čo sa týka prospechu plynúceho zo skultúrnenia, či obohatenia Európy islamom, a ak, tak s tým, že sa tak stane najskôr o 10, možno 20 rokov. Dnes je to už, potvrdením Európskeho súdu pre ľudské práva, realitou. A to rovno u našich susedov. Teda hľadať v danej veci „vzor“, ako naložiť s nepohodlnými kritikmi islamu, ktorých aj u nás chodí viac než by bolo pre mnohých znesiteľné, nemusíme chodiť ďaleko.
K veci:
Mnohí ste iste zaregistrovali, aj keď v mienkotvorných médiách ja osobne nie, že Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu nedávno potvrdil trest odňatia slobody na 60 dní, resp. pokutu vo výške 480 eur, ktorú udelil rakúsky trestný súd rakúskej občianke za znevažovanie islamu, resp. Mohameda na konferencii o islame. Na hodnotenie náboženstva, alebo vyslovenie názoru o náboženstve (aj keď môže ísť, alebo ide o ideológiu s maskou náboženstva; pozn. autora článku), aj keď opodstatneného, sa totiž podľa nového výkladu už sloboda slova zjavne nevzťahuje. Teda v prípade, ak ste vo svojom hodnotení kritický, resp. stačí ak poukazujete na nepríjemné fakty z trilógie islamu, ktoré nespochybňujú ani islamské autority.
A je pri tom zaujímavé, že v Európe, ktorej hodnoty sú vybudované na kresťanských základoch, prestávame tieto brániť a namiesto toho paradoxne chceme brániť to, čo je proti nim priamo namierené. A ak to chce niekto trochu viac konkretizovať, tak toho súdna moc schladí trestom odňatia slobody alebo pokutou. No, tomuto by som ešte pred 3 rokmi absolútne neveril.
Toto je vážne silná káva a ešte silnejší je úder, ktorý, paradoxne, zasadil Európsky súd pre ľudské práva práve do garantovanej slobody slova, bez ktorej si listinu základných ľudských práv je len sotva možné predstaviť; minimálne v demokratických krajinách. A za také sa všetky štáty EÚ považujú.
Ako prvé, čo by som sa daných sudcov a súčasne odborníkov na ľudské práva..., opýtal, je, či naozaj nevidia, ak už nie obrovský rozpor, tak aspoň nevyváženosť v tom, ak:
na jednej strane má islam, teda aj politický islam, ktorý je jeho neoddeliteľnou súčasťou (veď tvorí jeho väčšiu polovicu), v Európe zelenú, ba dokonca zjavne požíva nadštandardnú ochranu, aj keď vo svojich nosných tézach a výzvach je preukázateľne porovnateľný so základnými ideami fašizmu,
a na strane druhej je tu súdne perzekuovaná osoba, ktorá iba nahlas povedala o Mohamedovi to, čo je o ňom napísané nie na nejakom anonymnom blogu, ale priamo v islame, ktorý vo svete vyznáva ako svoje náboženské presvedčenie niekoľko stoviek miliónov ľudí, ktorých „náboženskou“ povinnosťou (ak sa teda naozaj hlásia k islamu) je konať tak, ako konal prorok, ktorý je pre nich, aspoň podľa večne platného Koránu, dokonalým vzorom.
Pričom Rakúšanka poukázala len na veľmi malú časť zvráteností, ktoré prorokovi Mohamedovi pripisuje samotný islam. Viac tu: Zo života Mohameda podľa islamu. Len pre silné žalúdky
Otázne je, aká bude trestná sadzba za daný trestný čin o takých 20 - 30 rokov, keď skutočných vyznávačov islamu bude v Rakúsku dá sa predpokladať podstatne viac a teda poukazovanie na zvrátenosti islamu sa bude dotýkať, alebo urážať oveľa väčší počet rakúskych občanov.
