Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
Už dávnejšie som nepísal o tom, ako pokračuje projekt štipendií. Už viacerí z prispievateľov mi napísali, či sa niečo na projekte zmenilo. Odpísal som im, ale chcel by som pre tých, ktorí sa neozvali, napísať zopár informácií...
Chcem sa ospravedlniť všetkým prispievateľom na štipendiá, že som už dlho o tejto téme nepísal. Bolo to z toho dôvodu, že som nastúpil ako farár do novej farnosti Rakúsy pri Kežmarku a stavebné a pastoračné práce mi vzali toľko času a energie, že som stíhal len posielať štipendiá deťom, no nestíhal som už o tom písať. Chcel som sa farnosti venovať zo všetkých síl a to aj ako správca hmotných aj duchovných vecí, ktoré som tu našiel. Ako prvé som sa musel venovať odvodneniu fary a urobenie strechy na fare, ak som tu mal nejaký ten rôčik v zdraví prežiť.
Vidím to veľmi dobre podľa toho, ako neustále narastá počet štipendistov, ktorých podporujeme. V mesiaci február sa počet štipendistov vyšplhal už na 188. Týmto šikovným a zodpovedným deťom posielame hlavne vďaka pravidelným prispievateľom februárové štipendium spolu vo výške 3063 Eur, na toto štipendium prispelo 77 dobrých ľudí sumou 3173,57 Eur (dvaja z nich: Martin prispel sumou 500 Eur a Andrej sumou 530 Eur, bez týchto mimoriadnych príspevkov by sme boli vo februári vo veľkom mínuse - v novembri nás zasa takto zachránila pani Marta pred veľkým mínusom sumou 530 Eur). Rovnaké štipendium sme deťom poslali aj v januári, vtedy nám však od 71 dobrých ľudí prišlo len 1933,61 Eur. Aj keď narastá počet chudobných, rastie aj počet tých, ktorým chudoba iných nie je ľahostajná...
Najradšej by sa od svojho otca odsťahovali, ale zatiaľ to nie je možné. To, čo z neho urobil alkohol, alebo to, čo zo seba s pomocou alkoholu urobil on sám, má veľmi ďaleko od otca rodiny. Ešte šťastie, že majú mamu, ktorá ich drží nad hladinou. S manželom sa rozviedla, no on zatiaľ býva s nimi aj napriek tomu, že neprispieva do domácnosti a necháva sa živiť od manželky. Všetko čo na fuškách zarobí, obráti na alkohol, neplatí ani výživné na deti. Matka preto k minimálnej mzde dostáva od štátu na jedno dieťa 25,38 Eura. Od otca detí to bude štát vymáhať súdnou cestou, ale asi až potom, ako otec za neplatenie výživného onedlho absolvuje výkon trestu. Mama Simony a Dávida spláca ešte pôžičky, ktoré si spolu s manželom vzala na dokončenie domu, kým ešte boli spolu. Najnovšie im po nedoplatkoch odpojili plyn. Ide zima a znamená to byť bez tepla a teplej vody...
Na začiatku chcem poďakovať všetkým, ktorí spolu so mnou pomáhajú šikovným deťom z chudobnejších rodín prežiť radostnejšie detstvo. Uverejňujem tu ich príbehy, aby ste vedeli komu pomáhame. Dnes by som chcel urobiť trošku rekapituláciu, aby ste mali obraz o tom, na aké rozmery sa to rozrástlo. Počet štipendistov je nateraz 174. Sú to väčšinou deti tých rodičov, ktorí majú také príjmy, že sa nachádzajú "v nožniciach". Teda zarábajú toľko, že sú tesne nad hranicou minima, ich príjem ich neoprávňuje poberať sociálne dávky. Ich deti nemajú nárok na rôzne výhody a zľavy, ich rodičia robia všetko pre to, aby svoje deti uživili, no často pracujú u zamestnávateľov len za minimálnu mzdu, lebo žijú v chudobných regiónoch. Častokrát sú to ľudia, ktorých postretne nejaká tragédia, alebo nenájdu oporu u svojich životných partnerov, ako napríklad posledná pridaná rodina, kde hrozilo matke s piatimi deťmi, že bude vyhodená na ulicu
Už dlhšie som sa neozval ohľadom štipendistov. Dnes ponúkam príbeh rodinky, ktorej spolu so mnou pomáhate. "Dobrý deň, na úvod môjho listu Vás chcem srdečne pozdraviť, ani neviem ako mám začať, no pokúsim sa sať môj príbeh. Som matka piatich detí, ktoré veľmi ľúbim a nehanbím sa za ne. Vydávala som sa mladá, no s manželom sme sa poznali dosť dlho, kým sme vstúpili do manželstva, vtedy už bol na ceste aj náš prvorodený syn Martin. Bolo to krásne obdobie. Po roku a dvoch mesiacoch pribudol druhý syn Fabián. Plánovali sme 2-3 deti. O rok aj 4 mesiace sme sa rozrástli o ďalšieho člena. Narodila sa nám dcéra Michaela, ktorá má dnes 8 rokov. Manžel, aby nás uživil, sa rozhodol jazdiť kamiónom. Ja som sa starala o domácnosť a deti. Bol často na cestách, mimo domova. Neskôr som sa dozvedela, že čakám bábätko, no manžel o tom nechcel ani počuť. Dookola opakoval 4 deti nepripadá v úvahu, no napriek tlakom som si bábätko nechala. Narodila sa nám Natália. Keď ju videl, už zabudol, že ju vlastne ani nechcel. Neskôr si manžel našiel prácu doma, ale aj tak bol od rána do neskorého večera mimo domácnosti. Jeho neskoré príchody domov začali vyvolávať akýsi nepokoj, že sa niečo deje..
