Veď byť občanom tohto štátu je úplne skvelé.
Keď ťa niekto naštve môžeš ho dať súd. Keď ťa niekto chce zbiť, môžeš zavolať políciu. Škoda len, že súd trvá tak 8 rokov. A polícia môže konať, až keď „skutok nadobudne podstatu trestného činu“. V preklade.. „až keď Ťa zbijú môže orgán zasiahnuť“. A zásah to je ukážkový.. budú Ťa vypočúvať hodinu, zapisovať dve a vysvetľovať prečo sa nič nejde tri.
Tento štát je proste skvelý.
Keď Ti vykradnú auto, policajt Ti zo srdca rád pomôže, napríklad vetou: „A čo ste čakali, občan, tu v Bratislave?... Mám spísať zápisnicu, potrebujete to pre poisťovňu?“ Nie! Do riti!! Nevypisuj zápisnicu, chytaj zlodeja. A zaves ho do prievanu.
Whoops, urážka verejného činiteľa... Prepáčte pán orgán, myslel som, že keď platím dane, aspoň sa budete tváriť, že chytáte zlodejov. Jáj, niet času, chytáte previnilcov čo sa nepripútali keď parkovali auto. Chápem.
Veď ja chápem všetko.
Chápem aj bezplatné zdravotníctvo, v ktorom rozdávam dvadsaťkorunáčky a umieram na stole lebo niet liekov. Taká bezplatná starostlivosť je dobrá vec, keď chrípku platím celú. Od „céčka“ až po ampicilín. Veď za bacil v autobuse si môžem sám...
Skvelý ba priam úžasný je náš štát.
Aj školstvo máme grátis. Síce učitelia sú platení len tak naoko – veď môžu doučovať. Knihy, zošity a perá si kúpiš sám, lebo veci nie sú školstvo. A keď je veľká zima tak sa neučí, lebo stým sa nerátalo... A „výšku“ si zaplatíš celú, lebo vedomosti sú najlepším kapitálom do života!
Je nádherné byť občanom tohto štátu.
Veď medzi tými tristo babrákmi „tam hore“, budú snáď desiati, čo ešte majú nejakú morálku. A keď nie desiati tak piati určite. Škoda len, že nemajú čas na nás ľudí. Veď kedy? Keď, majú bilaterálne rozhovory, jeden za druhý, v takom rýchlom slede, až nás smrteľníkov musia „bavorákmi“ z ciest vytláčať.
Viete prečo si nakoniec ten občiansky vybavím?
Lebo len tu mám kamarátov, čo sa zaľubujú do kamarátok a chovajú sa krásne trhlo. Lebo len tu mám kamarátky, čo zaľúbené lietajú vysoko nad zemou. Len tu poznám ľudí, ktorých rozosmeje jediné písmenko s otáznikom, pretože chápu podstatu nášho bytia.
Len sem sa vrátia moji kamaráti z „úžasnej“ Ameriky pretože pochopili, že to má zmysel. Nie kvôli platom učiteľov, nie kvôli rovnej dani, nie kvôli štátu. Jedine kvôli kamarátom, láskam a vôbec, ľuďom ktorých srdce bije rovnako rýchlo a rovnako nadšene.
Chcem byť právoplatným občanom tejto zeme, ktorá nezabúda na svojich hrdinov.
Chcem byť právoplatným občanom tejto zeme, kde sa narodili moji rodičia a ja.
Len tu môžem zmeniť svoj život.
A keď nie ja tak sestra, priatelia alebo brat A keď nie oni, tak tí skvelí mladí ľudia, ktorých mám tú česť stretávať v divadle.
A pritom chcem byť! Ja a môj občiansky preukaz.
