a len niečo cez 100 km z Fuerteventury, ďalšieho z Kanárskych ostrovov.

Aj keď dĺžka najväčšieho z Kanárskych ostrovov - Tenerife, je len 81 km (šírka max. 47 km) a je 24 krát menší než Slovensko, pre svoju rozmanitosť sa zvykne označovať „miniatúrnym kontinentom“.
Tenerife sa označuje aj ako ostrov „večnej jari“, či ostrov "pekelný", keďže ide o ostrov sopečný. Vyskytuje sa na ňom až 10 klimatických zón. Na Slovensku je ich 7.

Reliéf Tenerife vytvárajú 4 rôzne tvarované horské masívy.

Medzi nimi tróni najvyšší vrch Španielskeho kráľovstva - Pico de Teide - na fotografii vyššie vľavo od stredu, ktorý nazývajú tiež kanárskou Fudži. Ide o v súčasnosti neaktívny stratovulkán. Pohľad naň je z juhu.
S výškou 3 717 m je to aj najvyšší vrch Atlantiku a zároveň tretia najobjemnejšia sopka na Zemi. Od základne v Atlantiku až po vrchol meria približne 7 500 m. Masív sopky je tvorený dvoma vulkánmi (Pico de Teide a Pico Viejo) a spolu s okolím je súčasťou národného parku Parque Nacional de Teide.

Playa de las Américas - centrum turistického ruchu na ostrove. Prekypuje bujnou vegetáciou. Miestami to tu vyzerá ako v botanickej záhrade - v kontraste s jeho polopúštnym okolím, vzhľadom na to že ide o juh ostrova (sever a východ je zelený).


Ostrov La Gomera z Tenerife.
Je prekvapujúce, že viac než 80% vody konzumovanej na Tenerife, ktoré je, ako už bolo spomenuté, na úrovni Sahary, pochádza z ostrovných zdrojov, a to z 500 studní a až 1.700 km dlhej sieti kanálov. Prevážne asi ide o podzemné kanále, ktoré dopravujú vodu z hôr najmä do vyprahnutých južných prímorských miest a dedín. Zvyšok pitnej vody sa dováža. Časť vody sa získava odsoľovaním morskej vody.


Kým takmer celé juhovýchodné pobrežie ostrova pokrýva kamenná púšť, táto prechádza s pribúdajúcou nadmorskou výškou v pomerne rozsiahle lesy, najmä na severe. Takéto lesy som tu vôbec nečakal a to vzhľadom na to, že Tenerife sa nachádza na zemepisnej šírke Sahary: konkrétnejšie na úrovni južnej hranice Maroka, resp. severnej hranice Západnej Sahary, alebo na úrovni Káhiry, či Kuvajtu.

Dedinka Vilaflor - najvyššie položená obec v Španielsku, leží vo výške 1.450 m n. m.

Pohľad z výšky 2.000 m n. m. na juhovýchodné pobrežie. Dole na obrázku je vidieť dedinku Vilaflor.

Ostrov La Gomera v pozadí.

Vstupujeme do Národného parku Pico do Teide:

Bizárna vulkanická krajina. Natáčili tu napr. aj film Hviezdne vojny, či Planéta opíc.


Taidský hadinec – endemit dosahujúci výšku ľudskej postavy. Jedna rastlina môže mať až 80.000 drobných kvetov. Inak na Kanárskych ostrovoch žije celkovo 540 endemitov, pričom mnohé z nich dokonca lokálne endemické rastliny. Na Tenerife je takýchto až 135.

V kaldere - má rozmer 10 x 17 km.



Najvyššia hora Španielska - Pico de Teide (3.717 m n. m.).
Z mesačnej krajiny do zeleného údolia Orotavy:

Takéto zábery dnes už nemusia byť realitou, keďže tieto sú z júna 2006 pričom v auguste 2007 zasiahli Tenerife a Gran Canariu obrovské lesné požiare; najväčšie za poslených 50 rokov. Zasiahli až 35.000 ha lesa, čo predstavuje polovicu nášho TANAPU. Pričom štvrtinu lesov úplne zničili.


Ovce a kozy majú prednosť...



Dračinec - strom uznávaný ako posvätný už praobyvateľmi ostrova Guančanmi.


Cestou do pohoria Teno:






Prichádzame do prírodnej rezervácie - Roklina Barranco de Masca:




V údolí, resp. v "kotli" je vidieť dedinku Masca s terasovitými poľnohospodárskymi políčkami. Údajne ide o niekdajšie útočiste pirátov, ktorí tu zároveň možno boli prvými turistami... Miesto dokonale chránené zo všetkých strán horami s úzku roklinou vedúcou k moru.



Výlet do pohoria Anaga:


Pre túto severovýchodnú oblasť ostrova, ktorá zachytáva pasátové mraky, je takéto počasie, hlavne v čase predpoludnia a popoludní, pomerne časté.


Kanárske borovice sú pre ostrovy veľmi dôležité tým, že zásobujú vodou tým, že zadržujú vlahu v podzemných prírodných rezervároch. Rovnako tunajšie stromy vavríny sa podieľajú na kondenzácii vlahy.

Vavrince.