Ich počet neustále rastie. Naposledy štipendium dostali tesne pred Vianocami, aby bolo na potrebné výdavky v čase, keď sú už kúpené skromné darčeky, a len málo zostáva na bežné výdavky. Ďalšie posielam už dnes, viem veľmi dobre, že najmä začiatkom roka to v chudobnejších rodinách býva najťažšie, lebo okrem pravidelných výdavkov, prídu tie mimoriadne, na ktoré je ťažké odložiť si do rezervy. Chcem sa ospravedlniť všetkým pravidelným prispievateľom, že som dlhšie nedal vedieť o projekte, nejak som sa k tomu nemohol dostať. Od 1. júla som farárom vo farnosti Rakúsy pri Kežmarku, kde okrem dediniek Rakúsy a Mlynčeky mám na starosti veľkú osadu Rómov, kde od októbra tiež beží pravidelná pastorácia. Leto a jeseň som využil na nevyhnutné opravy starej farskej budovy, do ktorej zatekalo odspodu aj zvrchu, to znamenalo byť skoro každý deň v montérkach - teda okrem nedieľ, ktoré pre nás kňazov sú obvykle najviac vyťaženým pracovným dňom. (Na letnej dovolenke som bol v Naj Robi... :-) Na štipendistov však rovnako ako vy nezabúdam. Na stabilných, ale ani na tých, ktorí pribúdajú...
Prepáčte, že som sa tu na blogu dlhšie neozval, ale mal som dosť veľa práce so sťahovaním a s rozbehom v novej farnosti. Od 1. júla som obyčajným dedinským farárom v peknej podtatranskej obci Rakúsy s filiálkami Mlynčeky a veľkou rómskou osadou Šarpanec. V poslednom článku o štipendistoch som písal, že sme sa dostali do neutiahnuteľného mínusu. Tento mínus posunul do utiahnuteľnej roviny jeden štedrý darca, ktorý poslal 1500 Eur a postaral sa o mesiace máj a jún. Po prepočítaní príspevkov a výdavkov za posledné mesiace som si uvedomil, že od veľkého mínusu nás vždy zachránil nejaký štedrý darca. Ešte raz som prehodnotil celý systém a rozhodol som sa takto...
O štipendium pre svoje deti prostredníctvom občianskeho združenia, ktoré sa im venuje, požiadala ich mamka. Napísala toto: "Volám sa Eva..., mám 35 rokov a spolu s druhom vychovávame 4 deti. Bývame v v dvojizbovom byte. Môj druh pred 2 rokmi stratil zamestnanie, pretože má zdravotné problémy. Stratu zamestnania...
Viem ako to chodieva v chudobných rodinách po sviatkoch. Na sviatky sa už aj tak dosť napätý rodinný rozpočet napne viac ako obvykle, a po oslavách je každá aj drobná minca vzácnejšia. Dúfam, že naši štipendisti sa nenahnevajú, že im aprílové štipendium posielam až teraz. Na toto štipendium poslalo v mesiaci apríl 73 dobrých ľudí spolu 1830,47 Eur. Celkovo k 149 deťom (tento mesiac nám pribudli piati a jeden odbudol) príde 2542 Eur. Májové štipendium plánujem poslať oveľa skôr - niekedy v polovici júna. Viem, že dobre padne, ak budú peniažky na školské výlety. Rodičia len veľmi ťažko dokážu deťom vysvetliť, že dieťa na výlet nepôjde "z rodinných dôvodov". Dnes ponúkam príbeh ďalšej rodinky. Jednu z nich - Zuzku, už máme dva roky vďaka pani učiteľke na ich škole. Tento mesiac sa vďaka ľuďom z krízového centra pripoja k nej aj jej dve sestry Katka a Barborka. Nemajú to ľahké...
