Americký prezident Donald Trump v utorok 11. februára oznámil zavedenie 25-percentného cla na dovoz ocele a hliníka z USA bez výnimiek. V tejto súvislosti podpísal aj výkonný príkaz.
„Dnes zjednodušujem naše clá na oceľ a hliník, aby každý pochopil, čo to znamená. Je to 25 percent, bez výnimiek. Platí to pre každú krajinu,“ povedal Trump podľa agentúry AFP v Oválnej pracovni Bieleho domu.
Podľa spravodajskej stanice BBC News taktiež vyhlásil, že uvažuje o zavedení ďalších ciel na automobily, farmaceutické výrobky a polovodičové súčiastky. „Nemám nič proti,“ odpovedal novinárom na otázku týkajúcu sa možných odvetných opatrení zo strany postihnutých krajín.
Ako uvádza agentúra AP, Trump v roku 2018 zrušil výnimky z dovozných ciel na oceľ, čím zabezpečil, že všetok dovoz ocele bude zaťažený minimálne 25-percentným clom. V prípade hliníka zvýšil colnú sadzbu z pôvodných 10 na 25 percent. Novopodpísané dokumenty, ktoré upravujú a rozširujú Trumpove nariadenia z jeho prvého funkčného obdobia v Bielom dome, nadobudnú platnosť 4. marca.
Ako sa vyjadril sám Trump:
„Je čas, aby sa náš skvelý priemysel vrátil do Ameriky…“
Tieto slová sú však zásadne zarážajúcim výrokom od prezidenta, ktorý sa vo svojej volebnej kampani vydával predovšetkým cestou slobody a voľného trhu, pričom to v kombinácii s poradnou komisiou DOGE, na čele s Elonom Muskom, dokonca vyzeralo, že sa z USA stane tak trochu techno-libertariánska utópia.
Donald Trump sa tak v tomto prípade rozhodne vydal opačnou cestou – a to cestou korporativistického nacionalizmu a populizmu. Niet sa však čomu diviť, Donald Trump je iba obyčajný politik, ktorý sa chce zapáčiť svojim voličom a nie je žiaden záchranca ekonomiky…
A ako uviedla agentúra AP – tieto Trumpove opatrenia sú súčasťou prezidentovej širšej intenzívnej snahy o prehodnotenie globálneho obchodného systému. Trump pritom tvrdí, že zvýšenie cla na zahraničné produkty nakupované jednotlivcami a firmami v USA predsa musí posilniť domácu výrobu. Clá by však zasiahli aj spojencov, keďže väčšina ocele dovážanej do USA pochádza z Kanady, Brazílie, Mexika a Južnej Kórey, dodala AP.
Agentúra tiež informovala, že Trump plánuje tento týždeň opätovne zaviesť americké clá na všetok dovoz s cieľom zosúladiť ich úroveň s colnými sadzbami iných krajín. Toto opatrenie je navyše prídavkom k už existujúcim 10-percentným clám uvalených na Čínu, ktoré dopĺňajú čínske odvetné clá zavedené od pondelka. Trump pohrozil aj clami na kanadský a mexický tovar, avšak ich uplatnenie bolo odložené do 1. marca.
EÚ to nenechá len tak
Desaťpercentné clo by mohlo znížiť zisky európskych exportérov o jedno až dve percentá, strata pre automobilový sektor by pritom mohla byť na úrovni až piatich percent. Ak zostanú clá v platnosti dostatočne dlho, môže to Európu dostať do recesie.
