Dňa 9.januára 1988 za prítomnosti biskupa Feranca, celého duchovenstva arcidiecézy a veľkého množstva veriacich bol Ján Sokol uvedený do funkcie trnavského ordinára. Ján Sokol bol právoplatne zvolený, nebol menovaný štátom. (SIS 186)Na východnom Slovensku sa od 11. do 16.januára konali modlitby za vyriešenie problémov medzi cirkvou a štátom. Vyvrcholili 17.januára celodennou adoráciou pred Sviatosťou Oltárnou. Podporili petíciu 62000 podpismi. Na Slovensku sa takto spolu nazbieralo do 21.marca asi 170000 podpisov a v Čechách a na Morave asi 116000 podpisov. (SIS 189)V polovici januára delegácia zo Slovenska odovzdala kardinálovi Tomáškovi 16925 podpisov. O štyri dni veriaci z Trnavy a okolia 13240 podpisov so sprievodným listom. Kardinál im odpovedal: "To, čo robíte, je zapísané v knihe vášho života a nikdy to nebude vymazané... Všetkým, ktorí podporili moju výzvu, posielam osobitné požehnanie." V ten istý deň z Bŕatislavy prišlo 3588 podpisov, medzi nimi i niekoľko od členov protestanstkých cirkví.Dňa 20.januára 1988 do Prahy pricestovala vatikánska delegácia na čele s arcibiskupom Colasuonom, aby preriešila menovanie biskupov. (SIS 191)Koncom januára polícia pred kapucínskym kostolom v Bratislave odviedla 17-ročného učňa Ľuboša Tichého a 22-ročného kuchára Juraja Mešťana na mestskú správu Verejnej bezpečnosti. Tam ich tri hodiny vypočúvali a vzali im hárky s 350 podpismi. (SIS 189)V tom čase aj 23-ročný Juraj Lomnický z Diviak nad Nitrou trpel pre vieru. Jeho otec, vedúci pracovník v chemických závodoch ho zaviezol do Sučian pri Martine na psychiatrickú kliniku. Na vojne sa obrátil a na psychiatrii mu mali náboženstvo vybiť z hlavy. (SIS 192)Vo februári začali zbierať podpisy na podporu aj v susednom Rakúsku. Mená 600 signatárov publikovali štajerské noviny Kleine Zeitung. Ako prvý dal svoj podpis biskup Dr.Franz Žák zo St.Pöltenu, a majster sveta v lyžovaní Švajčiar Pirmin Zurbriggen ako prvý prisľúbil modlitbu za slovenských a českých katolíkov. (SIS 191)Dňa 10.marca 1988 RNDr.František Mikloško odoslal doporučený list Obvodnému národnému výboru v Bratislava 1, v ktorom im oznámil, že:"Dňa 25.marca od 18.00 do 18.30 hod. sa uskutoční pokojné verejné zhromaždenie občanov v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí pred budovou Slovenského národného divadla. Programom verejného zhromaždenia bude tichá manifestácia občanov za menovanie katolíckych biskupov pre uprázdnené diecézy na Slovensku podľa rozhodnutia Svätého otca, za úplnú náboženskú slobodu, a za úplné dodržiavanie ľudských práv v ČSSR. Predpokladá sa, že účastníci zhromaždenia vyjadria svoj súhlas s programom zhromaždenia držaním horiacich sviečok. Uskutočnenie verejného zhromaždenia sa opiera o článok 28 ústavy a o § 6 zákona číslo 68/1951 Zbierky o dobrovoľných organizáciách a zhromaždeniach." (SIS 192)Toto pokojné zhromaždenie bolo zakázané, preto sa 21.marca Mikloško sa obrátil po druhý krát listom na ONV Bratislava 1, v ktorom im oznámil, že verejné zhromaždenie sa napriek zákazu bude konať. Dňa 23.marca Bratislavský rozhlas ráno vysielal nepravdivú správu, že Zbor ordinárov Slovenska odsúdil v uznesení manifestáciu.Na deň 25.marca poslucháči všetkých Vysokých škôl v Bratislave dostali rektorské voľno, bol na nich vyvíjaný nátlak, aby odcestovali domov. Vysoká škola ekonomická nariadila o 18.00 mimoriadne povinné schôdze po ročníkoch a krúžkoch. Bohoslovci dostali rozkaz vo štvrtok opustiť Bratislavu. Médiá uvádzali,že "niektorí" kňazi boli proti manifestácii. V nemocniciach sa robili prípravy, bola uvoľnená kapacita lôžok. (SIS 193)V ten deň sa konal tzv. "Bratislavský veľký piatok", ktorý bol jedným z prvách popudov k začatiu Nežnej revolúciev Československej socialistikej republike...