Nikolka má šťastie, že našla dobrú tetu, ktorá si všimla jej šikovnosť ako aj chudobu v ktorej žijú. Pani Zuzana, ktorá sa jej už niekoľko rokov venuje, ju opísala takto: "Poznám ju dva roky, chodí k nám takmer každé ráno po desiatu, lebo je hladná, je to milé veselé zhovorčivé, o všetko sa zaujímajúce dievčatko. Niekedy nás ona obdaruje svojimi výrobkami z výtvarnej výchovy, niekedy my ju, pohrá sa, rozprávame sa, občas jej niečo vysvetlíme, čo v škole nepochopila. Podpisujem jej žiacku knižku, skoro stále má v nej jedničky, nikdy ju nemá podpísanú od rodičov, do školy chodí veľmi rada, nemá žiadne vymeškané hodiny...
Teším sa z toho, že sa tento projekt po niekoľkých mesiacoch opäť dostáva do červených čísel. Minule som poslal mimoriadne polročné štipendium, aby som rozdelil to, čo sa nakopilo od decembra. V tomto roku však pribudli pravidelní aj mimoriadni prispievatelia, našťastie ozvali sa aj tí, ktorí poznajú chudobné a zodpovedné deti. Poznajú ich vďaka tomu, že sa im vo svojom okolí venujú ako dobrovoľníci, a tak zozbierali ich príbehy a namiesto plánovaných desiatich nových prírastkov, ich pribudlo 45. Nečakal som až taký skok, ale rozhodol som sa zaradiť všetkých. Ani sa mi nechce veriť, že tento mesiac sme prispeli na štipendium 145 chudobným a zodpovedným deťom sumou 2363 Eur. Opäť sa ukázalo, že ak priberieme chudobné deti, pribudne aj prispievateľov. V mesiaci február prišlo pre tieto deti 2271,13 Eur, takže sme v utiahnuteľnom mínuse, a takto to má byť... ;-)
Musel som zmeniť svoje pôvodné rozhodnutie ohľadom vyplácania štipendií. Dotlačili ste ma k tomu. Uvedomil som si to po prepočítaní príspevkov od vás - stálych aj mimoriadnych prispievateľov na štipendiá pre chudobné a zodpovedné deti. Ich počet neustále narastá, a ja z mesiaca na mesiac idem spolu s vami do neustále narastajúceho projektu. Sám nechápem ako je možné, že vždy keď priberiem nových štipendistov, pribudne aj prispievateľov. Čo už, všetkému sa asi porozumieť nedá. Ten, ktorý rozpráva v ľudských srdciach v hlase svedomia, ešte stále nachádza dostatok tých, ktorým núdza druhých nie je ľahostajná, a radi pomôžu tam, kde sa jedná o zodpovedných, ktorí si pomoc dokážu vážiť...
Dobrí ľudia ešte žijú, a je ich dosť, mám na to konkrétne dôkazy. Nedávno mi prišiel list od mne neznámeho človeka, ktorý si prečítal posledný príbeh o štipendistoch. V tomto liste boli stravné lístky a peniažky pre rodinu, v ktorej sa deti rozhodli, že budú menej jesť, aby ich mamka mala viac peniažkov na špeciálnu stravu pre ich súrodenca, ktorý začal výrazne chudnúť. Všetko už je doručené, prišlo poďakovanie od chudobných a dobrých ľudí, a prišla z ich strany aj ponuka na pomoc. Myslím, že najlepšie bude, ak tento list aj s touto ponukou dám sem, kde si ju viacerí z vás budú môcť prečítať a pomôžu mi nájsť niekoho, komu by vďačná chudobná rodinka rada pomohla. Mamka mi napísala toto:
neprajú to ako samozrejmosť, ale ako prianie, ktoré je pre nich dôležité. Toto som si uvedomil dnes pri prianí, ktoré mi prišlo SMS-kou od jednej rodiny, v ktorej máme viacero štipendistov. Viem veľmi dobre, že tá SMS-ka, ktorú mi poslali, tvorí dosť výrazný podiel ich rozpočtu. Nepíšem, že mám štipendistov, ale že máme. Spolu so všetkými, ktorí počas celého roka prispievajú týmto deťom, aby mohli prežiť aspoň trošku štedrejší život. Veď dospievajúce deti, ktoré potrebujú rásť a popritom sa učiť, dokážu zo stola popratať do svojich žalúdkov oveľa viac ako ich rodičia. A to nielen počas Vianoc, ale počas celého roka, preto som vďačný všetkým, ktorí pravidelne prispievajú spolu so mnou na štipendiá pre tieto deti. Nedávno som od jednej rodinky dostal takú smutnú správu, že som hneď zaradil ďalšie deti aj napriek tomu, že výdavky prevyšovali príjmy o trochu viac, než som schopný bez problémov uniesť...