Tenerifské pyramídy v Guimaru boli archeológmi objavené až v polovici 90. rokov 20. storočia, čo bolo veľkou senzáciou, pričom ich takmer stihli zbúrať kvôli výstavbe diaľnice. Dovtedy sa považovali len za haldu kameňov, z ktorých si miestni v minulosti aj niečo vzali ako stavebný materiál. Sú však postavené z kameňa, ktorí nepochádza z ich okolia. Geometrická presnosť s akou boli vystavané sotva niekoho dnes nechá na pochybách. Aj keď ich starobylý pôvod a rituálny význam bol celkom presvedčivo dokázaný, doposiaľ sa nevie určiť ich vek. Pyramídy vo všeobecnosti boli stavané podľa presných astronomických hľadísk, a aj tie na Tenerife majú na Slnko orientovanú polohu. Nápadne sa podobajú pyramídam, ktoré postavili staré civilizácie v Mexiku. Otázkou zostáva, aká civilizácia dokázala pred tak dávnymi časmi pokoriť oceán a zanechať svoje stopy na navzájom vzdialených kontinentoch. Nedá sa však vylúčiť, že určití starovekí „osvietenci“ v rôznych častiach sveta, kde sa budovali pyramídy, mali napojenie na tie isté duchovné sféry odkiaľ čerpali duchovnú múdrosť a inšpiráciu k stavaniu pyramíd. Veď doposiaľ niektoré pyramídy patria k divom sveta, sú svedkami mimoriadne vysokej múdrosti a inteligencie, tých čo boli za ich výstavbou, pričom ani dnešná veda nevie dať jednoznačné odpovede na mnohé otázky s nimi spojené. Pyramídy vo všeobecnosti mali ľuďom pripomínať cestu ich duchovného vzostupu, ktorý taktiež len stupňovito vedie smerom dohora.


Z výletu za delfínmi




Fotografie v článku boli spravené v polovici júna 2006.
Súvisiaci článok: "Z Hurghády do Egypta". Tajomstvo pyramíd a sfingy"
Z diskusie k pôvodnému článku o Tenerife, ktorý nejakou chybou systému sa znefukčnil:
Hm ... zavidim ti, ze jsi videl kvest ten hadinec. My tam byli uz trikrat a toto nevyslo :(. O pyramidach na Tenerife mam dost fotek tady: http://scobak.blog.sme.sk/c/13... Jinak jsme byli skoro vsude, co ty - jen v Masce ne :). A pred deviti lety jsme vytahli nasi tehdy trinactimesicni Zuzku na vrchol Teide.
Re: Jiří
tak nám sa zase nepodarilo ísť na vrchol Teide, zhodou okolnosti práve kvoli Masce, aby sme ju do zotmenia stihli. Mascu sme sihli v pohode, takže doteraz ľutujem, že sme nevyšli na strechu Kanárskych ostrovov. My sme tiež nečakali, že hadinec bude kvitnúť ešte koncom júna, lebo v literatúre píšu, že kvitne iba do mája, resp. května, ale v r. 2006 jar začala kvôli mimoriadne tuhej zime neskôr nie len v našom pásme ale dokonca aj na Tenerife. Ten blog si určite pozriem. Inak my sme tiež boli v r. 1998, s našim vtedy ešte len tiež presne 13 mesačným Matúšom na Ďumbieri pešo z Liptovského Jána Jánskou dolinou. Ešte jednu vec na Tenerife ľutujem, že veľa krásnych vecí som nemohol cestou fotiť lebo som šoféroval, manželka veľmi z auta fotiť nechcela a deti boli v teplom počasí dosť nervózne, keď sme náhodou niekde zastavili. Veľa iných krásnych kvetov v kráteri som ani nefotil, lebo sme mali len veľmi malú pamäťovú kartu vo foťáku. Vtedy som ešte nebol veľmi na fotenie.
ta inverzia nad najvyssie polozenou dedinou je uzasna. K+
diky za perfektny clanok. Chystam sa tam s priatelkou v marci, len neviem ake pocasie tam vtedy mozem ocakavat. Ake ale diky za pekne fotky aj s popismi. Uz som chcel tu cestu zrusit, pre nedostatok penazi, ale podla fotiek vidim, ze je tam velmi krasne a nejako budem musiet nasetrit.
Re: norulakp
ďakujem za reakciu. Počasie je na juhovýchodnom pobreží Tenerife pomerne stále a oproti severnej časti je tam asi o 2 stupne teplejšie. Koncom júna sme tu mali celý týždeň cez deň od 25 do 29 stupňov cez deň, v noci okolo 20, teda presne ako je na tento mesiac uvádzané v literatúre. V marci sú však uvádzané teploty o 4 stupne nižšie, a len o dva stupne teplejšie ako je tu v decembri a v janutári. Voda mala teplotu 21, 22 stupňov, teda asi takú aká je v Hurgháde v januári alebo februári, teda naše deti vošli do vody len po kolená. Na Tenerife treba počítať aj s častým vetrom, ktorý po vylezení z takej vody dosť chladí. Avšak marec až začiatok júna je Tenerife najpestrofarebnejší, hlavne v Národnom parku Teide, kvitne množstvo čudesných kvetov. Marcel Burkert