Zdražujúce sa potraviny sa tak stali hnacou silou inflácie. Na tento nepriaznivý trend pochopiteľne narazilo aj množstvo populistických politikov (a to nielen na Slovensku), ktorí sa ho snažia využiť na to, aby si naň za každú cenu nalákali svojho budúceho voliča. Marketingové kampane sa predbiehajú o slogany o cenových stropoch, férových cenách, či dokonca “štátnych potravinách”.
Ako sa však tejto spŕške politického spamu navigovať so zdravým rozumom a s rozvahou? Nejedná sa náhodou o politický paradox, v ktorého stávke je naša životná úroveň? Nie sú vysoké ceny potravín práve dôsledkom populistických politík?
Čo sú “štátne potraviny”?
Ako už mnohí z Vás iste zachytili, politická strana Sme Rodina vo svojej reklame propaguje “štátne potraviny”.
Tento pojem pritom nepozná žiaden zákon a ani moderná ekonomická teória. Politická strana si teda “štátne potraviny” tak trochu vykonštruovala a premiéru svojho novotvaru uviedla vo svojom programe.
“Ak chceme mať kvalitné domáce potraviny za férové ceny, štát sa musí stať silným hráčom. Musíme reštartovať slovenský vidiek a zabezpečiť kontrolu nad celým potravinovým reťazcom – produkcia, spracovanie a predaj potravín, aby sme mali vo vlastných rukách potravinovú budúcnosť Slovenska. Ľudia na vidieku tým získajú perspektívu rozvoja a ekonomickej stability a všetci slovenskí občania získajú kvalitné potraviny za primeranú cenu.”
Úryvok z programu politickej strany Sme Rodina
Čo tu však nesedí? Nuž, Slovenská republika v súčasnosti nemá ani jeden štátny poľnohospodársky podnik. Nemá žiadnu sieť štátnych veľkoskladov, a pochopiteľne – nemá ani žiadnu sieť štátnych maloobchodných predajní. Na Slovensku štát nakupuje potraviny len pre štátne hmotné rezervy a nepredáva ich konečným spotrebiteľom.
Ak však chceme byť objektívni a nájsť stopy uvažovania členov strany Sme Rodina opierajúce sa o skutočnú legislatívu, môžeme sa vrátiť do socialistického spoločenského zriadenia s vedúcou úlohou Komunistickej strany Československa. Konkrétne tam vieme nájsť zákon 50 / 1955 Zb o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, v ktorých sa hovorí o poľnohospodárskych závodoch socialistického sektora.
Kontrola nad potravinovým sektorom sa dá dosiahnuť napr. znárodnením, alebo konfiškáciou. Pri znárodnení je to s náhradou, pri ktorej štát vyplatí majiteľom peniaze. Pri konfiškácii je to bez náhrady. Na uskutočnenie niečoho podobného by však strana Borisa Kollára musela vykonať zmeny podobné komunistom, ktorí skonfiškovali pôdu statkárom, alebo nacistom, ktorí arizovali židovský majetok. V tom lepšom prípade je tento výstrelok politickej strany iba planým sľubom, ku ktorého naplneniu sa žiaden ako-tak súdny človek nikdy nedostane.
V politickej reklame Sme rodina sa navyše hovorí o takzvanej "férovej cene". Prekvapivo, slovenské zákony pritom pojmy ako "férová" a "neférova cena" nepoznajú – ba čo viac, nepozná ich ani ekonómia. Cena je výhradne dôsledkom ponuky a dopytu a ako sa dá očakávať – tento pojem mohli vymyslieť buď tí, ktorí si vysokoškolské diplomy kúpili za peniaze, alebo tí, ktorí sa snažia využiť neznalosť základných ekonomických princípov vo svoj prospech,
Text o štátnych potravinách je teda jednoznačné populistické klamstvo.
Maďarsko, Orbán a hasenie ohňa benzínom
To, že v minulých voľbách politická strana Sme Rodina sľubovala nájomné byty s nízkym nájomným, pričom zatiaľ ani jeden z bytov zatiaľ nebol postavený, nechajme v tomto článku tak. Nechajme taktiež tak aj to, že strana okrem nájomných bytov sľubovala obyvateľom Slovenska možnosť kúpy automobilov s nízkou nájomnou splátkou, pričom tento návrh zostal opäť len na papieri. Tento článok je primárne zameraný na problematiku potravín a tak sa toho držme. Konieckoncov, priamo v Európskej Únií existuje krajina, v ktorej potravinový populizmus o “férových cenách” na papieri iba nezostal, čo malo za následok presný opak – prudké zvýšenie cien potravín.
A touto krajinou nie je nič iné ako Maďarsko.
Podľa údajov unijného štatistického úradu Eurostat ceny potravín v Maďarsku za posledný rok vzrástli o viac ako 45 percent, čo je výrazne viac ako v akejkoľvek inej krajine. Porovnateľný rast bol zaznamenaný len na Slovensku s nárastom nepatrne presahujúcim 29 percent. Tento prudký nárast cien má vážne dôsledky pre spotrebiteľov, ktorí musia meniť svoje nákupné návyky a obmedzovať množstvo potravín, ktoré si môžu dovoliť. Podniky sú pritom tiež nútené prehodnotiť, čo môžu ponúknuť svojim zákazníkom.
Ako však k takejto situácii došlo?
