Na dovolenke nám vždy, bez pýtania, priniesli teplé pečivo a nejaké maslo. Aj k vyslovene lacným jedlám. Aby sme si skrátili čas čakania. Vedia ako oblbnúť turistov. Páčilo sa mi to. Som asi nedočkavý žráč.
Keď zaplatím za jednu porciu predjedla 7 €, naozaj nechcem čakať 42 minút len preto, že som na Slovensku. Ak musím, chcem to vedieť vopred. Určite existuje aj spôsob ako ma zamestnať pokiaľ čakám, ja sa rád nechám oblbnúť. Za obed pre dvoch som už zaplatil aj 197 €. Obtiahli ma na dovolenke. Ale obtiahli tak, že sme odchádzali spokojní. Asi som nielen nedočkavý žráč, ale aj oblbnutiahodný.
K tomu všetkému aj prehnane očakávajúci zákazník. Dal som si totiž umyť auto. Dnes. Teraz. Preto som ešte taký horúci. Vypýtali si 14 €. Na doklade je 13,94. To mi nevadí, aj tak by som povedal 14. Trošku viac mi vadia fľaky, čo ostali na kapote a zaschnuté blato na ľavom spätnom zrkadle. Palubovka bola určite povysávaná. Žiaľ, neutretá, prach mi nechali, asi aby som mal spomienku na leto. V popolníku je tiež to isté, čo predtým. Prach, piesok a papieriky od žuvačiek. Chápem, to som si mal vysypať sám.
Vlastne aj olej a blato v priestoroch, ktoré nie sú vidieť pokiaľ sú dvere zavreté, budú mojím problémom. V kufri vysávač ani nebol, to som totiž neprízvukoval. Koberčeky boli vlhké, takže isto aspoň vonku boli. Viem to aj preto, že pod nimi k môjmu piesku pribudol popol z cigariet. Ten ale rozhodne nebude môj, lebo nefajčím. Arómu dymu a potu mám teda ako bonus. Viac sa mi síce páčilo, keď tam voľakedy bola, v o niečo nižšej sume, zahrnutá vôňa prípravku na interiér. Ale to bolo ešte v čase, keď pod nohy dávali papier, aby ste topánkami neznečistili krásne vypraté koberčeky. Dnes som rád, že mi ich aspoň vrátili. Je totiž iná doba. O zákazníka treba bojovať. Prečo len mám pocit, že občas sa bojuje skôr so zákazníkom?
Podobne ako iným, ani tomuto boju zrejme dostatočne nerozumiem. Mám však pocit, že sme prehrali všetci. I keď ja mám odškodné, keď som dočisťoval auto, našiel som vzadu pod sedadlom dvojeurovku. Oni ju nenašli. Asi sa tam nepozerali.
Som teda nedočkavý, oblbnutiahodný, ale môžem si za dve eurá nakúpiť pečivo, odviesť sa na špinavom aute do inak fajn reštaurácie a tam si ho zožrať, pokiaľ mi prinesú predjedlo. Ako hovorí jeden môj študent, Jakub, proste ako pán.
