Eduard von Lehmann a jeho súrodenci v Cíferi

Písmo: A- | A+

Hneď za bránou Starého cintorína v Cíferi (ak ideme od Cintorínskej ulice) každého upútajú hroby členov rodiny Zičiovcov ohradené železnou ohradou. Ale už nie každý si všimne staré náhrobky, ktoré sú hneď vedľa tejto ohrady.

Na oboch je dobre čitateľné priezvisko Lehmann, ktoré si pamätajú len starší obyvatelia a aj to len z rozprávania svojich rodičov a starých rodičov.

V monografii obce Cífer nájdeme malý odsek, v ktorom sa píše o akomsi generálovi Lehmannovi: „Za prvej svetovej vojny a po nej býval v Kerekešovskej kúrii penzionovaný rakúsko-uhorský generál Lehmann. Pri prechádzkach kúpil v obchode veľký balík cukríkov ‚glockov‘ a rozdával ich deťom. V spomienkach starších Cíferčanov sa zachoval ako čudácky, ale dobrosrdečný pán generál.“ Žiaľ jeho hrob sa nezachoval, na spomínaných náhrobkoch čítame mená Aloisia a Marie. Kto bol spomínaný generál Lehmann, ktorý žil v našej obci, a kto boli Aloisia a Marie Lehmannové?

Eduard von Lehmann (generálmajor vo výslužbe) sa narodil 17. marca 1844 v rodine Augusta von Lehmanna (1807 – 1881) a jeho manželky Elisabeth (okolo 1818 – 1888). Ruhestands-Schematismus der Österreichisch-Ungarischen Armee z roku 1910 nám o Eduardovi von Lehmannovi podáva stručné informácie: Zúčastnil sa ťaženia v roku 1866. V roku 1904 bol penzionovaný. Bol nositeľom Vojnovej medaily 1873, Vojenského služobného odznaku pre dôstojníkov druhej triedy, bronzovej Jubilejnej pamätnej medaily 1898 pre ozbrojenú moc a Vojenského jubilejného kríža 1908.

Vyznamenania toho istého druhu a triedy má v svojej súkromnej zbierke pán Ivan Chudý, ktorému týmto ďakujem nielen za ich fotografiu, ale aj za preklad hesla zo Schematizmu.

Zľava: Vojnová medaila 1873, Vojenský služobný odznak pre dôstojníkov 2. triedy, bronzová Jubilejná pamätná medaila 1898 pre ozbrojenú moc a Vojenský jubilejný kríž 1908. Vyznamenania zo súkromnej zbierky Ivana Chudého.
Zľava: Vojnová medaila 1873, Vojenský služobný odznak pre dôstojníkov 2. triedy, bronzová Jubilejná pamätná medaila 1898 pre ozbrojenú moc a Vojenský jubilejný kríž 1908. Vyznamenania zo súkromnej zbierky Ivana Chudého.  (zdroj: Ivan Chudý)

Cíferský rodák Erik Landstein (syn lekára Dr. Maxa Landsteina), neskôr známy ako Eran Laor, vo svojej knihe Vergangen und ausgelöscht spomína na rodnú obec a tiež na generála von Lehmanna (úryvky z knihy vychádzali v preklade Vendelína Jankoviča na stránkach Cíferpressu v 90. rokoch):

„Von Lehmann bol náruživým šachistom a v mojej matke našiel spoľahlivú partnerku. To tvorilo základ s vojenskou presnosťou dodržiavaného vzťahu medzi Lehmannovcami a nami. Počas niekoľkých rokov objavoval sa starý pán v nedeľu vždy o 15. hodine v našom dome. Prišiel tradične s tablou čokolády pre nás deti. Posadil sa a hral šach s pani doktorovou. Po olovrante sa rozlúčil, aby prišiel nasledujúcu nedeľu opäť presne o 15. hodine. Keď vyrástol môj brat Aurel, začal sa aj on zaujímať o šach. Časom sa stal ozaj vynikajúcim hráčom a zároveň stálym šachovým partnerom starého generála, ktorého jedného dňa i porazil. Na revanš mu von Lehmann daroval šachovnicu.“

