1. Ježiš bol údajne narodený z nepoškvrneného počatia...
Z takejto viery logicky vyplýva, že všetky ostatné počatia, vrátane tých z ktorých vzišli napr.: Mária – Ježišova matka, pápež Ján Pavol II, apoštolovia, proroci atď. musia byť zákonite poškvrnené. Ako ospravedlnenie tu nemôže zavážiť, že ľudský jazyk je obmedzený a preto údajne nevie lepšie vyjadriť dej, že „panna“ počala Božieho Syna inak ako pojmom "nepoškvrnené počatie". Jazyk, aj keď je obmedzený, má dosť iných výrazov ktorými sa dal ten dej opísať bez toho, aby z neho vyplývalo vyššie uvedené - že všetky ostatné počatia sú poškvrnené. Preto tu zrejme ide o zámer: pripísať Ježišovi čo najviac mystiky, aby sa v neho oplatilo veriť, alebo aby v neho uverilo čo najviac ľudí. Hoci aj slepo.
Zásadná otázka znie: čo ak biblický pojem „panna“ vyjadruje niečo iné, niečo hlbšie, ako to, čo sa tým označuje dnes? (Dievča alebo žena, ktorá nemala sex). Veď nie je náhodou Biblia knihou duchovnou? Nie je zvrátené ak cirkev tu nepriamo pripisuje Bohu, že tento vymyslel niečo, čo už je vo svojej podstate poškvrnené?! Teda plodenie.
Chceme my kresťania pripisovať Bohu, o ktorom hovoríme, že je dokonalý, že vymyslel alebo zaviedol niečo poškvrnené?“
2. Ježiš vzal údajne na seba naše hriechy, svojou smrťou na kríži nás vykúpil...
Nesúhlasím s tým, aby následky môjho zlého konania bral na seba niekto iný. Páči sa mi, čo k tomu povedal svojho času M. Gándhí, že prečo je pre neho kresťanská konštruckia zmierenia s Bohom neprjateľná, lebo takto by si následky svojho zlého konania alebo chcenia nemohol sám prežiť. Tým by stratil možnosť sa o ňom dozvedieť, poučiť sa, oľutovať ho a na základe prežitia a poznania sa zmeniť, aby sa viac takéhoto konania nemusel dopúšťať a tým ho mohol aj odčiniť.
A vôbec, akých hriechov som sa dopustil v časoch Ježiša, alebo ešte pred tým, keď som, ako vyplýva z výkladoch cirkvi, nežil?
Prečo by som mal byť postihnutý za to, čo možno spískali kedysi Adam a Eva v raji? Veď ani ten posledný sudca by ma nepostihol za to, čo spáchali moji rodičia, prarodičia, atď. A Bohu chceme pripisovať, že by bol toho schopný? Bol by schopný toho čoho by nedopustil ani posledný sudca s tým najnižším cítením spravodlivosti? Kde je tu spravodlivosť o ktorej hovoríme že Boh ju stelesňuje?
Je smutné že moja cirkev, a vôbec všetky kresťanské cirkvi pri tom ignorujú Ježišove slová: Čo človek zasieva, to aj zožne. Nevyplýva z nich, že to dobré chceme žať za seba sami a to zlé nech žne za nás Boh? Ak chceme veriť, že Ježiš vzal naše hriechy na seba, od Boha zároveň očakávame, aby bol spravodlivý len vtedy, ak nám to vyhovuje.
Nevadí nám pomyselná Božia nespravodlivosť akonáhle z nej kuká nemalý prospech - večný slastný život v raji. Aj keď obeťou tu má byť hoci aj sám Syn Boží.
Je pochopiteľné, že je oveľa lákavejšie a pohodlnejšie veriť tomu, že Božstvo o nás zápasí než pokorne veriť tomu, že Vykupiteľské dielo spočívalo v prinesenej Pravde. Veď keby podľa nej ľudia žili tým by súčasne žili aj podľa vôle Božej. Za takéto žitie by ich milostivý Boh akože nepustil do raja?! Je zaujímavé že o tomto pochybujeme ale nepochybujeme o tom že Boh potreboval na to aby nám odpustil hriechy krv svojho Syna. Veď jeho hnev by sa preliatou krvou svojho Syna mal logicky znásobiť.
