O tom s vami chcem hovoriť. O priateľstve, o našom krúžku a o vás. Prezradím vám ešte jednu vec, lebo priatelia by nemali mať tajomstvá. Asi ju už tušíte, ale to patrí k tomu. Skôr som vám to nemohol povedať, pretože všetko na svete má svoj čas. Tak ako aj tieto slová: Ja nie som najlepší režisér na svete. V podstate ani v Európe, a možno ani na Slovensku. Niektorý ste mi na to prišli už dávno, ale ostali ste v krúžku a hráte ďalej, za čo vám zo srdca ďakujem.
Viete, ja o tom viem od začiatku, vedel som to, aj keď som mal odísť do Bratislavy. Vtedy som si hovoril: „Veď kašli na to, v Bratislave máš kopec kamarátov, práca tam by bola viac zaplatená, život iný a možno krajší. Viac báb, viac knižníc, prosto, viac možností. A tu ? Čo tu máš? Jednu Maticu, ktorá funguje v podstate len silou vôle pár nadšencov, a divadlo. Detská, ktoré sa dva – tri krát postavia na javisko, povedia svoje tri vety, poklonia sa a pôjdu po svojom. Mimo to, o réžii nemáš ani páru. Akurát, keď sa im to nepodarí, narobíš si hanbu po meste.“
Toto všetko som vedel, napriek tomu som ostal. Aj kvôli divadlu, aj kvôli matici. Keď som sa vtedy s vami lúčil, vôbec som nečakal, že to bude také ťažké. Mali ste svoj sen, a rozhodli ste sa ho naplniť. Ten sen bol dramatický krúžok. Možnosť postaviť sa na pódium, prekonať trému a dokázať tým ľuďom v hľadisku, že niečo také dokážete. Bol to váš osud, ktorý z hrdosťou napĺňate. Ja, hoci vôbec nie dobrý režisér, som vám v tom mal pomôcť. Preto som ostal.
Prečo to vlastne robíme? Vtedy som to ešte nechápal. Vedel som len jedno. Musím ostať a spraviť všetko ako najlepšie viem, aby som naplnil náš spoločný cieľ.
Teraz už chápem prečo to bolo. Kvôli kamarátom. Zmenili môj život a menia ho každý deň. Tak ako matka, keď vdýchne život svojmu dieťaťu a odvtedy ju zaujíma, čo stým životom to dieťa robí.... Tak zaujíma mňa ich život. Denne si želám, aby bol stále dobrý alebo ešte lepší. Možno nebudeme v kontakte celý život, možno si nebudeme volať denne. Ale určite o nich budem vedieť stále. Pokiaľ to budú chcieť aj oni. Veď ani so sestrou si nevolám každý deň, a predsa viem, že na ňu sa môžem spoľahnúť v každej sekunde svojho života. Presne tak to cítim aj ja voči svojim priateľom. Hoci, niektorí z nich tvrdia, že som chladný, namyslený, chcem byť stredobodom pozornosti a mám na nich málo času. Napriek tomu vždy, keď ich potrebujem, sú tu pre mňa a ja pre nich. Neviem dokedy to bude trvať, ale trvá to už pár rokov, trvá to dnes a ja som za to vďačný.
Viete odkiaľ ich poznám? Z Dunaja. Nie z tej rieky, ale z toho folklórneho súboru. Samozrejme nie všetkých, ale väčšina z nich sa ku mne dostala cez tento súbor. Tam sme robili niečo podobné ako robíte vy tu. Morili sme sa s tancom, vždy po škole. Nacvičovali sme prvky a dreli na nácvikoch, len aby sme z času na čas vyliezli na pódium a prekonali trému.
Vedeli sme, že hviezdy Lúčnice z nás asi nebudú, zarobiť si tým nezarobíme, ale bavilo nás to, a hlavne bolo okolo toho dosť srandy. Zaujímavé je, že z niektorých z nás sa napokon hviezdy aj stali. Možno nie svetoznáme, ale určite lokálne, také mestské. Väčšina z nás spravila slušnú kariéru v škole, na vysokej, alebo v práci. Okrem Mirky, tá spravila kariéru v Lúčnici a aj v práci, lebo tá to chcela najviac.
