Ak pozorujeme len vonkajšiu formu, tak obe štádia vývoja stromu nemajú nič spoločné: malá, sotva viditeľná kôstka a veľký strom s listami a plodmi... Dve rozdielne veci...Ako je ale možné, že sa kôstka premení v strom? Kto spôsobí tento zázrak? Musí tu predsa byť ukrytý nejaký tajomný zákon života. Kto je ale vykonávateľom tohto zákona? A kto dohliada na jeho pôsobenie?
Článkom neponúkam žiaden dôkaz, že prírodné bytosti existujú, ale bez dôkazu o opaku by som si zďaleka nedovolil tvrdiť, že sú bludom. Je totiž dosť skutočností nasvedčujúch tomu, aby som ich existenciu a pôsobenie aspoň pripustil.
Margot Ruis, rakúska spisovateľka, ktorá sa naučila vnímať viac než bežne vidia naše oči, vo svojej knihe Bytosti prírody opisuje zážitky zo stretnutí s elfami, dévami stromov, škriatkami a ďalšími obyvateľmi prírody, ktoré boli kedysi človeku dôvernými priateľmi, mohol ich vnímať. Podľa nej, stretnúť sa s prírodnými bytosťami môže každý, kto si to naozaj praje a kto je pripravený za určitých okolností tiež trochu cvičiť.
„Sú to prírodné bytosti, ktoré sa starajú o to, aby sa stále znovu uskutočňoval tento magický akt premeny semena na strom", a vôbec, aby sa zelený šat našej Zeme každý rok na jar rozžiaril. Autorka knihy tlmočí slová dévu jedle, ktorý vyzýva ľudí, aby si na prírodu urobili čas, aby ju vnímali jemnejšími zmyslami a nepovažovali ju za „športové náradie", či za kulisu pre cestovanie, horolezectvo alebo jógu. „Ľudia sa pomiatli. Prírodou sa len slepo ženú. Čo získajú, keď behajú z jedného miesta na druhé a zase späť? Hýbu iba telom, inak nič. Nevnímajú to, čo ich obklopuje, necítia nič z toho, čo žije okolo nich. Kedy sa ku mne niekto posadil na tak dlho ako ty? Je pekné, keď sa s nami niektorí ľudia pokúšajú nadviazať kontakt. Mohli by sme si navzájom tak mnohé odovzdať!"
I u našich starých sedliakov vraj bývalo kedysi obvyklé, že než strom vyrúbal, nazval ho menom a prehovoril s ním, asi takto: „Tak poď, kamarát, teraz prídeš na radu ty! Potrebujeme drevo na nový plot!" I keď sedliak nevedel nič o stromových elfoch, vážil si strom ako živú bytosť. Dnes prídu lesníci so svojimi strojmi do lesa a zhadzujú strom za stromom bez toho, aby týmto stromom venovali aspoň jednu dobrú myšlienku. Keby ľudia poznali, že v prírode žije nepreberné množstvo neviditeľných tvorov, nemohli by potom vnímať les v kubických metroch dreva, ale by ho ctili a rešpektovali ako spoločenstvo rovnocenných živých bytostí. V mnohých prípadoch by tyran zostúpil z podstavca vládcu na úroveň partnera, ba dokonca žiaka. Pokorne sa učiť od prírody a ich bytostí by iste nebolo najhlúpejšie, čím by sme mohli začať v dnešnej dobe, keď pred nami stoja hory ťažko riešiteľných problémov.
Človek, ktorý má pred očami vždy len svoj vlastný prospech, si podrezáva konár na ktorom sedí: umelým prehnojovaním ornej pôdy pesticídmi, insekticídmi a pod. sa človek okradol o pomoc, ktorá bola ľuďom hospodáriacim na pôde od počiatku poskytovaná - zdarma a spoľahlivo. Poľní elfovia, bytosti kultúrnych rastlín, bytosti koreňov, tvorovia rozvádzajúci v pôde energiu a vlhkosť - tí všetci už nemôžu v pôde zamorenej jedmi pôsobiť tak ako to odpovedá ich druhu.
Pre dévov bolo vždy samozrejmé to, čo už u ľudstva malo byť jasné od doby Albera Einsteina a objavov kvantovej fyziky v 20 storočí: totiž že všetko je zachvievanie, a pevná hmota ako taká vlastne neexistuje. Ona je ilúziou, produktom našich telesných zmyslov, ktoré nie sú schopné vnímať nič než „hmotu" a jej účinky. My ľudia môžeme cítiť teplo, ale nevidíme ho, môžeme vidieť farby, ale nepočujeme ich, môžeme počuť tóny, ale nemôžeme ich vidieť, môžeme snáď uhádnuť myšlienky iného človeka, ale nemôžeme ich ani počuť ani vidieť. Dévovia môžu jedno i druhé: teda počuť farby a vidieť tóny; tieto slová prevzaté z našej zmyslovej skutočnosti sú vlastne zavádzajúce, hovoríme celostnom vnímaní.
Svoj vzťah k ríši prírodných bytostí si človek veľmi zjednodušil; ich existenciu jednoducho poprel a stále ešte popiera. Potom prirodzene nie je nikoho na koho by bolo nutné brať ohľad, keď sa veľkoplošne rúbu lesy, keď sa doposiaľ neobývané územia otvárajú masovej turistike. Od okamihu, kedy sa prírodné bytosti stali v ľudskom vedomí už len súčasťou rozprávok a mýtov, ide to s nimi z kopca. Preto si tieto bytosti veľmi prajú, aby ľudia opäť vzali ich existenciu na vedomie.
Zdroj: Kniha od Margot Ruis: Bytosti prírody - Stretnutia s priateľmi človeka, Integrál Brno, 2004
Súvisiace články na tomto blogu:
http://burkert.blog.sme.sk/c/100407/Je-priroda-Tvorcom-alebo-len-dielom.html
http://burkert.blog.sme.sk/c/181188/Kto-je-vlastne-ta-matka-priroda.html