Ak sa na to má uplatniť argument, že u Boha je všetko možné, potom treba brať do úvahy aj to, že aj v ľudskom myslení je všetko možné. A úplne všetko sa ním dá aj ospravedlniť. Aj najväčšie zvrátenosti. Samozrejme po svojom.
Skúsili sme si aspoň raz položiť otázku, či Boh skutočne môže meniť svoje Zákony??? Napr. z Nezabiješ na Zabiješ a budeš odmenený, spasený??? Je možné vylepšovať niečo čo je dokonalé? Alebo to naozaj pochybujeme o dokonalosti Božích zákonov? Nepochybujeme tým pádom aj o samotnom Bohu?...
Prečo aspoň nepripustíme, že táto smrť, aj keď bola nevyhnutnou, mohla mať úplne iný význam? Napr. že potvrdila Pravdu, ktorú nám Syn Boží prišiel zvestovať. Pravdu, ktorú vtedajší náboženskí predstavitelia chceli spochybňovať, lebo im bola nepohodlná. A keď si s ňou inak nevedeli rady, musel byť jej nositeľ zavraždený.
Je ťažké si predstaviť, čo by sa stalo s prinesenou Pravdou, ak by Ježiš pod nátlakom poprel, že to čo učí, pochádza od Boha, resp. že nie je Syn Boží?
3. Ježiš vstal z mŕtvych, vstal z hrobu údajne v pozemskom tele v ktorom sa vrátil k svojmu Otcovi...
Nemôžem sa s tým stotožniť, lebo ak by to bolo možné, rovnako by bolo možné, aby Ježiš prišiel od svojho Otca na Zem v zrelom dospelom pozemskom tele. Nemuselo by sa tak čakať kým pozemsky dospeje, kým začne svoju misiu. Ježiš sa zjavne musel podrobiť prírodným božím pozemským zákonom pri narodení aj dospievaní. Prečo by to malo byť oné pri jeho smrti? prečo by mal Boh meniť svoje zákony pri jeho smrti? Nie je Boh veľkolepý aj bez toho, aby menil ako sa mu zachce svoje zákony? Verili by ste v neho aj keby tieto zákony nemenil tak, ako to Vám, milí veriaci vyhovuje?
Že sa Ježiš musel podrobiť pozemským prírodným božím zákonom aj vo vzťahu k smrti, a toho čo po nej nasledovalo, teda že nevstal z mŕtvych v pozemskom tele, tomu nasvedčuje aj nasledovný fakt: V kresťanskej viere sa ani len nepripúšťa, že na nebesá vystúpili po pozemskej smrti v pozemskom tele napr. „lotor“ z kríža, ktorý sa zastal Ježiša. Ježiš mu prisľúbil, že ešte v deň ukrižovania s ním bude v raji. Podľa katolíkov dokonca na nebesia vystúpila aj Ježišova matka. Pýtam sa v akom tele? Pozemskom, alebo jemnohmotnom? Teda ako duša, resp. duch.
Ak sa tam títo dvaja (Mária a lotor) dostali ako duše, potom je spochybnené zmŕtvychvstanie pozemského tela Ježiša. Potom je spochybnená celá oslava Veľkej noci a vykupiteľkého diela v zmysle ako ho predkladá cirkev.
Ak sa na nebesia títo dvaja dostali v pozemských telách, tým pádom musí spľasnúť bublina, že vstať z mŕtvych v pozemskom tele je výsada iba Ježišova.
Záver:
V Ježiša, alebo Ježišovi sa oplatí veriť aj bez toho, aby sa tento prikrášľoval. Boh nepotrebuje ľudí ohurovať alebo motivovať, aby v neho verili. Kde sa pripúšťajú v zákonoch Božích zmeny, vylepšenia, tam sa zároveň pripúšťa domnienka nedokonalosti. Nedokonalosti Boha. A kto pochybuje o dokonalosti Boha, pochybuje aj o Bohu samom.
Teda, otázka znie: "Som ešte katolík, alebo aspoň krešťan?"...