Pôvodným plánom vlády Viktora Orbána totiž bolo stanoviť strop na náklady od pohonných hmôt až po hypotéky, aby Maďarom “pomohol” prečkať krízu súvisiacu s rastom inflácie.
Samotná Národná banka Maďarska však vyhlásila, že tieto opatrenia sa stali “bumerangom”, keďže v jednej z najotvorenejších ekonomík sveta spôsobili nedostatok a zvýšili ceny.
Miera inflácie v Maďarsku v novembri 2022 vzrástla na 22,5 % z 21,1 % zaznamenaných mesiac predtým. Maďarsko má teda najvyššiu mieru inflácie spomedzi krajín Vyšehradskej skupiny (V4), do ktorej patrí aj Slovenská republika.
Najvýraznejší nárast maďarskí štatistici pritom zaznamenali v kategórii “elektrina, plyn a ostatné palivá”, kde ceny medziročne vzrástli o 65,9 %. Na druhom mieste sa umiestnila kategória potravín s medziročným nárastom cien o 43,8 percenta. Napríklad vajcia sú v porovnaní s novembrom minulého roka drahšie o 102,9 percenta, chlieb o 81,8 percenta a mliečne výrobky o 79 percent. O viac ako 70 percent sú drahšie aj syry, maslo a cestoviny, zatiaľ čo mäso je drahšie o viac ako 50 percent. Niektoré základné potraviny sú zrazu pre Maďarov “luxusné” a oplatí sa im ich preto kupovať napr. na Slovensku.
Toto všetko zvyšuje náklady na živobytie obyvateľov v krajine, kde je priemerná mzda približne 800 eur. V porovnaní s inými krajinami EÚ, kde vznikli podobné problémy v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, sa v Maďarsku situácia ešte zhoršila.
Jedným z hlavných faktorov, ktoré k tejto situácii v Maďarsku prispeli, je neefektívne poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel. Nedostatočné investície do modernizácie a technológií v týchto sektoroch spôsobili problémy s produkciou potravín a zvýšili závislosť od dovozu. Keďže krajina nemôže dostatočne pokryť svoje potreby, musí importovať potraviny, čo vedie k vyšším nákladom a riziku závislosti od medzinárodných trhov.
Okrem toho, nezdravé právne a regulačné prostredie v Maďarsku bráni konkurencii a inovácii. Cenové stropy a obmedzenia súčasne vytvárajú neprirodzené prostredie, kde nie je dostatočný podnet pre výrobcov a dodávateľov potravín, aby zvýšili výrobu a rozširovali svoje podnikanie. To vedie k obmedzenému ponukovému potenciálu a vyšším cenám.
Mimo iné, cenové stropy majú tiež negatívny vplyv na investície v potravinovom sektore. Keďže výroba potravín nie je dostatočne zisková, menej investorov je do tohto odvetvia motivovaných investovať. Nedostatok investícií potom znamená, že modernizácia a rozvoj potravinárskeho priemyslu je obmedzená, čo ďalej zhoršuje situáciu s potravinami a vedie k zvýšeným cenám.
Maďarsko sa taktiež zaviazalo obmedziť dovoz obilnín z Ukrajiny, čo je ďalší faktor, ktorý k rastu cien potravín nepochybne prispieva. Táto opatrnosť je však opäť zdôvodnená “pomocou” – ochranou miestneho poľnohospodárstva. Avšak, kto pozná nejaké základy ekonómie, ten už iste vie, že obmedzenie dovozu automaticky znamená obmedzenú ponuku a vyššie ceny potravín pre miestnych spotrebiteľov.
K nepriaznivej situácii v Maďarsku tak prispelo množstvo faktorov, pričom množstvo z nich vláda nielenže úplne zanedbávala, ale práve naopak – mnohé z nich sú priamym dôsledkom takzvanej vládnej “pomoci”.
Záver – potravinový populizmus ako ďalší strašiak životnej úrovne
Žiaľ, populizmus číha všade. Či už nám politici sľubujú príspevky na dieťa, obedy zadarmo, štátne potraviny alebo čokoľvek iné, za každú cenu treba spozornieť, zamyslieť sa nad základnými princípmi ekonómie a položiť si jednoduchú otázku týkajúcu sa toho, či sa politik so svojou snahou “pomáhať” v skutočnosti nesnaží iba nahnať ľudí k urnám, pričom jeho “pomoc” konečnú situáciu iba zhorší.
Práve vďaka znalostiam ekonómie a jej princípov môžeme predísť scenárom, pri ktorých sa ľudia nechajú nachytať na ukričané nástrahy populistických sloganov od niekoho, koho úmyslom je iba dostať sa do parlamentu za každú cenu, zhrabnúť si tučný šek a odísť.
Obzvlášť v súčasnom kolotoči nekonečných politických programov o potravinách, férových cenách a reguláciách je veľmi dôležité poučiť sa z príkladu Maďarska a zvážiť dôsledky politík, ktoré obmedzujú trh a zavádzajú cenové stropy.
Nech už sú to nezmysly zo strany Sme Rodina alebo kohokoľvek iného, tak netreba zabúdať na to, že práve tieto politiky ohrozujú tých najchudobnejších občanov a vytvárajú nepriaznivé podmienky pre výrobu a ponuku potravín. Ak chceme dosiahnuť udržateľný a prosperujúci potravinový systém, je nevyhnutné podporovať slobodný trh, hospodársku súťaž a inovácie v potravinárskom priemysle.
