Poznámky na úvod: 1. Konštatovanie v názve článku sa netýka hospodárskych lesov. 2. Manažment Národného parku Rocky Mountain patrí len pod jedno ministerstvo, a to vnútra (nie ako u nás manažment TANAP-u pod dve, a to: pôdohospodárstva a životného prostredia) a to zrejme preto, lebo ako sa hovorí, že kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva, a tiež preto, že ak má možnosť do ochrany prírodných rezervácií hovoriť ten, čo je závislý na ťažbe, ochrana pre neho bude logicky len druhoradá, nestrannosť sotva možná. Skrátka, ide o konflikt záujmov.
Nie všetky zábery sú vydarené, najmä tie z auta, ale myslím, že približne vystihujú podstatu veci.
Často sa namieta, že prístup k ochrane prírody v našich národných parkoch nemôže byť rovnaký ako v národných parkoch USA. Nemyslím si, že to zástupcovia ochrany prírody aj chcú; samozrejme okrem jadrových zón parkov. Často počuť, že vzhľadom k veľkosti amerických parkov a veľkosti pohorí v ktorých sa nachádzajú, si Američania môžu dovoliť napĺňať filozófiu národných parkov, ktorou je nezasahovanie do prírody a jej procesov. Že u nás si to nemôžme dovoliť, aj keď práve z toho dôvodu boli národné parky, resp. u nás prírodné rezervácie zakladané. Avšak, čo ak práve preto, že naše prírodné rezervácie sú menšie ako tie v USA, o to viac by mala byť napĺňaná nosná myšlienka nezasahovania? Predstavujú minimálnu časť prírody. To že sa u nás ťaží v ostatných častiach národných parkoch, myslím zástupcom ochrany prírody v zásade neprekáža. Zabúda sa, že hory v USA sú síce väčšie ako naše, ale oni tam tiež adekvátne chránia oveľa väčšie územia ako my. Celé parky, nie len časti v nich, ako u nás. A aj oni tam majú emisie, ktoré sú častým argumentom, prečo sa u nás "musia" národné parky ozdravovať chémiou a "ozdravnou" ťažbou. Ani v NP Bavorský les, ani v rezervácii pri Morskom oku v poľských Tatrách a ani v NP Rocky Mountain nie sú na 100% len pôvodné lesné porasty. Napriek tomu to ale neslúži ako dôvod (zámienka) na zasahovanie do zákonom určených bezzásahových zón. To by sa dalo ľahko zneužívať. V rezerváciách dávame aj možnosť prírode napraviť to, čo človek pokrivil.
Pomerne veľmi málo ľudí na Slovensku vie, že zástupcom ochrany prírody ide o zachovanie divočiny len v cca 4%-ách našich lesov, čo je minimálna časť a túto predstavujú prírodné rezervácie. Zďaleka nejde o celé územia našich národných parkov, alebo nebodaj o hospodárske lesy. Neviem o tom, že by niekto chcel u nás robiť divočinu z celých našich národných parkov, ako je to napr. v NP Rocky Mountain, ktorý má rozlohu takmer ako náš najväčší národný park Nízke Tatry. Ochrana prírody namieta len ak sa zasahuje do prírodných, resp. národných prírodných rezervácií, lebo to zakazuje samotný zákon o ochrane prírody. Najčastejšie sa tieto zásahy ospravedlňujú, alebo zdôvodňujú bojom proti lykožrútovi. Počul som názor, že ak sa má bojovať proti lykožrútovi aj v jadrových zónach parkov, tak takéto národné parky zrušme a nelákajme na nich zahraničných turistov. Bolo by to úprimnejšie.
Na obrázku je možné rozoznať, že nad jazerom pod odumretými stromami začína nový život aj bez lesníckych zásahov. Táto stráň "napadnutá" podkôrnym hmyzom je už za hranicou národného parku. Ide "len" o jeden z lesných parkov štátu Colorado. Ani tu nevidieť lesnícke zásahy, stopy po "ozdravnej" ťažbe a pod. Myslím že je to pochopiteľné, keďže nejde o hospodársky les. Prírodných štátnych parkov je v USA takmer 400. Prevažuje v nich rekreačná funkcia. U nás je to tak hlavne na papieri.
"Aktom vyhlásenia národných parkov bola zároveň vyriešená aj otázka ich škodcov a neškodcov, vrátane lykožrúta a to tak, že divočina pojem škodca nepozná." Vľavo hore na obrázku je tiež vidieť podkôrníkovu "kalamitu". Holoruby a jej spracovanie však chýbajú.
Kopce v pozadí sú kompletne "napadnuté" lykožrútom. Napriek tomu sa nič nedeje. Žiadna panika, strach, že park zahynie. V najnovšom čísle novín vydávanom správou parku si bolo možné prečítať: Podkôrny hmyz je pôvodným hmyzom formujúcim lesy Severnej Ameriky tisícročia. Minimalizovanie podkôrneho hmyzu sa obmedzuje len v tzv. frontcountry (územia pri cestách a kempoch) zaberajúce 5% parku, aby sa zabezpečila bezpečnosť návštevníkov, pričom je zamerané len na rizikové stromy. Podkôrny hmyz, meniaci lesy západu USA a Kanady nám ukazuje silu prírody, ako sa táto mení v nezávislosti od ľudskej kontroly. Akonáhle objavíte park, pozerajte v lese na mladé stromčeky, semenáčiky začínajúce preberať "štafetu" - nový les sa vyvíja. V novinách sa ďalej písalo, že v minulosti sa robili pokusy bojovať proti lykožrútovi, ktorý sa do parku šíril z okolitých lesov, ale tie sa ukázali ako márne. Američania sú stotožnení s režimom bezzásahovosti. Ľudia sa nepozastavujú nad tým, že sú tam aj mŕtve stromy, lebo les sa vyvíja ďalej a ľudia chodia do parku práve preto, aby tento príbeh prirodzenej obnovy zažili.
