Pani učiteľka, to som ja, stále ešte Marek.Viete, ja nemám čo robiť, tak preto Vám stále píšem. Keď mi ešte niekedy napíšete, tak Vás prosím, napíšte mi, kedy budete mať narodeniny. A ten list, čo ste mi napísali, som dostal až 18.5.2005.Ako sa mi tam máte na Slovensku, to by som veľmi rád vedel. Nie ste chorá? Napíšte mi. A čo Vaša malá Magdalénka (vnučka), už vie rozprávať? Keď ja by som Vás tak veľmi chcel vidieť, moja milovaná pani učiteľka. Dúfam, že teraz, keď som Vám v druhom liste napísal adresu, tak mi budete stále písať. A tak isto mi napíšte Vaše telefónne číslo. Viem, že sa možno zlostíte na moje listy, ale keď ja nemám čo robiť. Tak čo - už ste si rozmysleli to, čo som Vám navrhol, aby ste prišli hore do Belgicka. Keď nie, tak nevadí, lebo viem, že ste už tak trochu stará.Ale tak či tak, si to prosím rozmyslite, lebo ja Vám chcem iba dobre. Pozdravte prosím všetky pani učiteľky a tak isto celú našu triedu, i keď to už bohužiaľ nie je moja trieda, ale iba Vaša. Ľúbim Vás, lebo ste boli moja najlepšia pani učiteľka a ja viem, že som mal aj iné pani učiteľky, ale Vy ste boli najlepšia. Mám už také zvyky ako Belgičania.Pani učiteľka, píšem Vám preto, lebo Vás mám veľmi rád a keď pôjdeme náhodou domov, tak prvé čo urobím, pôjdem Vás pozrieť a prečo? Lebo Vás mám veľmi rád a zo srdca Vám prajem, aby ste boli zdravá a šťastná so svojou rodinou.Mám Vás rád a ja viem, že som Vám to už asi stokrát povedal, ale keď ja na Vás musím stále myslieť, ako sa máte, to všetko preto, lebo ste najlepšia pani učiteľka na celom celučičkom svete. Napíšte mi zasa, prosím Vás. Ďakujem Vám veľmi pekne za všetko.Mám Vás veľmi a veľmi rád, pani učiteľka.Marek Bado
