Štúdia odhalila, že zisky spoločností tvoria takmer polovicu nárastu inflácie v eurozóne za posledné dva roky. Podniky zvyšovali ceny vo väčšej miere ako náklady na dovážané energie, čo sa odrazilo v náraste spotrebiteľských cien. Ziskové marže spoločností vzrástli výrazne, čo má vplyv na inflačné tlaky v regióne.
“Nárast ziskov spoločností predstavuje takmer polovicu nárastu inflácie v Európe za posledné dva roky, keďže spoločnosti zvýšili ceny výraznejšie ako náklady na dovážané energie,” uvádza sa v štúdii, ktorú napísali traja ekonómovia z MMF pred výročným fórom Európskej centrálnej banky v portugalskom meste Sintra.
Podľa MMF sa zisky spoločností podieľali na zvýšení cien až 45 % od začiatku roku 2022, zatiaľ čo dovozné náklady a náklady na pracovnú silu tvorili 40 % resp. 25 %. MMF upozorňuje, že dane mali deflačný vplyv, čo vysvetľuje, prečo súčet týchto údajov presahuje 100 %.
“Teraz, keď zamestnanci tlačia na zvýšenie miezd, aby nahradili stratenú kúpnu silu, sa podniky možno budú musieť uspokojiť s menším podielom na zisku”, ak sa budú držať plánu spomaliť infláciu na cieľ Európskej centrálnej banky 2 % v roku 2025, uviedol fond.
Gita Gopinath, prvá zástupkyňa výkonného riaditeľa MMF, ktorá otvorila podujatie v Sintre, vo svojom prejave čiastočne posilnila závery štúdie.
“Za rovnakých podmienok, ak sa má inflácia rýchlo spomaliť, firmy by mali znížiť svoje ziskové marže, ktoré za posledné dva roky prudko vzrástli, a absorbovať časť očakávaného rastu nákladov práce,” povedala.
Čo si však z tejto situácie môžeme odniesť? Ak si máme zo štúdie MMF vyvodiť nejaký racionálny záver, čo konkrétne by sme mali zvážiť v rámci základných princípov ekonómie, ktoré môžu bežnému čitateľovi podobných štúdií unikať?
Pozadie inflácie a Kantiliónsky efekt
Štúdia MMF v zásade nehovorí žiadnu nepravdu. Ak sa k nej však dostane totálny ekonomický analfabet, môže nadobudnúť dojem, že za infláciu môžu nejakí chamtiví podnikatelia a ich cenové marže.
V prvom rade, je dôležité si uvedomiť hlavne to, že skutočnou príčinou inflácie je hlavne zlá monetárna politika centrálnych bánk. Cenové marže sú iba konzekvenciou, ku ktorej sa ďalej dostaneme. Sú to centrálne banky, ktoré majú zodpovednosť za riadenie peniaze a udržiavanie cenovej stability. Akékoľvek neprimerané opatrenia, ktoré zvyšujú zásobu peňazí v obehu, môžu spôsobiť inflačné tlaky. Ako nám definuje už rakúska ekonómia – cenová inflácia = “excess suply of money”.
Táto situácia nám práve v súvislosti s rakúskou ekonómiou mimo iné poukazuje na dôležitosť konkurencie a súťaže na trhu. Voľný trh a zdravá konkurencia sú kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia podnikov a ceny v ekonomike. V prostredí, kde existuje silná konkurencia, majú podniky väčšiu motiváciu udržiavať cenovú disciplínu a efektívne reagovať na zmeny na trhu.
Mimo iné, zvýšené zisky podnikov sú často dôsledkom monopolných alebo oligopolných štruktúr na trhu, kde majú podniky väčšiu moc ovplyvňovať ceny a ziskové marže. Tieto vyššie zisky môžu mať vplyv na infláciu, keďže podniky zvyšujú ceny nad mieru rastu nákladov, aby si udržali ziskovú maržu. To môže viesť k inflačným tlakom a strate kupnej sily spotrebiteľov.
Aby toho nebolo málo, pri racionálnej diskusii o inflácii nesmieme zabúdať ani na tzv, “Kantiliónsky efekt” (mnoho ekonomických neznalcov totiž môže namietnuť, že zvyšovanie cien nie je žiaden problém, pokiaľ spolu s nimi narastú aj mzdy).
Kantiliónsky efekt, nazvaný podľa škótskeho ekonóma Johna Stuarta Milliara, hovorí o tom, že inflácia ovplyvňuje najmä tých najchudobnejších ľudí, ako už vieme z nášho článku o hospodárskej recesii. Podľa Kantiliónskeho efektu je prvému príjemcovi novovytvorených peňazí (často sú to banky, vlády alebo niektoré privilegované skupiny) umožnené využiť tieto peňažné prostriedky, kým sú stále hodnotou približne rovnakou ako pred infláciou. Týmto spôsobom majú prví príjemcovia možnosť využiť tieto peňažné prostriedky za pôvodné ceny, čím sa zvyšuje ich bohatstvo.
