Ani na strednej nie, lebo som bol folklorista a mal som veľa kamarátov. Aj Slovákov aj Maďarov a to asi stačilo. Bol som aj na vojne. Tam šikana bola, ale náš ročník obišla, mali sme totiž, nemôžem povedať, že šťastie, že na tú šikanu umrel mladý človek. Tak z jeho smrti spravili štátne tajomstvo a a šikanu zrušili. Na chvíľu.
Naozaj som ale nečakal, že takto tesne po štyridsiatke ma budú šikanovať a to dokonca demokratickí úradníci a moderne, cez informačné technológie.
Pán podpredseda,
je veľmi sympatické ako Vás aj celú eurobarokratickú úniu tá pani v reklame chváli, že koľko ste Vy vrazili do informatizácie, aj je veľmi sympatické, kam až siaha štós peňazí na seba postavených. Ale žiaľ, tak ďaleko siaha aj hanba, že to celé vlastne nefunguje.
Možno Vám to Vaši úradníci nepovedali, tak Vám to takto píšem ja v nádeji, že Vám to pekná asistentka alebo asistent (neviem, čo tam teraz u Vás frčí) prečíta.
Portál na zjednodušenie života občanov SR (ako to radi prezentujete) stál strašné prachy, ale „vono se to hrozne nepovedlo, soudruhu…”.
Proste je to naprd. Podchvíľou to nefunguje a čo je ešte horšie, úradníci to nepoužívajú tak, aký bol (dúfam) zámer, ale tak, aby nás, ľud pospolitý, šikanovali. Ale keďže máme, zaplať Pán Boh, tú demokraciu, tak z tohoto štátne tajomstvo dnes nespravíte. Aj keby som Vás mal naháňať na predvolebných kortešačkách.
Pán podpredseda,
robíme tu v Komárne kultúru. Veď však viete, rôznych výstupov z projektov tam máte až až. A ak neviete, popýtajte sa na nás v okolí. Ľudia Vám povedia.
Pán podpredseda, viete prečo je naša dotácia ohrozená? Podotýkam, že nie veľa. 600 €. Slovom šesťsto eur. Nie preto, že by sme peniaze nepoužili v súlade so zákonom, to sme použili správne. Ani nie preto, že by sme ich nesprávne vyúčtovali, vyúčtovali sme ich správne, o čom máme aj protokol. Ale preto, že sme potvrdenie o tom, že sme spravili všetko správne, podpísali nesprávne. Absurdné, že? Ale tak to je.
Pán podpredseda,
jeden celý deň sme strávili tým, že sme elektronicky vyúčtovávali náš projekt. Dostali sme naň prísľub 600 €. Zvyšok a teda o dosť viacej, sme zaplatili zo svojich. Nešlo tu o diaľnice ani autá, ale o kostýmy pre detičky, ktoré hrajú divadlo. Jeden celý deň sme bojovali s portálom, ktorý stál niekoľko miliónov z našich daní, aby sme vyúčtovali 600 €. Ono to, totiž, každú chvíľku nejde a keď to ide, chová sa to divne… Veď si to skúste, pán podpredseda. Úradníci nám ale nakoniec odpísali, že sme to zvládli a že je všetko v poriadku.
Dosť sme sa potešili, lebo fakt je to v tom portáli, čo nám má uľahčiť život, fuška. Skúste si to, pán podpredseda, naozaj. Úplne iný pohľad budete mať na nás, voličov, uvidíte. No a ten protokol, čo hovorí o tom, že je to v poriadku, nám úradníci kázali, podpísaný (samozrejme, cez portál, elektronicky) poslať aj späť.
No, tak sme tak spravili, vytlačili, naskenovali, otvorili portál, pol hodinku bojovali, priložili, podpísali s občianskym a odoslali. A viete, čo pán podpredseda? Prúser. My sme podpísali, že protokol v prílohe sme prevzali. Ale úradníci musia trvať na tom, že podpísať sme mali tú prílohu, nie tú správu.
Neviem, či viete, ale keď nám úradníci píšu čosi dôležité, napríklad dane a tak, tak vďaka tomu portálu už nemusia dokazovať, že sme to dostali. Ale keď je to naopak, tak my, Vaši voliči, musíme podpísať, potvrdenie o tom, že sme potvrdenie prijali. Čiže musíme potvrdiť prijatie potvrdenia, inak je potvrdenie neplatné.
To je podľa Vás normálne, pán podpredseda? Toto sme naozaj chceli?