Na niečo podobné upozornil investičný stratég spoločnosti Saxo Bank Jakob Falkencrone:
„Obchodná vojna by mohla znížiť hospodársky rast eurozóny, pričom najväčšie škody by utrpelo Nemecko vzhľadom na jeho silnú závislosť od exportu. Najviac by trpel automobilový, priemyselný a luxusný sektor, zatiaľ čo domáce firmy by mohli byť odolnejšie. Ak clá zostanú v platnosti dlhodobo, niektoré európske spoločnosti by mohli byť nútené obmedziť investície, znížiť nábor nových zamestnancov alebo dokonca prepúšťať, čo by vytvorilo tlak na spotrebiteľské výdavky…“
Keďže európske automobilky každoročne exportujú do Spojených štátov vozidlá v hodnote miliárd eur a nový americký prezident navrhuje zavedenie 25 % cla, tento krok by mohol mať výrazný dopad na príjmy európskeho automobilového priemyslu. Najväčšiemu riziku čelia značky ako BMW, Volkswagen a Porsche, ktoré sú podľa odborníkov vysoko závislé od amerického trhu – čo sa už prejavuje aj na vývoji ich akcií. Spomalenie rastu predaja by mohli pocítiť aj francúzsky Renault či skupina Stellantis, doplnil analytik.
Európa je zároveň centrom najprestížnejších luxusných módnych značiek, ako sú LVMH, Hermès a Burberry, pričom významnú časť ich príjmov generujú zákazníci zo Spojených štátov. Ak by nové clá viedli k zvýšeniu cien, americkí spotrebitelia by mohli obmedziť svoje nákupy, čo by sa negatívne odrazilo na raste tržieb týchto firiem.
Priemyselné a výrobné podniky, medzi ktoré patria Siemens, Schneider Electric a Airbus, by sa teoreticky taktiež mohli stretnúť s rastúcimi nákladmi a oneskoreniami pri realizácii kontraktov. Jakob Falkencrone napríklad zdôraznil, že globálne dodávateľské reťazce už oslabili predchádzajúce výpadky a akékoľvek nové obchodné prekážky by situáciu len skomplikovali.
Dopad by mohlo pocítiť aj poľnohospodárstvo a potravinársky sektor. „Európska únia vyváža do USA značné množstvo potravín a nápojov, vrátane francúzskeho vína, talianskych syrov a španielskeho olivového oleja. Zavedenie ciel by mohlo znížiť dopyt po týchto produktoch, čo by negatívne ovplyvnilo podniky pôsobiace v tomto odvetví,“ uzavrel Falkencrone.
Konkrétne Európska komisia ešte predtým než Trump vydal svoje definitívne vyhlásenie pritom oznámila, že ak Trump zavedie vyššie clá, Únia bude reagovať. Exekutíva EÚ vo vyhlásení uviedla nasledujúce:
„Zavedenie ciel by bolo nezákonné a ekonomicky kontraproduktívne… Zavedením ciel by USA zdanili svojich vlastných občanov, zvýšili náklady na podnikanie a podporili infláciu. Okrem toho clá zvyšujú hospodársku neistotu a podkopávajú efektívnosť a integráciu globálnych trhov…“
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen nakoniec po oficiálnom stanovisku Donalda Trumpa uviedla, že “hlboko ľutuje rozhodnutie USA uvaliť clá na európsky vývoz ocele a hliníka”.
V mene exekutívy EÚ taktiež dodala, že v reakcii na “neoprávnené clá voči EÚ budú spustené tvrdé a primerané protiopatrenia”. Svoje vyjadrenie navyše “zaklincovala” vetou:
„Clá sú dane – zlé pre podniky, horšie pre spotrebiteľov…”
A ak je reč konkrétne o Slovensku, tak to by mohlo v dôsledku ciel prísť o množstvo pracovných miest.
Najhorší moment uvedomenia je fakt, že Slovensko významne stojí na ekonomických obchodoch z vývozu automobilov, v ktorých sme doslova premianti. Naša ekonomika tak závisí od toho, koľko a kde ich predáme. Preto je treba si priznať, že prípadné Trumpove chúťky na obchodné vojny s Európou by nedopadli dobre predovšetkým aj pre našu krajinu.
V prípade spomínaných krajín ako sú Kanada či Mexiko Trump hovoril o cle vo výške 25 percent, čo je určite vysoké číslo. Pri Číne by to bolo na úrovni 10 percent. Teraz je však na stole otázka, koľko by to bolo pre samotnú Európu.