Avšak, keď sa tieto peniaze postupne šíria do ekonomiky, ceny tovarov a služieb začínajú stúpať. Pretože niektoré skupiny ľudí majú viac priameho kontaktu s týmito novovytvorenými peniazmi (napríklad podnikatelia, banky, bohatí jednotlivci), majú tendenciu získať výhodu z nižších cien, ktoré ešte neodrážajú infláciu.
Tento proces postupne vedie k zvyšovaniu cien a stratám kupnej sily pre ostatné skupiny ľudí, najmä pre tých, ktorí majú menší prístup k novovytvoreným peniazom. Čím viac sa potom inflácia šíri do ekonomiky, tým viac sa straty kupnej sily prehlbujú, čo najviac postihuje práve tých najchudobnejších ľudí.
A na čo si vôbec Kantiliónsky efekt spomíname? Nuž, zdôrazňuje nám nerovnomerné rozdeľovanie prínosov a nákladov inflácie medzi rôznymi skupinami spoločnosti. Tí, ktorí majú väčší prístup k novovytvoreným peniazom, majú tendenciu profitovať z inflácie a zvyšovania cien, zatiaľ čo tí s menším prístupom k týmto peniazom trpia stratou kupnej sily a horším ekonomickým postavením.
Preto je dôležité, aby sa pri hodnotení inflácie a jej dôsledkov brali do úvahy aj sociálne a ekonomické rozdiely medzi rôznymi skupinami obyvateľstva. Tento efekt nám pripomína hlavne potrebu zohľadňovať distribučnú spravodlivosť pri formulovaní ekonomickej politiky a presadzovať opatrenia, ktoré minimalizujú negatívne dôsledky inflácie pre tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. A ako už iste vieme, stropovanie cien a rôzne “solidárne” balíčky vedia za každú cenu skôr uškodiť než pomôcť.
Inflácia a podniky
Inflácia môže viesť k vyšším maržám pre podniky z niekoľkých dôvodov.
Jedným z týchto dôvodov je rastúce očakávanie inflácie. Keďže podniky predpokladajú, že ceny budú stúpať v budúcnosti, môžu zvýšiť svoje ceny a tým získať vyššie marže. Tento fenomén sa nazýva inflačná očakávaná marža.
Ďalším faktorom je zvyšovanie nákladov na výrobu – inflácia môže spôsobiť rast cien surovín, energie a pracovnej sily. Keďže podniky musia čeliť vyšším výrobným nákladom, môžu zvýšiť ceny svojich produktov a tým dosiahnuť vyššie marže. Tento jav sa napr. nazýva “nákladová marža”.
Okrem toho, inflácia môže mať aj psychologický vplyv na spotrebiteľov. Keď ceny výrazne stúpajú, spotrebitelia sa môžu obávať budúcej inflácie a rozhodnúť sa pre nákup tovaru ešte pred ďalším zvýšením cien. Tento dopytový tlak môže podnikom umožniť zvýšiť ceny a tým získať vyššie marže. Tento fenomén sa zasa nazýva dopytová marža.
Mimo iné, je dôležité si uvedomiť aj to, že zvýšenie marže v dôsledku inflácie nemusí byť vždy bezcieľnou chamtivosťou podnikateľov a negatívnym javom. Pre podniky to môže byť spôsob, ako sa vyrovnať s rastúcimi nákladmi a udržať svoju ziskovosť. Avšak, v prípade, kedy je zvyšovanie marže výlučne výsledkom zneužívania trhovej moci a nedostatočnej konkurencie, tak to môže byť pre spotrebiteľov nevýhodné a môže to prispieť k nerovnomernému rozdeľovaniu prínosov inflácie.
Záver
Pravá príčina inflácie je často spojená s monetárnou politikou centrálnych bánk. Zlá riadenie menovej politiky môže mať vplyv na infláciu a destabilizáciu hospodárstva. Je preto dôležité, aby centrálna banka dodržiavala zásady cenovej stability a riadila peniaze s ohľadom na ekonomické potreby a ciele.
Kantiliónsky efekt poukazuje na to, že najchudobnejší ľudia sú najviac postihnutí infláciou. Zvýšené ceny a strata kupnej sily ovplyvňujú ich životné podmienky a schopnosť zvyšovať príjmy. V snahe riešiť infláciu je preto dôležité brať do úvahy sociálne dôsledky a minimalizovať ich negatívny vplyv na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. A ako už iste vieme, stropovanie cien a rôzne “solidárne” balíčky vedia za každú cenu skôr uškodiť než pomôcť.
Celkovo je dôležité vytvoriť prostredie, v ktorom sa podniky súťažia na základe kvality, efektívnosti a inovácie. To zabezpečí, že rast cien bude riadený trhovými silami a že bude minimalizovaný negatívny vplyv na kupnú silu občanov.
