Pamätná kniha obce Cífer (2) - Prvá svetová vojna

Na ďalších stranách Pamätnej knihy obce Cífer (s. 5a – 7a) sa kronikár Karol Zábrecký vracia k udalostiam I. svetovej vojny. Nespomína sarajevský atentát, dátumy začiatku a konca vojny, či príčiny tohto konfliktu. Sústreďuje sa len na dopad vojny na Cífer a jeho obyvateľov. Nasledujúci text je doslovným prepisom pamätnej knihy. (Fotografie v texte sú ilustračné, v pamätnej knihe sa nenachádzajú.)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Válečné roky:

Rok 1914. V mesiaci augusta sa mobilizovalo, vojáci ročníci od 21 do 42 museli do 2 dní narukovať. Po vystrojení nastúpili ihneď cestu na bojište srbské a ruské. Ihneď sa započal odvod koní z ktorých lepšie, staršie 4 rokov s vozmi a výstrojom sa museli sísť v Cíferi odkial s pohoničmi, nevojákmi nastúpili cestu do Bratislavy, odkial nastúpili ihneď cestu na ruské bojište. –

Vendelín Kollár (1894-1969) počas I. svetovej vojny
Vendelín Kollár (1894-1969) počas I. svetovej vojny (zdroj: archív rodiny Cajovej)

Odvody bývaly v Trnave, ale 6. okt. 1914 bol odvod 20 ročných, ktorí boli pri odvode v Bratislave a to na župnom dome. – 26. okt. 1914 už nastúpili títo vojenský výcvik a 20. dec. 1914 išli už títo na bojište. – V mesiaci nov. 1914 bol súpis nevojákov ročníkov 24 až 36. 11. dec. 1914 boli u odvodu, z ktorých polovica bola odvedená. – Vojenský výcvik nastúpili 16. jan. 1915 ročníci 25, 26, 27, – dňa 15. febr. 1915 ročníci 28, 29, 30, 31. – Dňa 15. marca 1915 ročníci 32, 33, 34, 35, 36. –

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

– 1. febr. 1916 bol súpis ročníkov 19, 20, ktorých odvod bol 26. februara 1915, z ktorých väčšina bola odvedená. –

Po tomto bol súpis ročníkov 37 – 42, ktorých odvod bol prevedený dňa 13. apríla 1915. –

29. marca 1915 bol odvod koní. –

15. mája 1915 rukujú ročníci 20 a 24. –

15. júľa 1914 rukuje ročník 19. –

16. aug. 1915 rukujú ročníci do 40. –

6. sept. 1915 bol odvod ročníkov 42-50 z ktorých 2/3 bolo odvedených. –

15. okt. 1915 rukovali 18. roční.

3. nov 1915 rukoval do 42 roční.

V nov. bol znovu odvod od 42 – 50 ročných.

28 febr. 1915 rukovali 43, 44, 45 roční.

3. marca 1915 rukovali 48, 49, 50 roční.

SkryťVypnúť reklamu

Tak podobne boly odvody koní. –

Týmto tempom to išlo až do konca vojny.

Pohľadnica Františka Cisára sestre Angele z 28. januára 1916 (ECM)
Pohľadnica Františka Cisára sestre Angele z 28. januára 1916 (ECM) 

Ceny potravín stúpaly deň čo deň do takej výšky, že občania si potraviny zadovážiť v potrebnom množstve ani nemóhli. – Ale i zámožnejší a samotní hospodári nemali dostatočných potravín, poneváč všetko, čo vojsko potrebovalo /:zbožie, hovädzí dobytok atd.:/ sa s takou prísnosťou rekvirovalo, že hospodári a tí, ktorí si to zadovážiť mohli, boli prinútení to ukryť, aby to rekviračná komisia nenašla. –

Ceny boly v roku 1915 približne tieto:

1 qn. žita: Kč. 40 – 42. –

1. qn. raži: Kč. 32 – 34. –

1. qn. jačmeňa: Kč. 30 – 32. –

1. paar volov kč. 3.000 – 5.000. –

SkryťVypnúť reklamu

1. paar koní kč. 3.000 – 5.000. –

1. kgr. hovädzieho mäsa kč. 4. –

1. kgr. bravčoveho mäsa kč. 4.40. –

1. kgr. masti kč. 7. –

1. slepačieho vajco kč. 0.20. –

1. paar čižiem kč. 60 – 70. –

1. oblek kč. 60 – 70. –

1. paar hladné husi kč. 30. –

1. paar vykrmených husi kč. 60 – 70. –

1. sliepka kč. 5. –

1. paar prasiec kč. 80 – 100. –

1. m. plátna, alebo barchetu kč. 2. –

koža vôbec nebola k dostániu. –

V roku 1916 boly ceny skoro stejné ako v roku 1915, ale jačmeň bol už kč. 40. – čižmy 180. – kč. – a oblek takpodobne kč. 180. –

