Po kontroverznom počine s názvom “Lex Konsolidácia” sme sa zo strany vlády Smeru dočkali ďalšej rany namierenej priamo do centra osobnej i ekonomickej slobody v našej krajine. A ako to už býva v Smere zvykom, všetkého sme sa dočkali v krásnom zaobalení do klamstiev o tom, ako sa vládne vyčíňanie nemôže za žiadnych okolností dotknúť bežných občanov.
Poďme však poporade. Pozrime sa najprv, ako vyzerá situácia, čo presne vláda schválila a ako svoje plány prezentuje občanom, a teda, čo je vidieť. Následne sa môžeme nad slovami vlády kriticky zamyslieť a pouvažovať nad balíčkom v širšom kontexte – pozrieť sa teda na to, čo vidieť nie je a čo sa nám vláda neštíti zatajiť, pričom tvrdú realitu si radšej prekrúca podľa toho, ako jej to vyhovuje.
Vláda Roberta Fica totiž automaticky počíta s tým, že bežný Slovák nerozumie ekonómii. Pozrime sa preto najprv na to, ako svoje škodlivé rozhodnutia prezentuje vo verejnom priestore.
Čo je vidieť
Vláda Roberta Fica predstavila konsolidačný balík opatrení na rok 2025. Kľúčovou správou pre občanov Slovenska sú masívne zmeny v dani z pridanej hodnoty. Mimo iné však vládny kabinet ukázal viacero opatrení, ktoré majú ozdraviť verejné financie celkovo o 2,7 miliardy eur.
Robert Fico dohodu koaličných partnerov na konsolidačnom balíku nepochybne považuje za úspech. K balíčku sa vyjadril nasledovne, pričom vyzdvihol „historický kompromis“ v oblasti úpravy DPH, ktorá je podľa neho vyvážená:
„Môžeme spoločne vyhlásiť, že sme našli rovnováhu a dnes táto konsolidácia nejde iba za ľuďmi, táto konsolidácia ide aj za právnickými osobami, za firmami, za bankami. Každý v tomto štáte sa musel nejakým spôsobom poskladať na to, aby sme pristúpili k takémuto rozhodnutiu…“
V utorok na tlačovej konferencii koalície sa k situácii vyjadril aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer), ktorý celý balík zastrešoval:
„Konsolidujeme preto, aby sme zlepšili sociálny štandard ľudí, zastavili zadlžovanie Slovenska, zlepšili ratingy SR a získali výhodnejšie podmienky na finančných trhoch…”
Všetci sa pritom tešia z “navídaného kroku” (ako to popísal aj sám Robert Fico) zníženia vybranej DPH na 5 %. V päť percentnej sadzbe je podľa Fica balík základných potravín, perspektívne nájomné bývanie, učebnice, lieky a ubytovacie služby. Situáciu o niektorých iných DPHčkach Robert Fico rozviedol ešte ďalej:
„Pokiaľ ide o DPH, zavádzame základnú sadzbu na 23 percent. S tým, že pokiaľ ide o všetky ostatné potraviny, tie pôjdu do 19-percentnej sadzby a tie základné potraviny, kde sme zaviedli pred niekoľkými rokmi 10-percentnú DPH, pôjdu do 5-percentnej sadzby…”
V 19-percentnej sadzbe je časť energií a zostatok potravín, pričom 23-percentná sadzba bude tou základnou. Priblížil to konkrétne na príklade práčky či chladničky, ktorých sa bude týkať práve 23-percentná DPH.
Pokiaľ sa však v konkrétnych zmenách prichádzajúcich s konsolidačným balíčkom nechcete spoliehať len na citáty politikov, prehľad niektorých najdôležitejších dát nájdete v nasledujúcom zhrnutí:
Základná DPH stúpne z 20 na 23 percent.
Na základné potraviny a lieky bude 5-percentná DPH.
Daň z príjmu firiem so zdaniteľným príjmom nad 5 miliónov eur stúpne z 21 na 22 percent.
Vláda zavádza daň z finančných transakcií, ktorú budú platiť firmy.
Štát ušetrí 124 miliónov na personálnych nákladoch štátnych úradníkov.
Platy zdravotníkov sa budú valorizovať len o 3 percentá.
Zvyšuje sa osobitný odvod pre energetické firmy a mobilných operátorov.
Zavádza sa osobitný odvod pre rafinérie.
Daňový bonus na deti sa zníži.
Rodičovský dôchodok sa zruší, deti budú môcť prispieť rodičom 2 percentá z daní.
Čo nie je vidieť
Teraz už máme celkom dobrú predstavu ohľadom toho, čo od nás vláda asi chce a ako by si v ideálnom prípade predstavovala, aby sme sa na jej balíček pozerali.
