Myslím si, že ak by sa p. Weissovi podarilo so svojimi zverencami postúpiť na ME, futbalovým nadšencom by zrejme neprekážalo aj keby mu vo zväze priklepli na ďalšie obdobie hoci aj 300 násobok minimálnej mzdy. A ak by sa reprezentácii nebodaj podarilo postúpiť do štvrťfinále ME, možno by ešte povedali, že 250.000 Eur jedno rázovej odmeny za tento úspech je málo, že by si zaslúžil viac. A to všetko len kvôli pocitu rýchlo pominuteľnej úbohej svetskej sláve. Zaujímavé, že v prípadoch zahanbujúcich výsledkov reprezentácie nikto nepožaduje od trénerov a hráčov aspoň čiastočné vrátenie odmien a príplatkov, ktoré dostali za zápasy v ktorých uspeli s papierovo lepšími mužstvami. Veď keď dostávajú odmeny navyše za dobrú reprezentáciu, logicky by mali platiť penále za zjavne zlú reprezentáciu, ako to bolo napr. v zápase s Arménskom doma 0:4, dva krát zahanbujúce 1:0 s Andorou, alebo 1:2 s Luxemburskom.
A potom sa takíto priaznivci, a aj samotný tréner Weiss, čudujú, niektorí až pohoršujú nad tým, že na Slovensku nemáme národný futbalový štadión. No veď sa naň zložte. Prečo by ho mal spolufinancovať aj ten daňový poplatník, ktorého vrcholový šport nezaujíma, alebo dokonca je proti nemu? Nehovoriac o tom, že národný futbalový štadión už dávno mohol stáť. Prečo? Veď plat trénera reprezentácie je s najväčšou pravdepodobnosťou len čerešničkou na torte zvráteností v hospodárení, alebo lepšie povedané v bezhlavom míňaní financií v Slovenskom futbalovom zväze.
Myslím, že mnohých by zaujímalo pozadie, ako došlo k schváleniu tak závratnej výšky základného platu súčasného trénera, keďže plat jeho predchodcu (4.980 Eur) bol cca 7 krát menší. Nehovoriac o tom, že aj tých 4.980 Eur, ako základný plat, je na Slovenské pomery, kde priemerná mzda spodných 90% pracujúcich činí okolo 550 EUR, je neprimerane vysoká. To, že sa takýto tréner zvlášť nepretrhne, ak nepočítame tých pár medzištátnych zápasov za rok, to je to najmenej. Porovnajme si jeho reálnu užitočnosť pre spoločnosť s užitočnosťou napr. takého roľníka. Tento možno ani za celý život nezarobí toľko, čo spomínaný tréner dostane len ako odmenu za účasť v osemfinále MS a pod., teda za rýchlo pominuteľný úspech a slávu. Preto ak niekto povie, že tréner futbalovej reprezentácie si zaslúži daný základný plat, ktorý je odhadujem 60 krát väčší, ako príjem drvivej väčšiny pracujúcich občanov Slovenska, tak to nemá nič spoločné s akoukoľvek súdnosťou a hraničí to s výsmechom.
Samostatnou kapitolou je skutočnosť, že ľudia, ktorí sú prichytení špecialistami cvičených pre boj s veľkou korupciou pri braní úplatku, napr. aj vo výške 30 Eur, skončia vo väzení. Ale ľudia, ktorí z titulu svojho postavenia poskytujú absolútne neadekvátne, až astronomické finančné a iné výhody niekomu inému, alebo ich sami prijímajú, na nich sa korupcia ani neoprávnené obohacovanie nevzťahuje. Sú podľa nášho právneho poriadku, a tiež orgánov činných v tzv. trestnom obhajovaní, čisté ako ľalie.
Je to hanba pre celú spoločnosť, že niečo takéto dopustila. Nezmení sa to, kým ľudia nezačnú ignorovať zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie a pod. Lebo vrcholový šport vo všeobecnosti je postavený iba na záujme ľudí, na venovaní mu pozornosti. Bez nej je, alebo by bol stratený.