod koberec, no nakoniec to dopadlo tak, že skôr než bol poriešený podozrivý poľovník (tento poriešený nebol v trestnom konaní nakoniec nebol vôbec) bol "poriešený" policajt. (Písal som o tom v článku "Ako prichádza polícia o produktívnych policajtov").
Keďže som ešte vo februári 2010 z vlastnej iniciatívy vykonával analýzy všetkých rozsudkov súdov od r. 2003 na mne pridelených úsekoch kriminality, vrátane pytliactva, viem, že minimálne v dvoch prípadoch súd za podobný „oprávnený lov", po ktorom nenasledovalo splnenie daných povinností, obžalovaných odsúdil. Súd v týchto dvoch prípadoch s najväčšou pravdepodobnosťou vychádzal z toho, že za oprávnený odlov môžeme považovať len taký, pri ktorom si poľovník splní zákonné povinnosti, ktoré boli do zákona o poľovníctve zakomponované ako nástroje, bez ktorých by bol boj proti pytliactvu zo strany poľovníkov nemožný. Iba ich splnením sa stáva odlov oprávneným, resp. legálnym. V opačnom prípade by dané zákonné povinnosti strácali význam a za oprávnený lov by sa museli pokladať aj také odstrely zveri, kde na jednu povolenku by poľovník ulovil napr. 5 jeleňov, ale len u posledného z nich by použil značku a odstrel by zaznamenal v povolenke.
Nerozumiem tomu, že ani prokuratúra, ani príslušní policajti o tieto rozsudky neprejavili doposiaľ záujem, aj keď som týmito rozsudkami pred nimi podopieral právny názor o tom, že za oprávnený odlov môžeme považovať len taký, pri ktorom si poľovník splní zákonné povinnosti. Inak ide o pokus zatajenia úlovku, čo je v podstate pytliactvo.
2.
Pri policajnej kontrole vozidla je v kufri nájdená plombou neoznačená poľovná zver. Podozrivý poľovník sa bráni tým, že ide len o chorú zver (strečky v nose), ktorú zastrelil z preventívnych dôvodov, aby údajne nenakazila ostatnú populáciu v lese, a práve ju ide zaviesť na smetisko. Zastrelená zver, aj keď možno bola chorá, je v danom prípade nielenže neoznačená plombou, ale aj nezaevidovaná, nezapísaná do povolenky a poľovník o odstrele ani včas neinformuje poľovného hospodára. Tento mu dodatočne robí alibi.
Príslušný prokurátor daný odstrel hodnotí ako oprávnený preventívny ozdravný zásah, za ktorý by mal byť poľovník skôr odmenený, ako potrestaný.
Komentár:
Zákon o poľovníctve nehovorí nič o tom, že ulovená chorá zver nepodlieha režimu kontroly a ani o tom, že môže byť vyhodená len tak na smetisko. Prokurátor alibista vystupujúci ako orgán činný v trestnom obhajovaní samozrejme nemôže vziať do úvahy tieto 2 podstatné skutočnosti, lebo by mu to narušilo "koncepciu", a dokonca ani tú skutočnosť, že len hodnota mäsa zastreleného zvieraťa bola v tomto prípade vyčíslená minimálne na 50,-EUR. Takže srnec bol vhodný na klobásy, nie na smetisko; aj napriek strečkom v nose.
Aj keď v prípade možno existuje poľahčujúca okolnosť, otázka znie, či je táto sama o sebe dostatočným dôvodom na odmietnutie alebo zastavenie veci ako takej s odôvodnením, že nejde o trestný čin. Zvlášť ak je tu možnosť podmienečného zastavenia trestného stíhania, ktorá sama o sebe je dosť veľkým ústupkom páchateľom trestnej činnosti (dané ustanovenie o možnosti podmienečného zastavenia trestného stíhania sa zvykne nazývať korupčným paragrafom).
Súvisiaci článok: "Generálna prokuratúra potrebuje generálnu opravu" http://burkert.blog.sme.sk/c/245696/Generalna-prokuratura-potrebuje-generalnu-opravu.html