Čo na to však kritický pohľad a zdravý rozum?
Nuž, nie je žiadnym tajomstvom, že súčasná podoba konsolidácie sa sústreďuje najmä na príjmovú stranu rozpočtu, pričom je oveľa menší dôraz kladený na zoštíhľovanie a efektívnejšie fungovanie štátnej a verejnej správy – a teda osekávanie a zefektívňovanie výdavkov.
Šialené výdavky a psík naháňajúci si vlastný chvost
Nie je to nič neobvyklé, v koalícii Smeru sme sa dočkali mnohých podobných reakcií na deficit v štátnom rozpočte. Od Lex konsolidácie sme sa dostali k rozožieraniu II. piliera, dani z cukru, či mnohým iným vylomeninám. Vláda akoby nedokázala jednoducho pochopiť to, že sa v prvom rade musí sústrediť najmä na zvyšovanie hodnoty za peniaze existujúcich výdavkov, digitalizáciu procesov, zjednodušovanie agendy či zlučovanie činností tam, kde to má zmysel.
Nie je však tajomstvom, že niečo také je pre koaličných politikov z nejakého dôvodu príliš ťažký oriešok. Vláda namiesto toho aplikuje klasické riešenie, ktoré je možno najlepšie vystihnuteľné slovami Ronalda Reagana:
“Keď sa to hýbe, zdaň to. Ak sa to stále hýbe, zaveď na to regulácie. Ak sa to prestane hýbať, začni to dotovať…”
Realitou sú preto príšerné a chátrajúce služby, za ktoré my občania platíme čoraz viac peňazí. Problém rozpočtového deficitu ironicky pripomína neurotického psa, ktorý sa snaží chytiť si svoj vlastný chvost, pričom za každé z jeho otočení platíme vyššie a vyššie dane.
Niektoré z týchto opatrení (napríklad daň z finančných transakcií) majú navyše výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s nepredstaviteľnou byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením.
Ide tak o ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov, čo je dôležité najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a oslabujúcej sa konkurencieschopnosti. Niet divu, že takéto opatrenia tak povedú k nižšiemu ekonomickému rastu a dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ bude ešte náročnejšie.
Platy, dane, dane a ďalšie dane…
Súčasťou konsolidácie je okrem zvýšenia základnej sadzby dane z pridanej hodnoty aj zavedenie dane z finančných transakcií pre firmy či zvýšenie firemnej dane od určitej výšky príjmu.
V ekonomike má však zmysel to, aby mali všetky firmy rovnaké daňové zaťaženie, keďže je to férové ku všetkým. Špeciálne zdaňovanie určitých sektorov zhoršuje predvídateľnosť ekonomického prostredia a môže vo firmách zvýšiť neistotu v tom, či v zlých časoch bude tlak na konkrétne odvetvie vyšší. Z toho dôvodu môže dochádzať k tendencii vytvárať viac úspor a všeobecne byť opatrnejší pri svojej biznis stratégii, čo v konečnom dôsledku môže vplývať napríklad aj na ochotu investovať.
Netreba tiež zabúdať na to, že zisk je pre firmy motiváciou a vlastne aj hlavným cieľom činnosti. Vo fungujúcom trhovom prostredí je signálom, že firma niečo robí dobre. Takéto selektívne zdaňovanie na štýl našej koalície sa potom môže stať akýmsi „trestom za úspech“, čo prirodzene nie je cieľom hospodárskej politiky. Takýmto spôsobom sa akurát tak opäť iba pochováva podnikanie na Slovensku.
Odvody ako skrytá daň
Už v programovom vyhlásení nás vláda tak trochu “potešila” zámerom zvýšiť takzvanú “daňovú spravodlivosť”.
Tento návrh akoby vychádzal z predpokladu, že na Slovensku je progresivita zdanenia mimoriadne nízka. To je však vážny omyl, ktorý vychádza z veľmi zjednodušujúceho pohľadu na zdaňovanie.
Na Slovensku totiž štát nezdaňuje príjmy len daňou z príjmu. Má v rukáve aj inú, skrytú daň, ktorá sa nazýva odvody na sociálne poistenie.
Tento skrytý systém “odvodovej dane” postihuje každého, kto zarába nad 1788 eur mesačne (nejde teda len o špičkových chirurgov či super talentovaných programátorov). Iba pre predstavu – priemerná mzda v Bratislave dosahuje 2162 eur.
