Konope a legislatíva okolo neho, ktorá sa snaží silou mocou ustrážiť jeho užívanie a distribúciu, je na Slovensku stále veľmi aktuálnou i polarizujúcou témou – a to ako v politike, tak aj medzi bežnými ľuďmi. Najviac vyhrotené debaty na tému konope môžeme samozrejme vidieť v prostredí politických strán a ich kampaní, kvôli ktorým sa celá problematika rádovo zveličuje. Naše politické tábory sa pritom na konope snažia pozerať buď ako na liečivú bylinu, ktorej kriminalizácia nemá v civilizovanej spoločnosti čo pohľadávať, alebo ako na démonickú drogu zo samotných pekiel, ktorej užívatelia sú spravidla narkomani.
Politické boje však pretentokrát nechajme tak. V mojich článkoch sa chcem zamerať výhradne na logické myslenie v rámci základných ekonomických princípov a ich spoločenských presahov. Robím to preto, aby sme sa mohli s nadhľadom vyhnúť klasickým chybám, ktorým podlieha každý, kto sa nechá zlákať práve polarizačnými hrami politkov, ktorí do svojich kampaní vložia každú dobre rezonujúcu hlúposť, len aby si získali v parlamente čo najviac kresielok.
Táto 3-dielna séria článkov nebude výnimkou. Poďme sa na problém konope pozrieť nazaujato a so zdravým rozumom. Vyhnime sa zbytočným záverom a moralizáciám o tom, ako by mala vyzerať taká či onaká legislatíva v našej krajine. Namiesto toho radšej poďme preskúmať stručnú históriu konope, vysvetlime si niektoré ekonomické a spoločenské dopady jeho kriminalizácie, a pozrime sa taktiež na to, z čoho vyplýva súčasná legislatíva nielen na Slovensku, ale na celom svete.
V minulom článku sme si vysvetlili niečo o prohibícii, kriminalite a čiernom trhu, ku ktorému prohibícia automaticky vedie. Pochopili sme, aké nežiadúce vedľajšie účinky prohibícia môže mať a čo všetko na prvý pohľad nie je vidieť.
V tomto, poslednom článku našej konopnej série, sa ďalej pozrieme na to, ako je prohibícia ako taká vo svojom poslaní efektívna – a teda, či naozaj znižuje konzumáciu návykových látok – a taktiež sa pozrieme na to, ako sa prohibícia uplatňuje na Slovensku, či v iných krajinách Európy.
V čom ďalej prohibícia pokrivkáva?
Žiaľ, okrem nákladov na prohibíciu a nárastu kriminality je zvyčajne na prvý pohľad zrejmé, že sa nenapĺňa jej hlavný cieľ – znížiť celkovú spotrebu nelegálnych drog. Ak by sa tento cieľ podarilo splniť, obchod by takmer zanikol a počet užívateľov by bol zanedbateľný. Situácia je však iná; drogy sa užívajú na celom svete a obchod s nimi je jednou z najvýnosnejších činností vôbec.
Ani v Slovenskej republike sa nepodarilo celkom obmedziť alebo aspoň znížiť užívanie drog. EMCDDA napr. v prieskume z roku 2017 zistila, že tretina Slovákov vo veku 15-34 rokov má skúsenosti s marihuanou a 9,3 percenta z nich užilo marihuanu v uplynulom roku.
Niektoré štúdie však skutočne dokazujú, že prohibícia skutočne znižuje spotrebu drog, aj keď zníženie spotreby nebýva nijak významné. Dôležité je však to, že prohibícia znižuje spotrebu hlavne príležitostným uživateľom, pričom na pravidelných uživateľov drog nemá skoro žiadny vplyv.
Veľkým problémom a najväčším dôvodom neúspechu prohibície ako takej je neznalosť základných princípov trhového mechanizmu. A teda ako inak; neznalosť ekonómie.
Ako to už v ekonómii býva, dopyt určuje ponuku. Ak existuje dopyt po drogách, vždy sa na trhu nájdu tí, ktorí chcú tento dopyt uspokojiť a zbohatnúť. Ak by však ľudia žiadne drogy nechceli, nikto by ich nevyrábal ani nedistribuoval, pretože by jednoducho nebolo ako zbohatnúť. Zdá sa úplne nereálne, že by štát dokázal uväzniť všetkých výrobcov drog. Aj keby chcel, z kapacitných dôvodov by to nebolo možné – napr. Rockefellerove zákony zavedené v USA v roku 1973 (zákony, ktoré výrazne sprísnili tresty za drogové trestné činy. Nikto si však na ne nepamätá pre zníženie užívania drog, nehovoriac o úplne preplnených väzniciach už po 4 rokoch platnosti týchto zákonov).
