Včera Ti vypadol zub.
Pýtal si sa, prečo. A my sme Ti povedali, že preto, lebo už ideš do školy. Raz zistíš, že je to hlúposť – ale takto to kedysi povedali aj mne. A vieš, čo? Možno aj Ty raz takúto „rozprávku“ povieš svojmu synovi. Lebo takto funguje náš svet – zjednodušujeme, aby sme ochránili detskú dušu.
A vtedy som si uvedomil, že som Ti už dávno nenapísal list. A že by som mal. Onedlho si ich budeš vedieť prečítať. A kedy ich pochopíš – to je ešte otázne. Ale ja dúfam, že raz áno.
Rozmýšľal som, ako ich písať – aby boli presne také, aké budeš vtedy potrebovať. Lebo nie je jedno, či ich číta osemročný chlapec, pubertiak plný vzdoru alebo dospelý muž. Preto Ti teraz píšem tri listy v jednom.
Keď máš 8–9 rokov
Ondrík, teraz už vieš čítať. A zaujíma Ťa všetko, čo zaujímalo aj mňa v tvojom veku.
Áno, do školy chodiť musíš. Nie preto, že je to trest. Ale preto, aby si spoznal všetko, čo už vieme my s mamičkou a ľudia okolo teba. Potom príde stredná a možno vysoká – ak budeš chcieť ísť ďalej. Ty sám si vyberieš cestu. Možno budeš farmaceut ako mamička a budeš vedieť poradiť, ktorý liek komu pomôže. Možno právnik – ako Barborka, čo Ťa kedysi strážila. Alebo vedec, chemik ako ujo Marek. Alebo remeselník, napríklad kováč, ako tvoj starý otec. Vieš, čo? Je to jedno. Svet je dnes otvorený pre tých, ktorí sú v niečom šikovní – či v rukách, či v hlave. Len vedz, že cesta aj jej cieľ je na Tebe. A áno, Marínku si necháme. Ty sa o ňu musíš starať – lebo si jej starší brat. Nie, nevymeníme ju za PlayStation. A áno, jesť musíš všetko, čo povie mamička – to sa nedá inak. 🙂 Športuj a uč sa, to je to najviac, čo teraz môžeš pre seba spraviť. Ak sa na niečo dáš, vždy to dokonči a buď dobrý k ľuďom okolo seba.
Keď máš 13–14 rokov
Viem, čo si myslíš. Že my dvaja s mamičkou sme trápni, zastaraní a vôbec ničomu nerozumieme. A poviem Ti pravdu – ja som si to o svojich rodičoch myslel presne tak isto. To je súčasť dospievania. A bude to trvať ešte pár rokov. Ale prosím – zapamätaj si jedno: všetko, čo robíme, robíme pre tvoje dobro. Aj keď to tak nevyzerá.
A ja viem, že teraz moje rady príliš nepočúvaš. Ale aj tak ich napíšem: veľa sa hýb, nejedz hlúposti, buď dobrý k ľuďom. Keď niečo začneš, dokonči to. A nikdy, nikdy nesiahaj po drogách. Hovorím Ti to asi každý deň a myslím to úplne vážne – drogy Ti klamú, preto sú to drogy. Na začiatku vyzerajú ako frajerina, ale v skutočnosti vždy a každému nakoniec veľmi ublížia. Niekomu hneď, niekomu neskôr, ale nikdy ten príbeh nemá pekný koniec. Never ľuďom, ktorí Ti hovoria opak. Buduješ si svoje telo, svoju myseľ a svoj život, nedovoľ droge a ani nikomu, aby Ti toto vzala.
Keď máš 21 rokov
Ondro, už nie si dieťa. Ale ešte stále nie si ani taký dospelý, ako si myslíš. V tomto veku som ja prišiel o otca. Tvoj dedko, ktorého si nikdy nespoznal, sa rozhodol odísť. Dodnes mu nerozumiem. A každý deň robím všetko preto, aby si Ty nikdy nestál pred takou prázdnotou. Sľúbiť Ti to nedokážem, ale verím, že ešte pri Tebe som a snáď som ešte stále prínosom pre Tvoj život. Ale aj keby nie, som si istý, že už si vo všetkom šikovnejší a lepší ako som kedy bol ja.
Verím Ti. Viem, že svoj život zvládneš. Možno inak, ako si predstavujeme my s mamičkou – ale zvládneš.
Maj rád svoju sestru, aj keď je to niekedy ťažké. Vy dvaja ste tvrdohlaví, po nás. Ale rodina je viac než všetko ostatné.
Nech robíš čokoľvek, rob to srdcom. Maj priateľov, staraj sa o nich. Peniaze, majetky, sláva… to všetko môže prísť, ak sa budeš snažiť. Ale rodina a priatelia – to je poklad, ktorý si musíš strážiť.
Každé ráno sa na seba usmej do zrkadla a povedz si: „Toto je môj deň.“ A urob ho najlepším, ako sa dá.
Aké si dieťa?
Si múdry a šikovný – ale toto asi každý rodič hovorí o svojom dieťati. Si aj citlivý, vnímavý a veľa sa pýtaš. Veľmi veľa, niekedy Ti už nevládzeme odpovedať, ale snažíme sa. Aktuálne Ťa zaujíma kutie železa a mne je strašne ľúto, že tu nie je môj otec, ktorý by Ti to vedel ukázať v naozajstnej vyhni. Vieš, čo je najnáročnejšie? Donútiť Ťa jesť – najradšej by si vôbec nejedol. A už dva dni trošku šušleš kvôli tomu zubu. Ale je to rozkošné.
S Marínkou sa často vadíte, ale keď nie ste spolu, musíte vedieť jeden o druhom. Ste rozdielni ako deň a noc – a pritom spojení zvláštnym putom. A hlavne – máte neuveriteľnú schopnosť v priebehu pár sekúnd vytočiť mamičku alebo mňa. 🙂 Ale dokážete aj opačné – rozosmiať nás a dojať.
Už plávaš ako vydra, salto dozadu si sa naučil len pred pár dňami. Bicyklovanie Ťa baví, keď Ťa na bicykel konečne dostaneme, tak si to užívaš. Miluješ starých rodičov, rozprávky na Dvojke, Harryho Pottera. A Minecraft – v ňom si prekvapivo výborný.
Keď si Ťa predstavím ako dospelého muža – ak si udržíš húževnatosť, fantáziu a výrečnosť, Tvoj život bude krásny. Len sa nikdy nevzdávaj. Choď za tým, čo Ta nadchne, nenechaj sa odradiť. A vždy buď dobrý k ľuďom.
Lebo ja viem, že dokážeš čokoľvek.
A ja Ti verím.
A tatiko má vždy pravdu. To už predsa vieš.