Na Slovensku je takto skryto zdanených ľudí celkom pol milióna, teda každý štvrtý zamestnanec. Progresivita je výrazná, pretože napríklad zamestnanec s platom 3000 eur platí 130 eur, zatiaľ čo ten so mzdou 7500 eur až 1397 eur mesačne.
V porovnaní s Českou republikou, kde sa odvody platia z nižšieho základu a sadzby dane sú nižšie, je pre slovenských zamestnávateľov drahšie udržať rovnako kvalifikovaných pracovníkov. Riešením tohto problému by bolo zníženie stropu odvodov, ako to spravili v Česku, no vláda namiesto toho zvažuje zvýšenie progresivity, čo môže len zhoršiť odliv talentov do zahraničia.
Celá táto situácia je preto jasným klincom do rakvy pre náš ekonomický rast, keďže práve “odchádzajúce talenty” potrebujeme ako soľ, pokiaľ sa teda chceme ako krajina ekonomicky posunúť niekam inam než len smerom k montážnym linkám automobilov. Na stole sú pritom desiatky možných úsporných výdavkových opatrení a stačí po nich len siahnuť. Lenže to by najprv muselo vláde záležať na budúcom blahobyte Slovenska viac ako na momentálnej popularite medzi voličmi.
Záver
Aj keď je plán Smeru na konsolidáciu z pohľadu samotnej vlády “nevídaným úspechom plným kompromisov”, realitou je, že každý jeden občan kvôli nej zaplatí viac na daniach, na odvodoch a na rozličných poplatkoch bez ohľadu na to, či štát nazve nové dane “daňami” alebo nie. Nižšia DPH na niektoré potraviny je fajn, ale čo banková daň, daň pre vklady a výbery, zvýšenie daní pre podnikateľov alebo odvody?
Ak štát vyrába nové dane pre firmy, nové odvody, nové poplatky pre firmy – pričom ich žiaľ naša vláda v rámci odprezentovaného balíčka vyrobila viac než dosť – drvivá väčšina týchto dodatočných nákladov sa jednoducho prenesie na ľudí. Krutou realitou je, že miniatúrna zľava na niektoré potraviny tých najchudobnejších z nás nezachráni ani náhodou, pokiaľ si teda budeme musieť všetko ostatné zaplatiť z vyšších daní.
Slovami poslanca SaSky Mariana Viskupiča:
“Bežné odhady hovoria, že 80 % nákladov, ktoré akokoľvek vyrobíte pre firmy, sa jednoducho prenesú na ich spotrebiteľov, to znamená na občanov tejto krajiny…”
A aj keď sa zo Slovenska nepochybne stáva dystópia venezuelského typu, tak slovenskí podnikatelia majú ešte stále nádej v tom, že našu krajinu môžu aspoň opustiť.
Ak chcete v našej krajine minimalizovať negatívne dopady opatrení Ficovej vlády, tu sú niektoré krajiny, ktoré ponúkajú výhodnejšie podmienky pre presun firmy:
Estónsko
e-Residency program – môžete si tu založiť a riadiť firmu online, bez nutnosti byť fyzicky prítomný v Estónsku
Daňové výhody – nezdaňované sú zisky ponechané vo firme, čo vám umožňuje reinvestovať bez daňového zaťaženia.
Digitálna administratíva – veľká časť administratívy sa vybavuje online, čím sa podnikanie výrazne zjednoduší.
Portugalsko
NHR (Non-Habitual Resident) program – ponúka 10-ročné oslobodenie od daní na určité zahraničné príjmy
Priaznivá DPH – portugalsko má nižšiu DPH na určité služby a produkty, čo vám môže pomôcť znížiť náklady.
Podnikateľské prostredie – stabilná infraštruktúra a silná komunita podnikateľov, najmä v technologických odvetviach.
Malta
Nízka efektívna daňová sadzba – po refundácii môže byť efektívna daňová sadzba nižšia ako 5 %.
Jednoduchá administratíva – registrácia firmy a vedenie podnikania sú na Malte veľmi jednoduché
Silná medzinárodná komunita – Malta je centrom pre medzinárodné firmy, najmä v IT a finančnom sektore
Cyprus
Nízke daňové sadzby – korporátna daň je 12,5 %, čo je jedna z najnižších sadzieb v Európe
Daňové zmluvy – Cyprus má širokú sieť dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia, čo môže byť výhodné pre medzinárodné podnikanie
Jednoduchá registrácia – firmu je možné založiť rýchlo a bez zbytočnej byrokracie
Ak sa nechcete stať otrokom nariadení nekompetentnej vlády a dotovať vaším drahocenným časom a energiou katastrofálne služby na Slovensku, presun firmy do týchto krajín môže byť v tomto čase ideálnym riešením.