V súčasnom modeli má teda každá úspešná protidrogová intervencia len krátkodobý účinok. Skôr či neskôr uväzneného výrobcu alebo obchodníka s drogami nahradia noví alebo rozšírenejší výrobcovia alebo distribútori drog. Potvrdzujú to aj ekonómovia Milton Friedman a Thomas S. Szasz, ktorí vo svojej knihe “On Liberty and Drugs” problematiku zhrnuli nasledovne:
"Prečo sa obchod s drogami nedá jednoducho zastaviť? Skúsenosti s prohibíciou alkoholu aj so súčasnou prohibíciou drog nám dávajú jasnú odpoveď. Možno sa nám podarí prerušiť dodávky ópia z Turecka, ale pestovanie ópia sa presunie na nespočetné množstvo iných miest. S francúzskou pomocou sa nám možno podarí dosiahnuť to, že Marseille už nebude továrňou na heroín, ale nebudeme pritom schopní zabrániť jednoduchej výrobe heroínu na nespočetných iných miestach na svete. Môžeme presvedčiť Mexiko, aby zničilo marihuanové polia herbicídnymi postrekmi, ale marihuana sa môže pestovať kdekoľvek inde. Môžeme spolupracovať s kolumbijskou vládou na znížení dodávok kokaínu, ale nemôžeme dosiahnuť úplný úspech v krajine, ako je táto, kde je vývoz kokaínu obrovským zdrojom príjmov v ekonomike. Pokiaľ sa v obchode s drogami točia obrovské sumy peňazí, a to sa bude diať dovtedy, kým budú drogy nelegálne, je doslova nemožné zastaviť tento obchod alebo aspoň dosiahnuť výrazné zníženie ponuky drog."
Slovenské dávky marihuany
Esej “On Liberty and Drugs” by teoreticky mohla zaujať niektorých slovenských politkov, keďže práve naša krajina sa stala jednou z posledných krajín EÚ, ktoré sa rozhodli pre legalizáciu látky CBD.
Decembrové rozhodnutie OSN o vyradení kanabisu/konope siatej zo zoznamu najnebezpečnejších narkotík prišlo konkrétne týždeň po tom, čo Európsky súdny dvor rozhodol, že CBD, ľahšia chemická zlúčenina extrahovaná z rastlín konope nemá, podľa súčasných vedeckých poznatkov, psychotropný ani škodlivý účinok na ľudské zdravie. Návrh predložilo ministerstvo zdravotníctva a svoj zámer vysvetlilo tým, že táto psychotropná látka nie je uvedená v dohovoroch OSN a SR je jediným členským štátom Európskej únie, ktorý ju za psychotropnú látku považuje.
Rozhodnutie tak pripravilo pôdu pre uznanie liečivého a terapeutického potenciálu tejto drogy, jeho využitie a legalizáciu v čoraz viac krajinách.
Je pritom pozoruhodné, ako je Praha v susednom Česku “novým Amsterdamom”, kde je “trávu” cítiť na každom rohu a kde polícia prakticky nikoho neriši kvôli tomu čo si fajčí, pričom na Slovensku je situácia stále celkom iná a trvalo tu dlhé roky, kým bolo obyčajné CBD vyškrtnuté z nejakého pomyselne vykonštruovaného zoznamu psychotropných látok.
Asi nikomu taktiež netreba zmieňovať prístup slovenskej polície k občasným užívateľom konope, ktorý je tak trochu na opačnom konci európskej vývojovej stupnice v porovnaní so susedným Českom.
Slovenská polícia sa na svojich sociálnych sieťach často chváli svojimi “úlovkami”, pričom u zadržaného rastlinného materiálu namiesto hmotnosti veľakrát uvadza prepočet na tzv. “bežné” alebo “jednorázové dávky marihuany”, keďže to pôsobí hrozivejšie v očiach ľudí, ktorí konopu z nejakého dôvodu stále považujú za toxickú drogu.