Nedávno ste sa ma spýtali prečo to vlastne robím. To divadlo, tú réžiu, to celé. Vtedy som vám ešte nedokázal odpovedať. Teraz to už viem.
Každý jeden z vás je osobnosť. A to osobnosť nie hocijaká. Aj medzi vami je jedna Mirka, ktorá spraví kariéru v Lúčnici. Keď nie v Lúčnici tak v divadle, alebo v televízií. Alebo z nej bude dobrá lekárka. Určite je medzi vami aj budúci riaditeľ banky, alebo obchodného centra. A všetci do jedného ste dobrí ľudia, pretože viete čo znamená slovo priateľstvo. To viem, natoľko vás už poznám. A to je dôvod prečo to robím.
Tieto predstavenia nenacvičujeme preto, aby sme nimi zarobili. To vieme už dávno. Nenacvičujeme ich preto, že si myslíme, že ste najlepší herci na svete a ja geniálny režisér.
Určite nie... Iný režisér by vám možno zohnal lepšie ozvučenie. Ale nenašiel sa, tak som to vzal ja a robím to najlepšie ako viem. A vy mi veríte, ste tu so mnou, učíte sa tie texty naspamäť a snažíte sa zapamätať si kde máte stáť, keď ich budete hovoriť. Prečo toto všetko robíme? Pretože ste to vy, kto odtiaľto odíde do života ako budúci Brad Pitt, alebo Julia Roberts? Alebo je to kvôli tomu, že chcete rozdávať smiech? Možno! Ale pravdepodobnejšie je, že to robíte kvôli tomu človeku, ktorý bude stáť na javisku pri vás a bude čakať kedy poviete to správne slovo, aby mohol hrať svoju repliku. Aj keď nie ste najlepší herci na svete, spravíte to najlepšie ako viete. Pretože ten človek s vami na pódiu, má ten istý sen ako vy. Niečo dokázať.
Aj keď nemáme profesionálne divadelné kulisy, máme nádherne pomaľované kusy kartónov. Maľovali ich ľudia čo verili v naše divadlo. Verili v ten dobrý úmysel s akým hráte svoje role. Verili v tú myšlienku, kvôli ktorej som neodišiel do Bratislavy.
Nie som najlepší režisér na svete, ale robím to divadlo najlepšie ako viem. Vy ste sa rozhodli stať sa na chvíľu hercami a pokúsiť sa zabaviť pár desiatok, možno stoviek ľudí. Už na začiatku som vedel, že sa vám to podarí aj bez toho režiséra. Vy ho nepotrebujete. Vám stačí, že budete hrať najlepšie ako viete. Naučíte sa tie texty naspamäť a poviete ich v pravej chvíli, aby ste nepokazili svojim kamarátom, svojmu režisérovi, kočkám, ktoré robili kulisy, spoločný sen. Ani jeden z nás nie je profesionál, ani jeden z nás nie je najlepší na svete, ale spolu vytvárame celok, ktorý má svoj sen a ide si za ním. Preto sme výnimoční.
O niekoľko rokov z vás budú ľudia čo pohnú svetom. Ak vám v tom má pomôcť divadlo, už len preto, aby ste získali kamarátov, chcem byť pri tom. Chcem pri vás stáť a viem, že to dopadne dobre. Celý čas vás vediem a robím pritom kopec chýb, ale robím to najlepšie ako viem. Verím sebe, pretože verím vám. Viem, že sa postavíte na tie dosky a zahráte svoju rolu najlepšie ako viete. Na konci predstavenia padne opona a ľudia budú tlieskať. Nebudete si pamätať koľko tam bolo ľudí a ako dlho budú tlieskať. Ale pozrite sa vedľa seba a zapamätajte si ľudí, čo stoja vedľa vás. Splnili ste si jeden veľký spoločný sen a to nie je maličkosť, je to tá najlepšia vec na svete. Priateľstvo.