"Pokiaľ u nás budú aj po najcennejších častiach parkov behať traktory a v parkoch sa bude sypať chémia, ťažko si je predstaviť ako je možné bez začervenania sa povedať návštevníkovi parku, že vybočil z chodníka, že tým poškodzuje prírodu a porušuje zákon."
"Chemické látky, ktoré sa používajú v našich parkoch proti podkôrnemu hmyzu sú určené na zabíjanie toho hmyzu, ktorý sa skrýva pod kôrou, takže musia byť dostatočne silné na to, aby ho dokázali zabiť. Nezabíjajú len lykožrúta, ale všetky druhy hmyzu bez rozdielu na to, či je chránený alebo nechránený. Samozrejme na hmyz sú naviazané ďalšie skupiny živočíchov." Lesníci na to tvrdia, že postrek sa do 60 min. vsaje do kôry a následne neohrozuje žiadny hmyz ani vtáctvo. Ochrana prírody kontruje, že ten kto strieka nevidí či súčasne nestrieka aj bystrušky, fúzaže alebo aj iné chránené druhy. Ak lesníkom ide o ochranu národných parkov, prečo neiniciujú seriózny výskum pred a po zásahu, o hodinu, týždeň, mesiac, rok? Ochrana prírody tvrdí, že ak sa používaná chemická látka dostane do vody, zabíja vodné bezstavovce, je veľmi toxická pre vodné živočíchy. "Aj keď sa postrek prevádza tak, aby nezasiahol vodné plochy, v lese je tak veľa drobných vodných stružiek, že je sotva možné, aby sa chémia pri leteckej aplikácii nedostala postupne do potokov."
"Ak neponecháme (národné) prírodné rezervácie na samovývoj, nebudeme mať možnosť poznať, ako sa príroda sama vysporiadava s prebiehajúcimi klimatickými zmenami; lesníci budú ochudobnení o poznanie, ako majú ďalej zalesňovať územia mimo týchto rezervácií... Aj lesy mimo nich plnia celý rad spoločenských funkcií."
Na obrázku je trochu vidieť aj jeleniu zver. Mimochodom, v parku je zakázaný akýkoľvek lov. Reguláciu poľovnej zveri tu majú na starosti veľké šelmy, vrátane horského leva. Keďže šeliem tu údajne nie je toľko, aby zvládali reguláciu vysokej, uvažuje sa o jej dočasnej umelej regulácii. Napriek tomu som v parku, a to hneď v prvý deň, a cez obedňajšie hodiny zazrel vo voľnej prírode medveďa. A to pár minút po tom, čo som povedal, že rád by som nejakého videl! Po slovenských horách som toho nachodil oveľa vac, ale maca som nevidel nikdy. Okrem neho som za tento deň tu ešte videl na 4 miestach spolu vyše stovky jelenej zveri, losa, a na druhý deň kojota a líšku. Na strane druhej som v parku nevidel ani jeden vlek či chaty; ak nepočítam jeden dva kempy a dedinu s chatami pri Veľkom jazere, ktoré je však úplne na okraji parku.
V správe parku je zamestnaných 150 stálych pracovníkov, ktorí často po určitej dobe slúžia v iných parkoch aby sa preferovala služba parkom a nie lokálnym záujmom. Len tak na okraj, funkcia tunajších strážcov prírody - rangerov je oproti väčšine európskych štátov veľmi široká. V parku plnia všetky potrebné funkcie polície, horskej, záchrannej a hasičskej služby.
Veľké úbočie na pravej strane je takmer celé "napadnuté" lykožrútom. "Keď horel Yellow Stone, všetci vedeli, že tým dostali jedinečnú príležitosť pochopiť, ako fungujú prírodné procesy. Takú príležitosť sme dostali aj my keď víchrica v Tatrách sfúkla umelý les zasadený človekom. O tom že lykožrút nemôže úplne zničiť les sa môžme presvedčiť aj bez toho že by sme chodili do USA (dokonca nemusíme chodiť ani do Nemecka, do NP Bavorský les). Stačí zájsť napr. k Morskému oku v poľskej časti Tatier, kde pod mŕtvym lesom prebieha úžasné prírodné divadlo, keďže Poliaci pochopili, že les rastie na dreve a bez človeka. Alebo si stačí uvedomiť, že podkôrnik tu žil už pred tisícročiami a les je stále tu. Nemajme strach, že príroda nám v prírodných rezerváciách ukáže, že sama sebe neškodí."
PS. Netvrdím, že môj pohľad na vec nemôže byť skreslený. Ale sú naši "ortodoxní" lesníci absolútne presvedčení, že sa v otázke škodlivosti lykožrúta v najvyšších stupňoch ochrany prírody nemôžu mýliť? V článku som necitoval v úvodzovkách "naivných" "diletantských" ochranárov (údajne najväčších škodcov Tatier), ale okrem už spomínaných novín som úmyselne citoval Ing. Tomáša Vančuru, ktorý je, resp. bol aj lesníkom a riaditeľom Správy TANAP-u, a Ing. Mariána Jasíka - bývalého riaditeľa Správy Národného parku Nízke Tatry (viď články "Príroda sama sebe neškodí, škodí jej človek" a "Ochrana prírody je v slepej uličke".
