a ak mu robí radosť takto sa otestovať, že to neškodí.
Po skúsenosti z druhého maratónskeho „experimentu“ na 1. ročníku Bratislavského maratónu z 2. apríla 2006, ktorý som síce vzdal, ale prežil bez ujmy na zdraví, neviem si vysvetliť, ako som v r. 1992, pri takmer rovnakom, skôr ležérnom tréningovom „zaťažení“, mohol zabehnúť v Košiciach maratón pod 4 hodiny, presnejšie za 3:50:20. Neviem kde som nabral tú odvahu, s tým málom čo som mal v nohách, postaviť sa na štart maratónu, ktorého limit bol vtedy nie 5 hodín a viac, ako je to dnes, ale 4 hodiny a kto na nejakom 35-tom km nemal čas tuším do 3:10:00, toho jednoducho organizátori stopli, zbalili do autobusu a bolo po „radosti“... Trať navyše vtedy zabezpečovali moji spolužiaci zo školy, takže som pred nimi trochu „riskoval“. Nevedel som ani za koľko zabehnem polmaratón, alebo aspoň 10 km, aby som z toho niečo odvodil.
Optimizmus mi asi vlieval fakt, že ešte počas mojich stredoškolských čias, konkrétne v roku 1985 som sa zo srandy zúčastnil 56 km Behu vďaky z Prešova - Nižnej Šebastovej do Svidníka, ktorý každý rok organizovala naša škola. Na cca 35. km som dostal krízu a tak cca 5 km som sa viezol v autobuse a potom pokračoval s ostatnými v skupine až do konca v čase pod 6 hodín.
Boli však takí, ktorí to pod 6 hodín zvládli po svojich, trať bola pomerne ťažká, vlnovitá trať, 2 viacmenej horské prechody, pozitívne prevýšenie (Svidník o dosť vyššie nad morom ako Prešov), a to všetko len po cca mesačnej bežeckej spoločnej príprave, ktorá obnášala to, že po každodennej povinnej rannej rozcvičke, sme pridávali ešte tak 2 km poctivého behu + mali sme jeden skúšobný beh na cca 12 km! Boli to však väčšinou futbalisti, až na kamaráta Jiřího,
ktorý na pivo chodil neporovnateľne častejšie ako športovať. Aj on, patril asi k tretine borcov z celkového počtu cca 45, ktorí zvládli 56 km pod 6 hodín! Hnala ho asi vidina sľúbeného zlatého moku - piva, ktoré sme mali v cieli sľúbené. Odpadol dokonca aj borec, ktorý bol známy skvelou kondíciou a hlavne čiernym pásom z karate. Do 15 km behal miestami pozadu, aby nás neskúsených bežcov, čo sme bežali za ním v skupine, mohol osobnejšie, tvárou v tvár, lepšie povzbudzovať. A možno to sa mu stalo na trati osudným... Musel vzdať, resp. pomôcť si autobusom. Kuriozitou na tom behu bolo, že niekde okolo 30 km sme dostali na občerstvenie 2 krajce chleba a rezeň! Teda typické maratónske ľahké občerstvenie...
Medzinárodný maratón mieru 1992
Ako kuriozitu č. 1 si z tohto maratónu pamätám, že som si ho naplánoval zabehnúť za 3:50:00 a ani o minútu hore ani dole; takže som sa trafil možno na sekundu (nejaké sekundy trvalo kým som sa dostal z chvosta štartového poľa na štartovú čiaru). Pamätám si ešte ako na cca 35 km ma neuveriteľne vzpružilo „obyčajné“ jablko (čo by som pred tým do jablka nikdy nepovedal), lebo počas maratónu som dovtedy nič nezjedol a piť som začal až po polke; aj keď bolo pomerne teplo: v tieni 17°C. Dovtedy som smäd necítil. Nevedel som, čo sa všeobecne odporúča, že začať piť až v polke trate je už veľmi neskoro. Kto vie, možno aj práve táto „nevedomosť“ mi vtedy trochu pomohla, lebo v propagačnom maratónskom časopise, ktorý sa rozdával pred MMM 2006 pre účastníkov, bolo v jednom odbornom článku písané, že aj nadmiera tekutín môže mať na výkon v maratóne negatívny vplyv.
Medzinárodný maratón mieru 2006
Na tomto maratóne som chcel "zavŕšiť" svoju „bohatú“ maratónsku „kariéru“ (viac maratónov som v budúcnosti ďalej bežať neplánoval, resp. nechcel som bežať ďalšie) a trochu napraviť môj „excelentný“ výkon z jarného Bratislavského maratónu.
