tento výrok pochádza priamo zo svätej knihy moslimov, alebo ešte inak - zo vznešeného Koránu; ako sa táto kniha v moslimskom svete nazýva. Konkrétne ide o súru 4 - Ženy, verš 74.
Pozn. na úvod: Tento článok nie je určený pre tých, ktorí nepochybujú, nemôžu pochybovať, alebo nemienia čo i len zapochybovať o tom, že celý Korán je v súlade s vôľou Najvyššieho (či už ho nazveme Alah, alebo Boh), resp. o tom, že Korán je v absolútnom súlade s tým, čo bolo Bohom zjavené prorokovi Mohamedovi.
Osobne som toho názoru, že učenie proroka Mohameda bolo extrémne pokrivené; či už úmyselne, alebo neúmyselne, či už na základe dobrých alebo zlých úmyslov, a teda podoba, v ktorej mu bolo toto učenie zjavené, nebola v rozpore s Božími prikázaniami ani so základnými ľudskými právami. Samozrejme, môžem sa mýliť, avšak to nič nezmení na výsledku, resp. ďalekosiahlych negatívnych následkoch, plynúcich nielen z výroku, ktorý uvádzam v názve článku, ale aj z mnohých iných podobných a zvrátených výrokov a článkov, nachádzajúcich sa v zdrojoch islamu. Je jedno ako sa tam dostali. Podstatné, resp. zlé je to, že tam sú.
Navštívil som viaceré moslimské krajiny a mám podobnú skúsenosť ako mnohí iní Slováci a Európania, a to, že tamojší obyvatelia, zvlášť na vidieku, sú vo všeobecnosti veľmi milí, pohostinní, a k inovercom mierumilovní. Jedny z otázok, ktoré sa však pri tomto poznaní človeku logicky, zvlášť pri stupňujúcich sa islamských teroristických útokoch, preháňajú mysľou, sú napr. tieto:
Je to vďaka islamu, alebo napriek islamu?
Prebúdza islam (ak ho človek berie vážne ako celok, teda aj s jeho nenávistnými člnkami) skôr fanatickú nenávisť alebo zmierlivosť?
Dokáže islam koexistovať s modernou sekularizovanou a pluralitnou spoločnosťou? A ak, tak čo všetko je k tomu potrebné spraviť alebo zmeniť? A dá sa to vôbec??? A ak, tak vo väčšej alebo len zanedbateľnej miere?
Pokiaľ sa človek nesnaží islam poznávať, zostáva len neveriť, alebo slepo uveriť, že islam je „mierumilovné“ náboženstvo.
Mám za to, že čím viac ľudí, moslimov (samozrejme) nevynímajúc, bude poznať pravdu o islame, tým viac a viac sa bude podkopávať, dnes veľmi mohutná a silne odolná podpera, o ktorú sa pri páchaní teroristických útokov opierajú ich „neľudskí“ vykonávatelia. Samozrejme, pod podmienkou, že ľudia, ktorí poznajú túto pravdu, nebudú pred ňou zatvárať oči, ale naopak, spravia aspoň to minimum – spravia ju prístupnou pre svoje deti.
Zvlášť by to malo platiť, pochopiteľne, v moslimskom svete, resp. medzi moslimami, keďže je to práve moslimská viera, resp. určité články islamu (nie len Koránu), ktoré legitimizujú zabíjanie nevercov, resp. poskytujú islamským teroristom „morálnu oporu" pri páchaní teroristických útokov, vrátane samovražedných, ktorých je (najmä) v EÚ stále viac a viac aj napriek niekoľkonásobne zvýšeným bezpečnostným opatreniam. Nezabúdajme pri tom, že aj teroristi boli niekedy deťmi a na to, že od toho, ako deti vychovávame a vzdelávame, resp. od toho, čo do nich zasievame, od toho do veľkej miery závisí budúcnosť spoločnosti, národov a sveta. Aj o skúsenostiach s vysoko negatívnou výchovou moslimských detí v Nemecku napísala knihu nemecká policajtka Tania Kambouri, ktorej kniha sa v r. 2015 stala v Nemecku bestsellerom. Po vydaní knihy očakávala, že ju z polície vyhodia za údajné šírenie rasovej neznášanlivosti, ale nesalo sa tak, podporili ju všetci jej nadriadení, vrátane ministra vnútra danej spolkovej krajiny. Chystám k tomu článok.
Časy sa zmenili. Za čias proroka Mohameda bola moslimská obec menšinová a musela sa brániť nepriateľskej väčšine. Možno (aj) preto táto obec mala sklon k sektárstvu a nedotknuteľnosti. To je ale minulosť, dnes moslimovia, minimálne v moslimských krajinách, už nie sú v menšine a tam, kde v menšine sú, nikto ich kvôli vyznaniu neprenasleduje, neperzekuuje. A prípadné výnimky len potvrdzujú pravidlo. Takže už nemusia bojovať proti neveriacim, ani inovercom.
Moslimskí duchovní by preto teoreticky mohli vyhlásiť nenávistné články Koránu za neplatné. Je tu však jeden „malý" háčik.
Moslimovia, ktorí sa snažia o akúsi reformu islamu vyššie uvedené označujú termínom „historický kontext", resp. snažia sa označiť problémové a barbarské časti islamu za historicky mŕtve.
Táto Ich snaha je však vopred odsúdená na neúspech, lebo ak by sa tak stalo, tým by sa veľmi ľahko mohol spochybniť islam ako taký. A to je v moslimskom svete (minimálne v súčasnosti, a predpokladám aj v najbližších desiatkach rokov) niečo nepredstaviteľné, neprípustné. Moslimskí predstavitelia to zjavne za žiadnu cenu dopustiť nemôžu, resp. nechcú. Niet divu, že to potom vyzerá tak, že dogma o čisto božom pôvode všetkých článkov Koránu musí byť udržaná aj za tú cenu, že v ich mene alebo na ne sa odvolávajúc budú pokračovať teroristické útoky na nevercov, ktoré sú zjavne motivované príkazmi z Koránu a nesmiernou odmenou, ktorú Korán sľubuje tým, ktorí bojujú na ceste Alaha, a budú zabití.
A umiernení moslimovia, žiaľ, či už zo strachu, alebo z iného dôvodu, si nedovolia zájsť až tak ďaleko, aby popreli výnimočnosť Mohameda či Alaha, teda „výnimočnosť" toho, čo je napísané v Koráne.
Zďaleka netvrdím, že moslimské špičky sa islamským teroristickým útokom na nevercov tešia, ale tvrdím, že hlavne moslimské špičky na týchto útokoch svojim alibistickým postojom nesú spoluzodpovednosť a kladiem otázku, či tie ľudské životy nie sú príliš veľkou daňou za to, aby sa čo najdlhšie udržiavalo zdanie, že Korán je plne v súlade s vôľou Najvyššieho.
A tak v moslimskom svete, žiaľ, stále, či už oficiálne alebo neoficiálne, v podstate platí, že správnym moslimom je ten, kto bráni a dodržiava stredoveké nariadenia. Ak sa mýlim, rád by som sa oboznámil s menami tých moslimských predstaviteľov, ktorí voči nevercom nenávistné články Koránu označili za neplatné.
Súvisiaci článok: https://dennikn.sk/blog/zoznamte-sa-s-nabozenstvom-mieru-a-zvlast-s-jeho-extremne-mierumilovnymi-clankami/
