Ako je známe, v prírode prežíva ostražitejší, inteligentnejší, rýchlejší. Boj v prírode sa môže zdať krutý, ale ak by nebol, chýbal by v nej aj nutný pohyb, „hybná sila", ktorá chráni živočíchy pred ochabnutím, čo často vedie k úpadku. Napriek boju v prírode je to v prírode zariadené spravodlivo. Všetko je v nej vyvážené, vrátane šancí na prežitie.
"Príroda je pravdivá, neskrýva pred tvorstvom (zverou) svoju tvrdosť. Hrá sa v nej s otvorenými kartami. Čím lepšie tvory túto vážnu hru ovládajú, tým častejšie vyhrávajú vlastný život. Často krát unikajú smrti v poslednom okamihu. Keď táto napokon príde, neprekvapí ich. Veď často stáli voči nej zoči voči."
Iná situácia však nastáva pri poľovačke. Jeleň sa príde napásť na lúku a všetko závisí len od čakajúceho poľovníka; či tento trafí...
Je teda poľovníctvo skutočne súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska, súčasťou tvorby ochrany životného prostredia, ctihodnou tradíciou?
Možno nejaký poľovník povie, že poľovanie na zver samo o sebe možno nie je práve tou pravou kultúrou, ale je aspoň tradíciou. Tradíciou sú však napr. aj úchylné býčie zápasy, "zábavné" hromadné utekanie pred zúriacim býkom v úzkych uličkách kdesi v Španielsku, krvavé zvieracie jatky pri skladaní "skúšky odvahy a dospelosti" na Fajerských ostrovoch, alebo aj pribíjanie sa na kríže na Filipínach.
"Dnešný poľovník - lovec už nekoná v niekdajšom kolobehu prírodných nevyhnutností. Napriek tomu prináša prenasledovanie a smrť".
Nerobí si človek z tohto druhu zabíjania zveri svoje potešenie a pôžitok, ktoré maskuje pod pojem „vášeň"? Je to v poriadku, ak sa táto vášeň ospravedlní jednoduchým tvrdením, že v mužovi drieme lovec ešte z dávnych čias? Je toto údajné "driemanie lovca v nás" dostatočné odôvodnenie na to, aby sa tým ospravedlnila vášeň k zabíjaniu? Myslím, že túto vášeň je asi len ťažko možné prirovnávať k iným vášniam, kde k zabíjaniu ani k ničomu podobnému nedochádza.
Medzi poľovaním a zabíjaním domácich zvierat chovaných na mäso je rozdiel. Bežný chovateľ totiž nenachádza pôžitok v zabíjaní zvierat. Zabíjanie ho nedostáva do stavu vzrušenia. Nijak ho neprikrášľuje, za nič neschováva, netvrdí, že je to súčasť nejakej kultúry alebo ctihodnej tradície.
Použitá literatúra: Edgar Kupfer-Koberwitz - Úvaha o etickom živote