Zásadné zmeny som do mojej „osvedčenej“ prípravy nezaviedol, lebo som chcel zistiť, či som skutočne výkonnostne tak klesol, alebo to bola pri spomínanom maratóne len nejaká momentálna indispozícia, že som ho dokráčal po limite.
Ak nepočítam júnový Bratislavský polmaratón 2006 na Železnej studienke tak v príprave na Košický maratón 2006 som vychádzal len z tréningovej dávky 11-12 km týždenne (vrátane kilometrov z občasného futbalu a bicyklovania, po prepočte). Len posledné 4 týždne pred maratónom som bežal: 20, 44, 76, 35 (priemer 43,7 na týždeň) a 6 km v poslednom týždni, kedy sa už bežal maratón. Bol som zvedavý čo sa bude diať. S tipovaním cieľového času som už bol po skúsenostiach trochu opatrnejší (aj keď, kto vie, ako by to dopadlo, keby som zachytil od začiatku nástup víťazného Keňana Kipchoma...) a predpokladal som, že by to mohlo byť okolo 4:20:00, plus mínus 10 minút.
Polku som absolvoval za 2:04:40. Kŕče som tento krát nedostal už na 24. km, ale „až“ na 28. km, čo bolo veľmi povzbudzujúce... Neboli však také silné ako na jar v Bratislave, že by ma paralyzovali. Na 30. km som mal na moje pomery ešte celkom sľubný čas 3:01:00. V tipovaní celkového času som sa pomýlil už „len“ o 12 minút a nejaké drobné. Škoda len, že nadol. Výsledný čas bol: 4:32:40. Spomínam si, keď som na behu Devín – Bratislava 2006 opisoval moje maratónske kŕčové skúsenosti jednému maratóncovi, tento mi stanovil „diagnózu“, že mi určite zlyhal minerálny okruh a že jediným liekom na tento „problém“ je viac behať, ak chcem absolvovať maratón bez kŕčov. Ten minerálny okrum, to sa mi pozdávalo, a ak sa ma po tom, pre mňa nie príliš vydarenom Bratislavskom maratóne 2006, nejaký kolega alebo známy náhodou opýtal, ako sa mi darilo na maratóne, profesionálne som sa vyhovoril na zlyhanie minerálneho okruhu... Myslím že to na nich zapôsobilo... Odporúčam túto výhovorku pre tých, ktorí prípadne tiež niekedy maratón vzdajú:-).
Medzinárodný maratón mieru 2007Po mojom Košickom maratóne 2006 som si povedal, že dosiahnutý čas 4:32:40 dosť neprimerane zaostáva za časom spred 14 rokov pri mojom 1. maratónskom pokuse a preto som svoj štvrtý maratónsky experiment naplánoval zrealizovať sám už o dva týždne po Košickom maratóne, kým sa ešte nevytratí „forma“. Čas som tipoval od 4:15 do 4:25. Na vymeranú trať na bratislavskej Železnej studničke som vybehol v nedeľu ráno ešte za tmy a na lačno, takže kulisu, na rozdiel od Košíc robili deň vítajúce spevavce. Polku som absolvoval podobne ako v Košiciach - za cca 2:04:30. Celý maratón som preklusal prekvapivo bez prestávky, ak nepočítam vynútené zdržanie pri občerstvení, ktoré som mal schované v kríkoch pri trati. Počas nej sa mi žiadalo vypiť len 3 dl nesladeného čaju a zjesť 3 menšie jablká plus dve soľné tabletky. Kŕče sa ozvali až na 40-tom km, keď som pred cieľom chcel trochu zrýchliť, ale keď som ubral, kŕče odzneli.
Do cieľa maratónu som dobehol prvý krát prvý; ale aj posledný zároveň. Bolo to o dobrých 10 minút rýchlejšie (4:22:20) ako v Košiciach, aj keď sa hovorí, že medzi maratónmi by mala byť polročná prestávka na dokonalé zotavenie zaručujúce optimálny výkon pri ďalšom maratóne. Desať minútové zlepšenie pripisujem tomu, že som počas nich nabehal spolu len 20 km a na maratón som si oddýchol. Pre porovnanie dva týždne pred Košickým maratónom som nabehal cca 40 km. Tiež som mal v nohách akúsi „maratónsku odolnosť“ po nedávnom maratóne, čo tiež mohlo pozitívne zavážiť. Zlepšenie je zaujímavé aj z toho pohľadu, že trať na Železnej studničke je dosť členitá. Výhodou však bola teplota okolo 10°C pričom v Košiciach bolo v priemere 20°C a keď zasvietilo slnko tak aj viac.
