Dňa 26. decembra 1938 vysielal Cíferský spevácky sbor prenosom z Orlovne vianočné piesne a koledy.
Zároveň správca školy Daniel Bulla predniesol do rozhlasu staré vianočné zvyky a obyčaje, čo doslovne uvádzam:
„Po celý čas trvania Adventu pukajú chlapci silnými, zvlášť k tomu zhotovenými bičami, ktorých rany ohlašujú sa po celej dedine. Je to upomienka na betlehemských pastierov, ktorí pľaskotom bičov popoháňali čriedy svoje na pašu.
Od Lucie do Štedrého večera robili niektorí mládenci stolčeky z dreva, v ktorých však nesmel byť železný, lebo oceľový kliniec. Na týchto stolčekoch muselo sa každý deň niečo urobiť. Ten, kto ho zhotovoval, vzal si ho na Utiereň do kostola a sadol si naň. Na pozdvihovanie uvidel vraj všetky bosorky. Ale v tom okamihu musel už aj pádiť domov a celou cestou sypať na zem hodne maku, aby ho musely bosorky sbierať a nemohly ho dohoniť, alebo musel sypať ihly, cez ktorých ušká sa musely bosorky poprestrkovať, čím si bol ako – tak istý, že ho nedohonia, lebo ak by ho dochytily, tak beda by bolo jeho koži.
Niektorí zasa v tom istom čase strúhali z dreva kladivko. Vzali si ho na Utiereň a na pozdvihovanie ním trikráť zaklopali. Vtedy tiež videli bosorky, proti ktorým sa tiež musel poistiť misou maku alebo ihlami.
Na Štedrý večer pred samotnou večerou maže gazda svätenou vodou a cesnakom na všetky dvere kríž, aby zlý duch nemal do domu prístup. I dom sa vykädí tymianom. Ten cesnak potom gazda nosí celý rok vo vrecku, aby mal šťastie.
Na štedrovečernom stole nesmie chybovať zbožie a strukoviny, to musí tam byť, aby mal gazda celý rok čo jesť a hlavne, aby mal dobrú úrodu.
Pod stôl sa dáva reťaz a sekera, aby bol každý zdravý, ako železo.
Štedrovečernej hostine sú účastné aj zvieratá: krava a vôl. Dáva sa im oblátka, v ktorej je pred upečením zapravený kúsok petržlenovej vňati. Oblátka sa vloží medzi chlieb a tak sa dá zvieratám požiť. Dáva sa im to preto, lebo vôl preukázal dobrodenie malému Ježiškovi, že ho svojim dychom zohrieval. I do studne sa hádže oplátka, aby bola vraj voda chránená všetkej nečistoty.
Voľakedy spávali ľudia po Utierni na zemi, na slame, aby tak spolutrpeli s narodeným Dieťaťom betlehemským.
Starí ľudia chodievali po Utierni jesť ku chlievu, aby im vraj domáce zvieratá cez celý rok s chuťou žraly a ľudia mali z nich hojný užitok.
Hneď zvečera chodia dietky z domu do domu vyspevujúc pod oknami vianočné piesne. Na príklad:
„Andelé radostne prespevujú, radostnú novinu nám zvestujú, že sa Kristus Pán narodzil a nás hríšnych vyslobodzil. Andelé spívajú též Gloria, Jozef sa radujú aj Mária. Vítaj, vítaj, ó, Ježišku aj s Tvojú premilenú matičku.“
Alebo iná:
„Stromka, stromka, zelená jablonka, pod nú sedzá dvá pastýri, jedzá kašu z hrnka. Andel k ným prilecel, takto im povedzel, že sa Kristus Pán narodzil, aby každý vedzel. My sme koled(uv)aly, braly, čo nám daly, plané hrušky, oškorušky, všecko čo nám daly. Anča má moc orechov, skováva ich do mechov a Marina trnky, jabúček dve putne – ona ich skováva, že jej budú chutné.“
Niektorí zo spevákov nosia so sebou železo a po zaspievaní niektorej piesne brnkajúc na železo volajú:
„Vinšujem im tyto slávne svátky, Krista Pána narodzení čo si od milého Pána Boha žádáte; zdraví, ščascí, božské požeh(n)ání a po smrci království nebeské aby ste obsáhnút mohly.“
Alebo takto:
„Vinšujem im milí páni, zdraví, ščascí, požehnání. Vinšujem im v temto dome, čo na svece všecko dobré, že sa Kristus Pán narodzil a nás hrýšných vyslobodzil....“
Každú chvíľu nové a nové hlasy zasvučia pod oknom. Speváci bývajú odmenení koláčom alebo šestáčkom. Takto to ide až do polnoci, kedy sa každý ponáhľa do kostola privítať malého Ježiška.
