Posledný ránhojič
Jozef Šalamon sa narodil 30. júna 1822 v Trnave v rodine Jána Šalamona, komorníka biskupa Imricha Perényiho, a Rozálie Šitrošickej. Za manželku si 16. júna 1851 v Trnave zobral Trnavčanku Teréziu Marcišovú. Sobášna matrika ho zaznamenáva ako ránhojiča v Pustých Úľanoch. Manželia sa usadili v Pustých Úľanoch, pretože tam sa im 6. apríla 1852 narodil syn Vojtech. Zatiaľ nevieme, kedy presne prišiel do Cífera. 25. februára 1876 zomrel v Cíferi na paralýzu pľúc. Pochovaný bol o dva dni neskôr na cintoríne v Cíferi farárom Tomášom Strakom.
Už necelý mesiac po jeho smrti (22. marca 1876) uverejnili Zichyovci v novinách Politik (1876, roč. 15, č. 81, s. 8) oznam o konkurze na panského lekára (preložil Alojz Čechovič): „Na veľkogrófskom zichyovskom panstve Cífer, Bratislavská stolica v Uhorsku, je voľné miesto panského lekára. Toto miesto je spojené s užívaním voľného bytu so záhradou a dvomi jutrami role, popri plate 500 zlatých ročne, za čo sa vyžaduje lekárske ošetrovanie úradníkov grófskeho kaštieľa a hospodárskeho služobníctva. Voľná prax, k čomu patrí tiež lekárske ošetrovanie vysokého panstva, zabezpečuje lekárovi bohatý príjem. Páni uchádzači o tento post majú preukázať požadovaný medicínsky doktorský stupeň, a priložiť potvrdenia o ich doterajšej praxi k žiadosti, ktorú treba podať do 15. apríla t. r. u grófskej inšpekcie veľkostatku v Cíferi. K bližšej orientácii pánov reflektantov uvádzame, že trhové miesto, Považská železnica, telegrafná stanica Cífer, 4 míle od Bratislavy, leží v zámožnej oblasti.“
František Ježko
J. Junas v knihe Lekári a spoločnosť v 19. storočí na Slovensku (Osveta, 1990) konštatuje, že v roku 1878 bol praktickým lekárom v Cíferi Dr. František Ježko, ktorý predtým pôsobil na Kráľovskej babskej škole v Bratislave. Z toho usudzujeme, že lekár, ktorý vyhral zichyovský konkurz v roku 1876, bol práve Ježko. Rok 1876 preto pokladáme za rok vzniku zdravotníckeho obvodu v Cíferi.
František Ježko sa narodil 17. decembra 1841 v Adamovských Kochanovciach. Junas (1990) uvádza, že štúdium medicíny absolvoval vo Viedni, kde v roku 1867 získal doktorát. Ako lekár začínal vo Viedni a odtiaľ v roku 1873 odišiel učiť na Kráľovskú babskú školu do Bratislavy. Neskôr pôsobil ako praktický lekár v Cíferi. Z našej obce odišiel ešte začiatkom 80. rokov 19. storočia. Z roku 1884 máme totiž vo farskej matrike zmienku o Dr. Jozefovi Rappeportovi. Ďalším pôsobiskom Dr. Ježka bol Linz. Zomrel v roku 1898 v Bratislave. Dr. František Ježko patril medzi popredných slovenských popularizátorov zdravovedy. Publikovať začal ešte pred dokončením štúdií v roku 1866 v dvojtýždenníku Obzor. Neskôr publikoval aj v Dunaji, Národných novinách, Orle, Sokole a v Pešťbudínskych vedomostiach. Okrem odbornej literatúry sa venoval aj beletrii a prekladateľsky aj poézii. Svoje poviedky a črty uverejnil v časopise Obzor (príloha Pri kozúbku), preklady perzskej poézie v Orle a Dunaji. Bibliografiu Františka Ježka skompletizoval Ľ. Rizner v knihe Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900 (Diel druhý: G-K. 1. vyd. Martin : Matičná správa, 1931. s. 262-263).
Jozef Rappeport
Po Dr. Ježkovi sa stal cíferským obvodným lekárom Jozef Rappeport (József Rappeport), ktorý sa narodil 21. decembra 1851 v Svätom Jure v židovskej rodine Jonáša Rappeporta a Terézie rod. Mannsworthovej. V rokoch 1871 – 1875 študoval na lekárskej fakulte Viedenskej univerzity. O jeho lekárskej praxi po promóciách zatiaľ nemáme žiadne informácie. V cíferskej matrike sa prvýkrát spomína v zázname o konverzii na katolícku vieru z roku 1884. Jeho konverzia predchádzala sobášu s Hermínou Škrovánkovou, ktorý sa konal 30. septembra 1884 v Bratislave. V sobášnej matrike sa uvádza ako župný lekár s bydliskom v Cíferi. V Cíferi sa manželom narodili štyri deti: Alfréd (7. 8. 1885), Helena (8. 3. 1888), Hermína (6. 6. 1889) a Jozef (29. 11. 1891). Syn Alfréd zomrel 20. októbra 1888 v Cíferi ako trojročný. V krstnej matrike sa Rappeport spomína už ako obvodný lekár.
Z uvedených matričných záznamov vyplýva, že v Cíferi pôsobil minimálne od roku 1884. Koncom roka 1891 sa mu v Cíferi narodil syn Jozef, čo dokazuje, že v Cíferi pôsobil až do roku 1892, kedy ho vo funkcii obvodného lekára nahradil Dr. Max Meir Landstein.
Dr. Jozef Rappeport zomrel 10. februára 1898 v Trnave, kde bol aj pochovaný na Novom cintoríne (sektor 3, číslo 608).