Zavedenie Trumpových ciel bude mať okrem ekonomických dopadov pre Slovensko aj ďalšie dopady. Katastrofálne následky pocítia aj zamestnanci vo fabrikách na automobily.
Na americký trh je totiž naviazaných 2,9 percenta zamestnanosti na Slovensku, čo predstavuje asi 70-tisíc všetkých pracovných miest. Po zavedení ciel by teda pochopiteľne boli najviac ohrozené miesta v automobilovom a spracovateľskom priemysle.
Katastrofa pre domáci aj zahraničný trh
Či už sme Slováci, obyvatelia iných krajín Európy, Trumpovi fanúšikovia alebo odporcovia, musíme si priznať, že jeho clá sú čistou ekonomickou katastrofou ako pre domáci, tak aj pre zahraničný trh.
Ak chceme pochopiť celú vec vo svojej podstate, musíme si uvedomiť to, že zavádzanie ciel je len ďalšou formou skrytej dane, ktorú nakoniec nezaplatia zahraniční výrobcovia, ale americkí spotrebitelia a podniky. Prezident Trump síce tvrdí, že tieto opatrenia ochránia domáci priemysel, no v skutočnosti ide o agresívny zásah do slobodného trhu, ktorý poškodí konkurencieschopnosť USA a zníži životnú úroveň Američanov.
Clá nie sú totiž ničím iným než vládnym zasahovaním do dobrovoľných výmenných vzťahov.
Ak chce napr. americká firma nakúpiť oceľ z Kanady alebo Mexika za nižšiu cenu, než ponúkajú domáci producenti, nie je žiaden legitímny dôvod, aby jej v tom federálna vláda bránila. Zavedenie 25 % cla na oceľ a hliník znamená, že americkí výrobcovia automobilov, stavebníci či technologické firmy budú musieť platiť viac za suroviny, čo následne povedie k vyšším cenám pre spotrebiteľov. To nie je podpora priemyslu, ale dotovanie neefektívnych domácich výrobcov na úkor všetkých ostatných.
Tento protekcionistický prístup navyše oslabí dôveru obchodných partnerov a povedie k odvetným opatreniam, aké si možno pripraví aj práve spomínaná Európska Únia. Kanada, Brazília, Mexiko a Južná Kórea už signalizovali, že môžu odpovedať vlastnými clami na americké produkty. To znamená, že americkí farmári, výrobcovia technológií či maloobchodníci sa môžu čoskoro ocitnúť v situácii, keď ich exportné trhy budú zasiahnuté, čo ich pripraví o príležitosti a pracovné miesta.
História opakovane dokázala, že clá nefungujú. Smoot-Hawleyho tarifný zákon z roku 1930 len prehĺbil Veľkú hospodársku krízu a podobné pokusy v modernej histórii vždy viedli k vyšším nákladom a nižšej efektivite.
Trumpova politika je v rozpore s ideálmi slobody, ktoré mal pôvodne reprezentovať. Namiesto podpory rastu, inovácie a konkurencie si volí cestu vládneho riadenia obchodu, čo v konečnom dôsledku nie je ničím iným než neefektívnym prerozdeľovaním bohatstva v prospech politicky privilegovaných skupín. Jeho politika má tak namiesto nejakého hypotetického libertariánskeho ideálu oveľa bližšie k populistickým politikám Roberta Fica a škandalóznym nesystémovým riešeniam, ktoré s obľubou presadzuje jeho vláda.
Skutočnou cestou k prosperite totiž nie je zbieranie ciel a príjmov kde sa len dá. Nie je ňou ani uzatváranie hraníc a zvyšovanie nákladov pre vlastných občanov, ale znižovanie daní, odbúravanie regulácií a ponechanie ekonomických rozhodnutí v rukách jednotlivcov a firiem, nie politikov.