Na Košický MMM 2007 ma nalomil koncom júna 2007 Paľo, resp. „Hary“, ktorý chcel cca po 10 rokoch absolvovať svoj 4. maratón. Keďže som už v prvej polke roku 2007 mal na moje pomery celkom slušne „našľapnuté“ dvomi pol maratónmi (aprílový Bratislavský za 1:52:10 a júnový BPM 1:47:45 na Železnej studničke), tak som sa pustil do prípravy. Za jún som nabehal celkovo 60 km, v júli 90, v auguste 158 a v septembri 174 km. Test na 31 km 3 týždne dopadol s výsledkom 2:56:00. Týždenný priemer za posledné 3 mesiace bol 32,5 km, bez ďalších pohybových aktivít.
Niektorí maratónci tvrdia, vrátane nášho expremiéra Mikuláša Dzurindu, že maratón pod 4 hodiny je beh a nad 4 hodiny chôdza. Nuž, zaujímalo by ma, čo ak niekto zabehne maratón za rovné 4 hodiny...Ťažko povedať, čo je ťažšie, či zabehnúť maratón za 2:30:00 a mať pokoj, alebo bojovať na trati sám so sebou 4 alebo 5 hodín...V každom prípade, beh by mal byť o radosti a zdravom pohybe a malo by sa pri tom aspoň podľa mňa brať do úvahy, že telesný pohyb osoží len vtedy ak je primeraný a kráča ruka v ruke s pohybom duchovným. Zďaleka však netvrdím, že sa k tomu blížim.
V Košiciach bolo na štarte ideálne počasie. Po kilometri sme s Harym obehovali aj p. expremiéra Dzurindu, ale uvedomili sme si, že aj keď má v nohe po operácii titanovú tyč je predsa len z inej bežeckej kubatúry a tak sme radšej zvoľnili. Neveril som, že to zabehne s tou tyčou a po dosť dlhej bežeckej prestávke tak dobre (3:35:13), čo je možno jeho najlepší výkon z posledných maratónov, najmä keď ešte v apríli 2007 bol v behu Devín – Bratislava ešte pomalší ako ja. Polku sme prebehli s Harym za 1:53:10, ako sme si aj naplánovali (a to bola chyba, bolo to veľmi rýchle na naše pomery) a cítili sme sa obaja dobre, aj keď po mojich obľúbených šestkách sa cítim predsa len lepšie... Na 24. km Paľo trochu zaostal a ja presne na mieste ako pred rokom, aj napriek užitiu soľných tabletiek, som na 28. km dostal prvé kŕče. (Akoby tam bola nejaká geopatogénna zóna, alebo ký čert...). Na 30. km to bolo ešte 2:40:00 ale vedel som, že pod 4:10:00, ako som to pôvodne odhadoval, to už nebude.
Do cieľa som však takmer došprintoval; veď som si to mohol aj dovoliť, keďže posledných 10 km som „vegetoval“ (klus som striedal s chôdzou). Ledva som to v cieli ubrzdil a možno som v Košiciach spravil, čo sa týka posledných 60 metrov, čiastkový traťový rekord...Výsledný čas však za traťovým rekordom nejakú tú hodinu zaostal (4:12:59). Haryho čas bol 4:23:42 , ale ten mal vzhľadom k niekoľkoročnej bežeckej prestávke (aj keď hrával nejaký ten futbal) a cca pol ročnej skromnej bežeckej príprave jediný cieľ: pod 5 hodín, aj keď maratón už zvládol za 3:46:00. Na obrázku je s číslom 418. Teda vedľa mňa napravo. A trochu viac napravo od neho je expremiér Mikuláš Dzurinda.
Behu zdar!
PS.: Beh je ako liek. Napriek tomu, že je zadarmo, zaberá pri určitých zdravotných problémoch viac ako lieky; ak sa „užíva“ v rozumnej miere. Vtedy má mnohé pozitívne účinky, takže dalo by sa povedať, že slúži čosi ako lekáreň. Navyše po určitom čase, po prekonaní počiatočných nepríjemných pocitov, je formou aktívneho oddychu, prináša uvoľnenie a potešenie. Potešenie z obyčajného pohybu...