Pre mňa osobne je nepochopiteľné, ako niekoho môže urážať trebárs karikatúra proroka, ale zároveň mu nevadí, že tomuto prorokovi jeho samotná viera pripisuje množstvo zvráteností v porovnaní s ktorými je nejaká karikatúra úplne zanedbateľnou vecou.
Dnes, minimálne, alebo zatiaľ len, v Rakúsku, je silnejšie právo na ochranu tých, ktorí sa môžu cítiť urazení, ak niekto poukáže na čo i len jednu zvrátenosť z islamského životopisu proroka Mohameda (ktorého OFICIÁLNE učenie je absolútne nezlučiteľné so základnými právami a slobodami), než právo na slobodu slova. Poukázanie na to, že Mohamed bol, teda podľa islamu, pedofil (aj keď za takého ho islam samozrejme priamo doslovne neoznačuje), podľa súdu prekračuje „prípustné hranice slobody slova“.
Nuž narýchlo neviem povedať, čo môže ohroziť náboženský zmier v Európe viac ako tento rozsudok. Dá sa predpokladať, že čoskoro k nemu pribudnú ďalšie, podobné. Už tento samotný je však dostatočným dôkazom obmedzovania slobodne zmýšľajúcich Európanov. Skutočne extrémistické strany si len sotva mohli priať niečo viac. A potom sa politici čudujú, prečo tie strany získavajú stále viac a viac na popularite. No lebo ľudia už majú dosť ich falošnej krátkozrakej nezodpovednej politiky. A tak volia opačný extrém.
Vlak sa už pomaly rozbieha, naberá počiatočnú rýchlosť a obávam sa, že ak sa skutočne rozbehne, potom ho už nikto nezastaví. A potom bude valcovať. A zodpovední za to budú aj, alebo v prvom rade tí, čo ho naštartovali, ľahkovážne a alibisticky ho nechali ísť, aj keď sami možno tušili, že nejde správnou cestou. Prednejšie však pre nich bolo v tom čase, keď sa rozhodovalo, alebo rozhoduje, nepoprieť svoje od začiatku pochybné idey. Napr., že všetky náboženstvá a kultúry sú si rovné..., alebo že slobodná vôľa je tu na to, aby sme sa mohli slobodne rozprávať o futbale či počasí.
A čo tak rovno zakázať aj vtipy o policajtoch? Niektorí sa predsa môžu uraziť!... pričom ide o strážcov zákona! Alebo čo tak porátať sa s tými, ktorí chcú vystúpiť z NATO!? Veď oni chcú priamo ohroziť našu bezpečnosť!... To je ešte závažnejšie ako nejaká sloboda slova!... Nezavrieme ich?
V skutočne demokratickom štáte by mal mať každý právo hovoriť to čo chce; pokiaľ tým bezprostredne neohrozuje alebo neobmedzuje iných. Ohováranie je niečo iné. Aj podnecovanie k náboženskej neznášanlivosti. Lebo v takom prípade by v prvom rade musel byť zakázaný samotný islam plný nenávistných článkov voči inovercom.
V islamskom práve, v šaríi, je to ale inak.
Tam je je neprípustná nie len sloboda slova ale aj akákoľvek kritika čohokoľvek čo je uvedené v islame, pochopiteľne aj sloboda myslenia a mnoho iného.
Dôležitejšie je dnes ale to, že odsúdenie rakúskej kritičky Mohameda zo strany rakúskeho trestného súdu za údajné znevažovanie osoby, ktorá je predmetom úcty, je v súlade so zákonom šaríe. Čo bude nasledovať ďalej? Ktoré ďalšie významné prvky šaríe najbližšie preberieme?
Viac o šaríi niekedy nabudúce. Ak to ešte bude možné.
Doplnené 6.11.2018 o 14:12 hod.:
Zdroj:
The European Court of Human Rights (ECHR) 360 (2018) 25.10.2018, Conviction for calling Muhammad a paedophile is not in breach of Article 10, Judgment1 in the case of E.S. v. Austria (application no. 38450/12).