Ceny tieto stúpaly vyššie, kým dlhšie trvala vojna. –

V roku 1916 sa zrekvirovali všetky mosadzné a medené predmety. Neskôr zobrali i zvony z kostolov. –

SkryťVypnúť reklamu

Núdza, bieda bola tým väčšia, čím dlhšie trvala válka. – Cukor, múka, chlieb, tabák, petrolej a iné životné potreby dávaly sa len výlučne na cedulky. – Pri vydávanie týchto potrieb stávali občania v dlhých radoch, čakajúc, kým na ních príjde rad. – Tešil sa každy, keď sa mu podarilo cedulku vymeniť, poneváč v opačnom prípade móhol budúci deň znovu vyčkávať, kým poradie naňho prišlo. –

Citeľný bol nedostatok mužskej sily u hospodárov a preto miesto narukovaných prišli k hospodárom a k veľkostatku ruskí zajatci. –

Pomník padlým v I. svetovej vojne v Cíferi z roku 1928
Pomník padlým v I. svetovej vojne v Cíferi z roku 1928 (zdroj: Archív RKFÚ v Cíferi)

Bilancia války pre obec Cífer znamená, že vo válke našli svoju smrť nasledovní občania z Cífera: –

František Baláž, Ján Baláž, František Banič, Ján Banič, Alojz Baran, Andrej Benkovský, Imrich Bernadič, Ján Cehlárik, Štefan Císar, Štefan Dugovič, Dominik Glasa, Ján Glasa, Jozef Glos, Ernest Herceg, Ján Horník, Jozef Horváth, Michal Horváth, Ján Jančovič, Vendel Janošovič, František Koiš, Vincenc Kollár, Ján Kovačócy, Jozef Kovačič, Michal Köszeghy, Michal Krajčovič, Michal Krajčovič, Vincenc Krajčovič, Ľudovít Kucman, Michal Kucman, Štefan Kucman, Jozef Kudláč, Jozef Kunovský, Ján Kupkovič, Michal Lanák, Jozef Liška, Anton Löffler, Ludovit Lužák, Michal Mackovič, Štefan Mizera, Michal Nádašský, Jozef Nemčič, Jozef Nemčič, Štefan Nemčič, Jozef Orlický, František Páleník, Herman Presburger, Žigmund Presburger, Ambróz Rakús, František Rupčík, Ľadislav Sloboda, Imrich Strmenský, Anton Strážay, Michal Šarmír, Štefan Šarmír, Michal Šaškovič, Rudolf Šimák, Jozef Tillinger, Karol Vítek, Jozef Zeman. –

Týchto pamiatku úctili šťastnejší občania vrátivší sa šťastlive z války, pekným pomníkom postavený v roku 1928. – Na pomníku je i menoslov padlých. –

Vypracováním sochy bol povereny sochár Riegele z Bratislavy, ktorý dohotovenú sochu odovzdal dňa 5. dec. 1928. –

Murárské, povoznícke a nádennícke práce daly obetaví občania zdarma. –

Vysviacka sochy bola 8. dec. 1928, ktorú vysviacku celebroval dôst. pán farár Ľudovít Pavetitš z Cífera. –

Socha i s ohradou stála 24.000 kč. ktorý obnos sa zosbieral medzi občanmi v Cíferi. –

Po dlhom a veľkom utrpení sa svetová válka preca skončila tým, že Maďarsko-rakúska monarchia po štyrročnom boji sa rozpadla a miesto zaujaly nové, oslobodené národy. – Z tohoto prevratu vyrástol i náš štát, Česko-Slovenská republika. –

Dušan Caja

Dušan Caja

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Zaujímam sa o dejiny môjho rodného Cífera a životné osudy jeho minulých obyvateľov - známych, ale aj tých menej známych. Okrem toho milujem hudbu a rád čítam. Zoznam autorových rubrík:  Z dejín CíferaPamätná kniha obce CíferŽidia v CíferiKronika ľudovej školy v CíferiNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

226 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

105 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu