V Trnave táto slávnosť bola spojená s obliečkou seminaristov. Vykonal ju František Valábek. Pri slávnosti spievali speváci pod vedením Strečanského. Bol tam aj trnavský biskup, profesor Ján Chrenko a slávnosti sa zúčastnil aj vikár Minárik, farár mesta Dr.Lazík, Mitošinka a iní. Na akadémii prehovoril aj profesor Žemla, ktorý pripomenul Matku Božiu, ktorá porodila veľkňaza a potom prešiel na 50 ročné kňazské jubileum biskupa Dr.Pavla Jantauscha.Na Kopánke v Trnave bolo tento deň úradné založenie skupiny dievčat SKM-D. Túto skupinu založil Ján Hlubík ešte 8.septembra. Moderátorom bol kaplán Anton Vácval. V priebehu mesiaca sa prihlásilo 50 dievčat. Miestnu skupinu viedli sestry saleziánky a schôdzky bývali v škole na Kopánke.V polovici decembra Eduard Beneš, ktorý odstúpil a utiekol do Londýna podpísal zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a ZSSR, jedinou mocnosťou protihitlerovskej koalície, ktorá uznala existenciu Slovenskej republiky a tým aj mníchovský diktát. Beneš stál naďalej na pozíciách československého národa.V roku 1943 bola polnočná svätá omša zakázaná, mala byť o šiestej hodine večer. Saleziáni v Bratislave na Trnávke sa rozhodli, že bude o 12 hodine ako má byť. Rozhodli sa kvôli tomu zatemniť kostol. Už mali kúpený aj valec papieru. Keď im ale rebrík nesiahal vyše okien, a keď si vlastne uvedomili, aká úžasná je to práca, nechali to tak.Na Silvestra sa v Bratislave na Trnávke konal silvestrovský večierok. V kronike sa tento večierok opisuje takto: "Návšteva bola obrovská, čo možno poznať z príjmu skoro 6000 Ks. Bolo dávané divadlo, veselohra primeraná dňu - "Beriem si sesternicu"... Cez prestávky účinkoval jazz-band niekoľkých vojakov. V hornej hračkárni bol bufet, kde bolo možno kúpiť od jedenia všetko. Aj trúnku bolo dosť. Myslelo sa, že to bude trvať do polnoci, no vskutku to trvalo do druhej hodiny ráno.Divadlo malo tri dejstvá s dlhšími prestávkami, cez ktoré si ľudia išli nakupovať. Hoci bolo ešte mnoho iného programu a výstupov, len divadlo trvalo do pol jednej a všetko sa muselo vynechať. Cez prvú prestávku bola licitácia (dražba) jednej salámy ("jak noha"). Záujem o ňu bol. Cena stúpla až na 350 Ks až ju ktosi vyhral.Po divadle o pol jednej direktor vyzval ľudí, aby v týchto prvých chvíľach Nového roku išli do kostola vyprosiť si, aby bol pre nás čo najlepší. Potom že sa ešte môžu vrátiť. Som svedkom a môžem doznať, že išli na 99 percent všetci. Z kostola išli mnohí domov, no jednako to trvalo ešte dve hodiny, kým posledný človek neodišiel...Bol to opravdu kus čistej saleziánskej veselosti, ktorú ústav poskytol Dornkappli. A bolo to vidieť aj na tvárach natešených ľudí, že tu zabudli na všetky svoje trampoty a starosti a s usmiatou tvárou všetci odchádzali domov". Vojna Slovensko v podstate ešte naplno nezasiahla. Až do tohto obdobia celkové straty na životoch vojakov počas celej vojny proti ZSSR sa odhadovali na 2 500 mužov, čo potvrdzuje naozaj symbolickú účasť Slovákov na vojne.Výpovede ľudí z toho obdobia hovoria o tom, že životná úroveň na Slovensku stúpala. Od roku 1939 až do roku 1943 sa na Slovensku zvýšili maloobchodné ceny potravín o 94%, priemyselných výrobkov o 98%, mzdy sa však zvýšili o 130%, dávali sa prídavky na deti, pri dvojdetnej rodine 960 korún ročne, tiež sa dávalo vianočné robotníctvu. Nemáme sa však čím chváliť, toto všetko bolo možné iba tak, že sme boli ochotní stať sa vazalským štátom Nemecka.V mnohých krajinách život v tomto období bol oveľa ťažší. Bežní ľudia a aj saleziáni si to uvedomovali, no nijako nemohli zasiahnuť do zastavenia nezmyselného vojnového ťaženia mocností. Zdá sa až neskutočné, že v týchto rokoch mnohí ľudia vojnu u nás prežívali úplne inak, ako to bolo v okolitých krajinách...
