Základnou úlohou každej firmy je zamestnávať ľudí, ktorí vo firme odvádzajú nejakú prácu vytvárajúcu zisk. Úlohou zamestnancov je pracovať tak, aby svojou prácou vytvárali pridanú hodnotu, ktorú je schopná firma premeniť na zisk. Bez naplnenia týchto úloh firme hrozí, že skrachuje a nebude schopná ďalej ponúkať prácu, že nebude schopná za vykonanú prácu zaplatiť svojim zamestnancom spravodlivú mzdu, ani nebude schopná udržať, alebo rozvíjať svoju možnosť zamestnávať. Teda k tomu, aby firma mohla prežiť, je potrebné úsilie jednak zo strany firmy, aj zo strany zamestnancov. Firma, ktorá by vznikla len s cieľom maximálneho zisku pre majiteľa firmy, bez ohľadu na skutočné potreby svojich zamestnancov, nemôže byť považovaná za firmu s dlhodobým prínosom pre spoločné dobro spoločnosti. Na druhej strane za takúto firmu nemôže byť považovaná ani firma, kde zamestnanci vyžadujú nestále zvýšenie platov bez toho, aby sami prispeli k vytváraniu prosperity firmy. Takáto firma je dopredu odsúdená na krach.Firma je v prvom rade zodpovedná dodržiavať legálnu spravodlivosť. Býva založená v nejakom konkrétnom štáte, kde má umožnené vzniknúť a existovať. Využíva infraštruktúru štátu, zákonnú a ochrannú moc zložiek ako sú vojsko, polícia, školstvo, zdravotné a sociálne služby. Keďže firma zo spoločného berie, tak z toho vyplýva povinnosť firmy do spoločného aj prispievať. Štát obyčajne túto povinnosť pomáha firmám riešiť formou rôznych daní a odvodov, ktoré vyžaduje legálne a má aj moc kontrolovať ako si firmy plnia túto povinnosť voči štátu. Pri neplnení povinností má právo vymáhať finančné prostriedky aj súdnou cestou a použiť svoje silové zložky, aby nebolo možné beztrestne obchádzať plnenie týchto povinností. K tomu, aby to fungovalo, je veľmi dôležitá dobrá vymáhateľnosť súdov, ako aj vysoká objasnenosť najmä prípadov nelegálneho obohacovania sa niekoho na úkor iného, hlavne trestných činov hospodárskej povahy. Štát si musí plniť aj svoju ochrannú úlohu zamestnávateľov pred nelegálnym vykorisťovaním zo strany rôznych záujmových skupín.Okrem legálnej spravodlivosti je firma zaviazaná aj zmluvnou spravodlivosťou. Uzatvára zmluvu s každým svojim zamestnancom,ktorý má právo od nej vyžadovať, aby si svoje zmluvy plnila. Okrem štátu zamestnancovi toto právo pomáhajú obhajovať a vymáhať odbory, ktorých úlohou je byť medzičlánkom medzi zamestnancom a zamestnávateľom, a tiež medzi zamestnancom a štátom. Úlohou odborov je vyjednať také podmienky zmluvy, ktoré by boli výhodné nielen pre samotných zamestnancov, ale aj pre firmu a pre celú spoločnosť. Cieľom má byť hľadanie riešenia vyhrám/vyhráš, ktoré je výhodné pre všetky zmluvné strany. Odbory nemôžu zvýhodňovať zamestnávateľa na úkor zamestnancov, ani nemôžu tlačiť na zamestnávateľa natoľko, že prestane mať záujem zamestnávať, pretože ak jeho výdavky na zamestnancov budú vyššie ako zisky, ktoré mu prinášajú svojou prácou, hrozí mu finančný kolaps a následný krach.Firma, ktorá vznikne na území niektorého štátu, má povinnosť dodržiavať aj sociálnu spravodlivosť. Samotná firma je určitým sociálnym prostredím, do ktorého vstupujú ľudia so svojimi sociálnymi potrebami. Nie sú to stroje, ktoré si prídu odpracovať určitý čas a za to zinkasujú nejakú finančnú odmenu. Sú to ľudia, ktorí majú svoje rodiny, svojich priateľov, ľudia, ktorí môžu aj vážne ochorieť, a ktorí sa v starobe nebudú schopní o seba postarať. Ak nejaká firma zanedbá sociálne zabezpečenie svojich zamestnancov, bude sa musieť o nich namiesto nej postarať celá spoločnosť. Nie je spravodlivé, aby nezodpovednosť firmy zaťažovala celú spoločnosť. Ak napríklad firma vypláca legálne svojim zamestnancom minimálnu mzdu a druhú časť mzdy im vypláca pokútne len preto, aby platila nižšie odvody štátu, prenáša zodpovednosť za svojich zamestnancov na ostatných ľudí, z ktorých daní a odvodov budú vyplácané príplatky k nízkym starobným dôchodkom nezodpovednej firmy vypočítaným na základe odvedených prostriedkov.Každá firma si musí uvedomiť, že je zodpovedná za svojich zamestnancov nielen v priestoroch svojho podniku a nielen počas obdobia, kedy u nej zamestnanci pracujú, ale musí prevziať svoj diel zodpovednosti aj na zabezpečení ostatných legálnych potrieb svojich zamestnancov. Nemôže túto povinnosť brať ako niečo navyše, nemôže to ponúkať ako určitý bonus, ako formu solidarity, pretože solidarita nastupuje až vtedy, ak nie je možné niektorú legálnu potreba človeka uspokojiť na základe povinnej spravodlivosti, ktorú musí mať každá firma voči svojim zamestnancom. Žiadna firma sa nemôže zbaviť zákonnej zodpovednosti voči svojim zamestnancom, na základe práce ktorých vykazuje zisk a prosperuje. Nemôže očakávať, že bude od niekoho iného požadovať, aby namiesto nej pomáhal vtedy, ak má pomáhať samotná firma. Bola by to obyčajná krádež, aj keby bola prevedená veľmi sofistikovaným spôsobom.Sociálna zodpovednosť firmy teda nespočíva v tom, že firma ponúka veľa rôznych výhod a bonusov ako prejav podnikovej solidarity na základe vykonania nejakej nadpráce, lojality, poprípade prispenia k budovaniu identity firmy, ale v tom, že si uvedomuje svoju zodpovednosť voči všetkým svojim zamestnancom, ktorým dopraje spravodlivú mzdu a všetky sociálne výhody. Tieto výhody ponúka na základe uvedomenia si svojej zodpovednosti ako nevyhnutnú povinnosť voči ľuďom, vďaka ktorým firma prosperuje.
