Vianoce by sa pokojne mohli nazvať aj v našom, takmer "kresťanskom" štáte „sviatkami darčekov", "sviatkami konzumizmu", alebo "horúčka zvaná darček".
Veď, čo po Vianociach zostáva v nás a okolo nás?
"Keď vytriezvieme z darčekového opojenia, ako nepozvaný hosť sa vynoria rozpačité otázky: Aký zmysel mali tieto oslavy a čo nás vlastne podnietilo k tomu, aby sme sa takto obdarovávali? Môžu darčeky samé o sebe stačiť na to, aby z Vianoc urobili skutočný sviatok? Nie sú všetky vianočné darčeky v skutočnosti iba na to, aby sme si navzájom pripomenuli jeden veľký, skutočný dar?"
Pre ateistov, ktorí oslavujú Vianoce, je možno tým darom hodnota zvaná „Láska", ktorú v sebe nosíme a vďaka ktorej môžeme konať dobré skutky. Nebyť nej, sotva by tu mohlo existovať nezištné obdarovávanie, aké zažívame napr., alebo najmä pri Vianociach. Nebyť nej neexistovali by ani ďalšie veci a hodnoty pre život nevyhnutné.
Pre kresťanov, ktorý oslavujú Vianoce, je tým darom narodenie Ježiša (aj keď niektoré kresťanské cirkvi toto narodenie špeciálne neoslavujú, lebo Vianoce považujú za pohanské sviatky pričom Biblia nekáže, že je potrebné, alebo možné oslavovať narodenie ich Spasiteľa; tak sa jej pridržiavajú).
Veľká škoda, že mnohí kresťania nevyužijú Vianoce k hlbšiemu zamysleniu sa, ale aj cez tieto sviatky zostávajú vo viere, že Stvoriteľ nám ako dar poslal svojho Syna hlavne kvôli tomu, aby „za nás zomrel na kríži". Pričom neľudská krutosť, s akou bol Ježiš zavraždený, sa sotva dá spojiť so „sviatkom lásky". A predsa tieto dve veci mnohí spájajú - stojí na tom totiž ich viera, aj keď otvorene o tom neradi rozprávajú.
Osobne si myslím, že aj v prípade ateistov aj veriacich sú Vianoce hodné oslavy - ak sa nimi oslavuje dar Lásky, ako takej. Pritom nie je až tak podstatné, či sa oslavujú 24. 12., alebo v iný deň. V prvom rade by malo ísť o kvalitu, o prežitie; forma by nemala stáť nad obsahom.
Tí, čo Vianoce z rôznych dôvodov nechcú oslavovať, alebo Vianoce im slúžia len ako sviatok darčekov a rodinného stretnutia, prichádzajú o príležitosť uctiť si dar Lásky.
Záverom by som aj ja rád zaželal nám všetkým, aby každý deň v roku bol pre nás sviatočným, aby všetko naše cítenie, myslenie i konanie každý deň, v každom okamihu, bolo čisté a úprimné.
P.S.:
V článku boli niektoré myšlienky Chistophera Vasey a jeho pojednaní „Najväčší dar Vianoc".
