list Ondríkovi o Tamame a očkovaní

Písmo: A- | A+

Ahoj Ondrík. Verím, že raz budeš rád, že si môžeš prečítať, čo sa dialo v úplných začiatkoch Tvojho života. Ako vieš, už rok celý svet umára pandémia. Tvoju starú mamu, voláš ju Tamama, zaočkovali.

Tamama a Ondrík
Tamama a Ondrík 

Dnes sme teda spravili drobný krôčik smerom k východu z tohto marazmu.

 Celý svet vkladá všetky nádeje do vakcíny, ktorá by mala ochrániť ľudí pred ochorením. V prvých dňoch, kedy sa mohlo začať vakcinovať, začali na Slovensku očkovať zdravotných pracovníkov a starších ľudí. 

 Tamama, teda moja mama a Tvoja stará mama je vlastne aj aj. Od roku 1974 pracovala ako sestrička, neskôr, niekedy okolo roku, keď som sa ja narodil, dokonca zakladala (s doktorkou Polákovou) rýchlu zdravotnú pomoc pre naše mesto. Teda to, čo Ty poznáš ako sanitku. V tom čase to ešte nebolo tak samozrejmé ako je to dnes. 

Tamama celý život pracovala ako sestrička. A stále aj pracuje, i keď už nie v nemocnici. Stále ale pomáha ľuďom. Medzi zdravotníkmi je dosť slávna.

Tamama bojuje za pacienta, vždy, aj keď je to nepohodlné. 

Dodnes, keď sa objavím u lekára, sa ma pýtajú, či som jej syn. Bola totiž vrchná sestra na ARO, tam sa operuje. A raz sa stalo, že primárka oddelenia, kde Tamama pracovala, nerobila to, čo mala. Tamama bola celý svoj život naučená bojovať za pacientov, dokonca aj keď to malo byť proti nadriadeným. Možno to je tým, že Tamamin otec, Tvoj pradedo bol vojak. Tak sa Tamama postavila na stranu pacienta, proti primárke - svojej šéfke.

Problém bol, že vtedy bola taká doba, že na strane primárky automaticky stála aj samotná strana. Volali sme ich komunisti.

Tým sa moc nepáčilo, že nejaká sestrička si tu bude dovoľovať na pani primárku. Tak Tamamu prepustili a zakázali jej pracovať. Hoci pracovanie vtedy bolo povinné, ona nemohla. Aby to bolo veselšie, tak ju pre istotu aj obvinili, že nepracuje. Tamama preto komunistov zažalovala, čo sa vtedy nesmelo. Toho sa ale nebála, štvalo ju, že už nemôže robiť sestričku. Na prekvapenie všetkých, Tamama, ktorá sa zastupovala na súde sama, vyhrala. Primárka šla pracovať niekam inam a potom sa stratila. 

História sa opakuje.

Tamama sa vrátila robiť sestričku, na neurológiu. Dostala dokonca aj nejaké vyznamenanie, ale o tých Ti porozpráva ona sama. Aj komunisti chvíľu na to odišli a prišla demokracia. Asi by si čakal, že Tamama si dá pokoj… Nuž nedala. Zas sa objavil nejaký primár a tiež vymyslel niečo, čo sa nerobí. Chýbal nejaký liek a tak primár rozhodol, že toho lieku je málo, a preto sa bude podávať len pacientom, ktorí sú mladší ako …. no proste nie dobre. Tak sa celá história zopakovala ešte raz. 

Tamama sa ale už do nemocnice nevrátila. Naďalej ale pracuje, hoci by už mohla byť na dôchodku. 

V okruhu zdravotníkov je dodnes dosť populárna. Vycvičila kopec mladých lekárov, lebo citujem „keď príde mladý lekár na oddelenie, je plný vedomostí, ale veľa pacientov ešte nestretol…”. 

V nemocniciach je to totiž tak, že rozhodujú lekári, ale vládnu sestričky. To je ale tajné. 

Kedysi bolo povolanie sestričky pojem, vzbudzovalo to úctu a rešpekt. Peňazí nikdy veľa nemali, ale o to viac si ľudia ich prácu vážili. Práve včera som počul krásnu vetu, vraj heslo sestričiek. „O pacienta sa staraj, lieč a opatruj ho, ale nenechaj ho umrieť, to je práca lekárov…

Tvoja Tamama je teda už zaočkovaná, v prestávkach, kedy nepracuje, sa s Tebou hrá, učí Ťa robiť somariny a dáva Ti tajne nanučik a sladkosti. Ty nám to samozrejme vždy vykecáš, lebo ešte celkom nerozumieš tomu, čo je to tajomstvo. 

 Píše sa rok 2021. Ľudstvo začalo očkovaním ozajstne bojovať proti vírusu, ktorý veľmi podstatne zmenil naše životy. My Rebeli a Dramatik dúfame, že sa vďaka tomu už o pár mesiacov postavíme opäť na javisko a miesto testovacích tyčiniek budeme ľuďom ponúkať smiech a dobrú náladu. 

Skryť Zatvoriť reklamu