"Páchateľ bol prichytený pri prechovávaní najmenej 62 a maximálne 129 jednorazových dávok drogy. Podľa nášho názoru ide o extrémne vysoké množstvo jednotlivých dávok, čo vyvoláva otázku, či jednotlivec môže skutočne vlastniť takéto množstvo len pre vlastnú potrebu," uvádza sa v texte na blogu s názvom "Poradca policajta", v ktorom sa autor snaží dokázať, že desaťročný trest pre osobu, u ktorej sa našlo menej ako 20 gramov marihuany, je úplne v poriadku.
V jednom súdnom rozhodnutí nájdeme konštatovanie, že z 1,88 gramu konope by sa dalo vyrobiť "najmenej 12 obvykle jednorazových dávok". Tieto údaje sú umelo nadsadené práve preto, aby sa odsúdeným zločincom mohli udeliť vyššie tresty – takže samotné slovné spojenie "jedna dávka kanabisu" je častým predmetom súdnych sporov.
Na Slovensku taktiež zľudovel aj jeden novinový článok, v ktorom sa vinou chyby tlačiarne uvádza, že "policajti zaistili 200 gramov sušeného kanabisu, z ktorého by sa dalo vyrobiť takmer 2 000 dávok LSD".
Európa a zvyšok sveta
Situáciu v Česku a na Slovensku už poznáme. Ako sú však na tom aj iné európske krajiny? V mnohých európskych krajinách sa výskum liečebného konope zrýchľuje. Je to neuveriteľné ale je to tak. Napríklad v Grécku sú produkty z konope dostupné na lekársky predpis už od roku 2017.
V Portugalsku, ktoré dekriminalizovalo všetky lieky v roku 2001, je podľa platných právnych predpisov liečebné konope možné predpisovať od júna 2018 napríklad pri chronickej bolesti, liečbe rakoviny alebo post traumatickej stresovej poruche. Jeho pestovanie v Portugalsku zaisťuje asi štyridsať medzinárodných spoločností a práve vďaka slnečnému podnebiu a strategickej geografickej polohe je Portugalsko ideálne na zásobovanie európskeho trhu.
Konkrétne spoločnosť Tilray Portugal už pár rokov vyváža konope pestované na portugalskej pôde do niekoľkých krajín vrátane Nemecka a Izraela. Môže za to partnerstvo portugalskej univerzity Coimbre s kanadským farmaceutickým gigantom Tilray, ktorí chcú do roku 2024 vyvíjať medicínske výrobky z marihuany.
V októbri 2020 zasa holandská vláda oznámila, že chce uvoľniť dva milióny eur na podporu výskumu vo fakultnej nemocnici v Leidene o účinkoch terapeutického kanabisu na pacientov trpiacich neurologickými bolesťami.
Francúzsko je pritom známe svojimi prísnejšími trestami v rámci krajín Európskej únie (ktoré sa však stále nedajú porovnať s extrémnymi perzekúciami na Slovensku), no aj napriek tomu táto krajina minulý rok započala klinické testy s marihuanou na 3 000 pacientoch trpiacich závažnými chorobami (napr. neuropatická bolesť, určité formy epilepsie, niektoré druhy rakoviny, roztrúsená skleróza atď.)
Konope na lekárske použitie je pritom aj sociálnou otázkou. Izrael – priekopník v oblasti medicíny už v súčasnosti lieči desaťtisíce pacientov s marihuanou.
„Na hebrejskom území je takmer 150 fariem podporovaných ministerstvom poľnohospodárstva, ktoré pestovanie kanabisu zaradilo medzi oficiálne poľnohospodárske odvetvia,“ vysvetľuje marocký týždenník TelQuel. Pestovatelia kanabisu tak majú v Izraeli priamy prístup k finančnej a odbornej vládnej podpore. Ministerstvo zdravotníctva tiež financuje výskum nových postupov pri pestovaní liečebného konope.
Maroko, ako najväčší producent kanabisu na svete, sa taktiež zaujíma o izraelský model a plánuje ho napodobniť. Vďaka takmer 50 000 hektárom, na ktorej sapestuje kanabis a know-how svojich predkov mohlo Maroko profitovať z ekonomického rozmachu.
Je zrejmé, že hnutie v oblasti legalizácie a dekriminalizácie konope je globálne. Takmer 20 európskych krajín povoľuje použitie konope na liečebné účely. V Spojených štátoch už viac ako polovica štátov legalizovala lekárske použitie konope. Momentálne sa demokrati chystajú podniknúť progresívne kroky na uvoľnenie federálnych obmedzení. Kanada urobila prvý krok už začiatkom roku 2000 (konkrétne Kanada bola po Uruguaji bola jednou z prvých krajín, ktorá legalizovala rekreačné užívanie konope).
