Úplnú istotu by som mal, len ak by som to spravil sám. Ale u nás v záhrade by to asi pralesu v Amazónii moc nepomohlo a do parku v meste sa zrejme sadiť nesmie. Neskôr som začal uvažovať, že by sa dali spraviť jednoduché bezpečnostné opatrenia. Odfotiť čerstvo zasadený stromček spolu s nejakým kódom „platiteľa". Prosto, technická hlúposť, čo by bola snáď aj drahšia ako samotný stromček.
Vtedy som si uvedomil, že vlastne by stačilo jediné. Dôverovať človeku, ktorý je ochotný to celé zorganizovať. Nakúpiť stromy a vysadiť ich tam, kde to má zmysel. Kde sa v nás vlastne vzala taká absolútna nedôvera v ľudskú čestnosť? Je to len u nás na Slovensku alebo všade vo svete? Koľko je vlastne medzi nami podvodníkov, vďaka ktorým už nedôverujeme ani najbližším? Dve, päť, desať percent? Alebo nám to len vnucuje prehnané množstvo „bombastických" správ zo všetkých zdrojov. I keď to asi nie, lebo „dobráka", čo nás podviedol, obtiahol alebo okradol, už asi stretol každý z nás. To kvôli nim si navzájom vôbec neveríme a robíme všetky tie bezpečnostné nezmysly. Možno by stálo za úvahu, koľko nás to celé stojí a čo normálne - prospešné, by sa za to dalo vytvoriť.
Na sme.sk som čítal, že novinári, ktorí šli monitorovať Japonsko, po tom ich všetkom nešťastí boli šokovaní z jednej veci. Nik z Japoncov sa ani omylom nesnažil na nešťastí druhých zarobiť. Benzinári ani o jediný cent nezdvihli ceny benzínu, iba tankovali každému maximálne pol nádrže, nech sa ujde každému. Aj keď sa niekto pokúšal zaplatiť za plnú nádrž násobok pôvodnej ceny, neuspel. Šokujúce! Mne ale najväčší šok spôsobuje to, že tak normálna vec je šokujúca.
Asi by konečne bol treba nájsť spôsob ako odčleniť ľudí, ktorým môžeme dôverovať od podvodníkov. Niečo ako označenie, áno, tento človek to myslí úprimne. Férčlovek. Verte mu. Potom by sme nepotrebovali značky BIO kvality, certifikáty pravosti a podobné, dnes žiaľ, kúpiteľné veci. Alebo si len proste skúsme opäť trochu dôverovať. Len tak pre radosť, pre strom čo dýcha za nás.