O Štefanovi som uviedol toto: Štefan je šikovný siedmak, učí sa skoro na samé jednotky, je syn rozvedených rodičov, žije s mamkou. Ona, týraná žena, ktorá svoje problému riešila v alkohole... Prednedávnom mi jeho mama napísala pekné vyjadrenie o tom, čo pre jej syna znamená štipendium. S jej dovolením ponúkam toto vyjadrenie najmä pre tých, ktorí bojujú s nejakou závislosťou: "Prajem pekný deň, pán Jozef. V krátkosti niečo o mojej maličkosti. Volám sa Jana ......, som rozvedená, mám krásneho a šikovného syna 14-ročného Štefana. Som abstinujúca alkoholička, abstinujem 7 rok. Môj alkoholizmus bol až neúnosné ťažký. Pila som 8 rokov. Prepila som vlastnú rodinu, po rozvode súd zveril Števka do opatery svojho otca, prišla som o zamestnanie, otec a brat s rodinou sa ma zriekli,...
O štipendium pre svoje deti ma požiadala priamo ich matka, ktorá mi napísala tento mail: "Dobry den. Nahodou sa dostala na vasu stranku a rozhodla som sa Vas poziadat o pomoc. Som rozvedena, nezamestnana, ciastocne invalidna a mam 2 neplnolete deti,dcera ma 14r.a syn 17r. Zostali sme v hmotnej nudzi a byvame v najomnom 2 izbovom bezbarierovom byte, syn chodi na strednu stavebnu skolu v .....,tam aj byva na internatnej skole a dcera mi ide na strednu skolu od septembra. Je velmi tazka doba, neviem si najst pracu, som ZTp a nikto ma nechce zamestnat...
Dušana o sebe napísala toto: "Moja mamka zomrela pred rokom na rakovinu, nebojovala s ňou síce dlhý čas, ale predsa ma jej choroba poznačila. Jedny z jej posledných slov boli: "Postaraj sa o Danielka". Takto chtiac - nechtiac, ostali mi v opatere braček, ocko a spolubývajúca babka. Môj braček Danielko je deväťročný, postihnutý detskou mozgovou obrnou, navštevuje prvý ročník v logopedickej triede. Ocko je zamestnaný, ale žiaľ má len minimálnu mzdu a má trocha problém s alkoholom. Ockova mama je stará a situáciu nám veľmi nezľahčuje. Ja som len malá, ale väčšinou veselá študentka, ktorá končí posledný roční gymnázia. Keďže by som chcela ísť na vysokú školu, budem zrejme nútená cez prázdniny vycestovať do zahraničia za prácou." Dúfam, že sa jej podarí dostať na vysokú, a že ju aj úspešne ukončí. Predpoklady na to má, je úspešná žiačka.
Hlavne na východe Slovenska v hladových dolinách žije veľa detí, ktoré sa o seba musia postarať sami, pretože ich rodičia pracujú v zahraničí. Veľakrát tam pracujú brigádnicky a všetko je v relatívnom poriadku, pokiaľ sa nič vážnejšieho nestane. Mama našich štipendistov utrpela pri práci v zahraničí ťažký úraz, prežila ako sama povedala iba zázrakom a so zlomeninami obidvoch nôh a stavca skončila na vozíku. Nakoľko úraz sa stal v zahraničí, kde nebola poistená, musela si platiť prevoz a po príchode na Slovensko aj nemocnicu. Na manžela, ťažkého alkoholika, s ktorým je najmä kvôli deťom v rozvodovom konaní sa nemohla spoľahnúť, pomohli jej najbližší a dobrí ľudia...
Už aby sa kríza čo najskôr skončila, aby deti, ktorých rodičia prechodne prišli o prácu, mohli pokojne študovať. Štefan to v rodine nemá jednoduché, žije s matkou, ktorá sa s jeho otcom rozviedla. Dlhší čas si nemohla nájsť prácu, žije v regióne, kde je vysoká nezamestnanosť. Podarilo sa jej síce nájsť si prácu, ale len na dobu určitú. Štefan patrí medzi lepších žiakov, a aj keď si teraz v predmaturitnom ročníku mierne zhoršil priemer, nemá neospravedlnené hodiny, a stále patrí medzi lepších žiakov.