Thajsko presne pred rokom legalizovalo marihuanu na rekreačné užívanie (pre liečebné účely bola v tejto krajine marihuana legálna už od roku 2019). Len jeden deň po júnovej legalizácii sa vládna aplikácia PlookGanja, ktorá ponúka registráciu pre začínajúcich pestovateľov konope, zrútila po prijatí viac ako deviatich miliónov žiadostí od ľudí, ktorí si chceli vyprodukovať vlastnú marihuanu. Sklenené nádoby pripomínajúce cukrárne z minulého storočia pretekajú žuvačkami s obsahom THC, reštaurácie ponúkajú polievky, kari a pizzu okorenené lístkami “gandže” a hotové jointy sa dajú ľahko kúpiť za približne 100 bahtov (2,80 USD). Thajsko je momentálne ázijským Amsterdamom, v ktorom policajti zatiaľ nečinne stoja alebo dokonca stoja v rade na marihuanu, aby si niečo vybrali pre seba.
A samozrejme, nesmieme zabúdať ani na Uruguaj, ktorý je z hľadiska konopnej legislatívy veľmi zaujímavou krajinou. THC a ani žiadne iné mäkké drogy neboli v Uruguaji nikdy nelegálne, pričom je v tejto krajine menší podiel uživateľov konope ako napr. na Slovensku. Situácia s marihuanou je tam pri tom tak benevolentná, že ak na štát rozdáva marihuanové koláčiky s vysokým obsahom THC každému, kto musí čakať príliš dlho na tamojšej pošte.
Záver
Náš pohľad na konope nám ponúka hlbokú analýzu legislatívy a socioekonomických aspektov, ktoré s touto kontroverznou rastlinou súvisia. V priebehu histórie sme videli, ako konope prechádzali od širokého využitia v mnohých kultúrach po označenie ako nebezpečná droga a obmedzenie jej pestovania a konzumácie.
Z hľadiska našich dobre známych ekonomických princípov je dekrimnalizácia a postupná legalizácia konope spojená s princípom individuálnej slobody, obmedzením zásahov štátu do súkromných rozhodnutí jednotlivcov a posilnením slobodného trhu. Vďaka legalizácii sa otvárajú nové príležitosti pre podnikanie a vytváranie pracovných miest v rámci priemyslu konope. Navyše, daňové príjmy z legálneho predaja by mohli prispieť k zlepšeniu verejných financií a poskytnúť prostriedky na financovanie dôležitých oblastí ako vzdelávanie a zdravotníctvo.
Tento článok ale nemal slúžiť ako návod na to čo robiť a čo nerobiť. Nemal drogovú preblematiku ani zľahčovať a ani zveličovať. Tak ako pri každej drogovej politike, tak aj v prípade marihuany by sa namiesto represívnych opatrení mal brať v prvom rade dôraz na vzdelávanie a prevenciu, čím by sa mohla obmedziť negatívna stránka užívania konope a minimalizovať zneužívanie.
Je dôležité si uvedomiť, že legalizácia konope nie je jednoduchou otázkou, a existujú legitímne obavy týkajúce sa zneužívania a potenciálnych zdravotných rizík. Práve preto je dôležité vytvoriť regulačný rámec, ktorý zabezpečuje kvalitu a bezpečnosť konope, ako aj primerané obmedzenia a opatrenia, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky.
Zdroje
Knižné zdroje
FRIEDMAN, Milton a SZASZ, Thomas S., 1992. Friedman and Szasz on Liberty and Drugs: Essays on the Free Market and Prohibition. Drug Policy Foundation. 180 s.
GRONSKÝ, Libor, 1997. Racionální protidrogová politika: uživatelé drog do rukou policie nebo lékařů? Olomouc: Votobia. 119 s.
Internetové zdroje
https://dennikn.sk/blog/2339900/marihuana-jej-liecive-ucinky-a-legalizacia-co-na-to-slovensko/
https://www.semena-marihuany.cz/cs/blog/83-zakon-k-pestovani-konopi-v-roce-2022
https://www.herbalus.cz/blog/8606224-je-drzeni-marihuany-a-cbd-na-slovensku-legalni