Eran Laor spomína na generála aj ďalej: „Generál von Lehmann ako mladý dôstojník sa zúčastnil bitky pri Hradci Královom, ale nikdy nemohol túto porážku prehltnúť. Kráľ František Jozef upadol u neho do nemilosti aj z iných dôvodov, pretože sa cítil odstrčený a predčasne penzionovaný. Ešte neskoršie ako senilný starec sa domnieval, že sa nachádza vo vojnovej vrave. Komandoval dedinskú mládež, hneval sa, rozčuľoval, keď neposlúchali jeho rozkazy. Generálov syn – kapitán von Lehmann – bol mimochodom jedným z prvých rakúskych letcov, ktorý v roku 1915 pri páde Przemyślu posledný opustil mesto svojím lietadlom.“

Eduard von Lehmann mal s manželkou štyri deti. Boli to Georg (1883 – 1966), Marie (1886 – 1910), Rose a Eduard.

Generálmajor vo výslužbe Eduard von Lehmann zomrel 9. júla 1924 v posádkovej nemocnici v Trnave. Na cíferskom cintoríne ho pochoval farár Ľudovít Pavetitš 11. júla 1924.

Zmienka o generálovom synovi (teda o kapitánovi von Lehmannovi) ma zaujala a pri pátraní sa mi podarilo skontaktovať s pani Janou Tóthovou, pravnučkou Eduarda von Lehmanna a vnučkou kapitána Georga Lehmanna. Jej partner prof. Matúš Dulla napísal o Georgovi Lehmannovi článok (v krátenej verzii publikovaný v Cíferských novinách 3/2021). Zároveň sa mi podarilo od pani Tóthovej získať unikátnu rodinnú fotku, na ktorej sú súrodenci Lehmannovci na dvore Kerekešovskej kúrie, kde bývali niektorí z nich. Podľa popisu na zadnej strane vieme, že fotografia vznikla 21. augusta 1921. Sú na nej zľava stojaci: Eduard a Georg, zľava sediace: Marie, Anna a Aloisia.

Súrodenci Lehmannovci na dvore Kerekešovskej kúrie v Cíferi, 21. augusta 1921
Súrodenci Lehmannovci na dvore Kerekešovskej kúrie v Cíferi, 21. augusta 1921 (zdroj: zdroj: rodinný archív pani Jany Tóthovej)

Súrodenci Eduarda von Lehmanna

Marie von Lehmann sa narodila 7. januára 1846. Zomrela 25. marca 1928 o 14:30 h v Cíferi. Je pochovaná na Starom cintoríne v Cíferi (sektor: 1, číslo: 2).

Aloisia von Lehmann sa narodila v roku 1852 v Starej Boleslavi. Zomrela 9. augusta 1926 v Cíferi. Je pochovaná na Starom cintoríne v Cíferi (sektor: 1, číslo: 4).

Georg von Lehmann sa narodil 2. novembra 1856 v meste Cegléd. Oženil sa s Clarou rod. Bermann (1862 – 1937), vdovou po Eduardovi von Borkenau (1854 – 1892). Clara mala z prvého manželstva dve deti (Rudolf a Marie). Georg von Lehmann zomrel 14. septembra 1936 vo Viedni.

Anna Vattay rod. von Lehmann sa narodila okolo roku 1850. S manželom Imre Vattayom, grófskym komorníkom, mali dcéru Máriu Vattay (1888 – 1932). Anna Vattay zomrela 12. marca 1924 v Cíferi, kde je aj pochovaná. Jej hrob sa nezachoval.

 

Dušan Caja

 

Literatúra

NOVÁK, Ambróz. Zaujímavosti, kuriozity a zaprášené historky. In Cífer : Vlastivedná monografia. Bratislava : Obzor, 1991, s. 314-320. ISBN 80-215-0188-X.

DULLA, Matúš. Príbeh letca z modranského cintorína. 2020. 7 s. Rukopis.

PARALL, Jaro et al. Ruhestands-Schematismus der Österreichisch-Ungarischen Armee für 1910. 3. ročník. Graz : Verlag des Armee-Ruhestands-Schematismus, 1910. 595 s.

LAOR, Eran. Uplynulo a zaniklo (6): Spomienky cíferského Žida Erika Landsteina na rodnú obec a okolie. In Cíferpress. August 1993, roč. 3, č. 8, s. 2.

LAOR, Eran. Uplynulo a zaniklo (7): Spomienky cíferského Žida Erika Landsteina na rodnú obec a okolie. In Cíferpress. September 1993, roč. 3, č. 9, s. 2.

Skryť Zatvoriť reklamu