Kríza medzi divadelníkmi na Trnávke konečne 23.januára prestala. Na meštianke a čiastočne aj na ľudovej škole začali zakazovať prežehnávať sa. Začala hneď reakcia i zo strany žiactva. (BAT 284)Slovensko ešte čakala jedna dôležitá udalosť. Vysporiadanie sa s vládou počas vojny. Tajomník britského veľvyslanectva v januári píše do Londýna tieto slová: "Medzi katolíckym obyvateľstvom, najmä na vidieku som našiel veľa sympatií voči Tisovi, prevažná väčšina ľudu stojí stále za ním." (DO 115)Ešte pred začatím procesu s Tisom, poslali slovenskí biskupi spoločný list predsedníctvu SNR: "Dr. Jozef Tiso bol vždy kňaz horlivý a bezúhonného života. Vo svojej rozsiahlej aktivite usiloval sa pracovať pre dobro celku a osobne sa neobohacoval... Väčšina slovenského národa je s nami presvedčená, že úmysly Dr. Tisu pri verejnej činnosti boli tie najlepšie... Máme tiež vedomosť o tom, že po vynesení protižidovských nariadení Dr.J.Tiso bol ochotný zriecť sa prezidentstva. Ak tak neurobil, stalo sa to preto, že sa snažil jednak hatiť a mierniť účinky týchto opatrení, jednak zabrániť väčšiemu zlu." (DO 121)V polovici februára do kroniky na Trnávke si zapísali toto: "Dozvedáme sa, že Dp.Kubala je tiež omylom zaistený a dostáva sa do politického väzenia. Hoci pochádza zo známej ľudáckej rodiny, to neznamená, že aj on je politický previnilec. Veď politika saleziánov je politika otčenáša. Jednotlivým malým skupinkám sme určili tzv. "kapitánov" alebo dekuriónov čo sa veľmi dobre vydarilo. Poriadajú medzi sebou napr. malí Alojziáni turnaj v dáme v "Človeče nehnevaj sa", potom v stolnom futbale. Je to veľmi dobrá pomôcka pre asistentov - práca je uľahčená. (BAT 287,289)Dňa 24.februára bola Nedeľa katolíckej mládeže Slovenska. Výnos kostolných zbierok bol určený k rozvoju pastorácie mládeže. Popoludní sa v mnohých farnostiach konali slávnostné stretnutia, alebo akadémie mládeže. Návrh programu dostali Ústrednej katolíckej kancelárie. Akcia bola úspešná, preto sa opakovala aj v rokoch 1947 a v 1948... (Vaško I,229)V Budapešti 27.februára bola podpísaná dohoda o vzájomnej výmene obyvateľstva medzi Maďarskom a Slovenskom. Má sa vymeniť iba toľko osôb, ktorí budú o výmenu stáť. A tak sa 400000 Maďarov stalo objektom tvrdého útlaku zo strany úradov. Stratili všetky práva. Vtedy aj 44000 slovenských Maďarov presídlili do Čiech a na Moravu, ostatných sa usilovali reslovakizovať. Útlak sa skončil až roku 1948. (DS 178)V michalovskom oratóriu bol vo februári založený športový klub ŠK Juventus, rozbehla sa aj divadelná činnosť. (čSZ 3-6.46,48)V polovici marca prišiel na návštevu na Trnávku pán Oravec, koadjútor, salezián, misionár z Číny. Prosili ho o aj o prednášku, ale keďže už dlhé roky strávil v Číne, bolo mu to obťažné. (BAT 289)Na meštianke sa 26.marca stala aféra pre prežehnávanie. Pani učiteľka Zemanová, evanjelička, zakazuje žiakom v škole na vlastný účet nahlas sa prežehnávať. Samozrejme, že povstane z toho prudký boj medzi katechétom dp.Ilenčíkom, žiakmi a tou učiteľkou. O dva dni nato bola na meštianke deputácia matiek, ktoré vyslovili energicky svoje prianie, aby sa nikto z učiteľov neodvážil zakazovať ich deťom prežehnávať sa. Pani učiteľka Zemanová pred nimi fňukala, že ju deti nechcú poslúchať. Samozrejme, kto siaha po ich najsvätejšom práve a cite, ten stratí u nich úctu a autoritu. (BAT 290)Do Horných Hámrov a Kľaku, kde bolo veľa obyvateľov zabitých boli začiatkom apríla pozvaní saleziáni konať týždňové misie. O masových vraždách svedčí aj masový hrob. Obyvateľov, čo ešte zostali postavili pred guľomety aj s tamojším duchovným. Oni sa však zachovali hrdinsky a obstáli. Notár privítal kazateľov: "Ak sme si zaslúžili túto pohromu, v duchu pokánia chceme napraviť spáchané krivdy. Ak trpíme nevinne, chceme sa ako zmierna obeta položiť na oltár Cirkvi a národa." Hlbokým dojmom zapôsobila na veriacich procesia s misijným krížom od kaplnky - kde boli obyvatelia postavení pred guľomety - k rozbúranému kostolíku. Spomienka na krížové dni v čase frontu, spomienka na drahých zavraždených udržovala všetkých cez celú procesiu v usedavom plači. Pri rozlúčke s kazateľmi prehovoril najstarší z obyvateľov: "Nechali ste nám Krista, ktorý nás naučil trpieť podľa svojho vzoru. Nikdy ho nezradíme, hoci sme skoro zúfalí." Svoju oddanosť a vďačnosť pousilovali sa veriaci prejaviť aj po korunke naskladanou zbierkou. Bol to ozajstný vdovin halier. (čSZ júl-okt46,56)V meste Bratislava bola 4. apríla štátna manifestácia: výročie oslobodenia mesta z rúk nemeckých. Večer bola ulicami Masarykovej kolónie a mestských bytov procesia s Prevelebnou Sviatosťou Oltárnou. (BAT 290)Na Trnávke sa v tom čase konali misie. Dňa 7.apríla odpoludnia bolo slávnostné zakončenie svätých misií. Bola procesia s misijným krížom, ktorej sa zúčastnilo asi 3000 veriacich. K sviatostiam pristúpilo počas svätých misií asi 2000 veriacich. Pre misionárov a na misijný kríž sa nazbieralo spolu 13000 Kčs. Misie kázali misionári Božieho Slova Dp.Kališ a Dp.Michalík, milí a dobrí páni. Misie boli od 28.marca. (BAT 291)V Kuralanoch pri maďarských hraniciach sa konala štvordňová obnova do 14.apríla. Veriaci veľmi hojne navštevovali kázne. Kostol nestačil, lebo i zo susedných maďarských obcí prichádzali naši Slováci na "slovenské misie". Denne boli štyri kázne, z toho dve stavovské. (čSZ júl-okt46,57)V saleziánskom ústave v Topoľčanoch boli duchovné cvičenia pre učňov. Páni majstri vyšli v ústrety a dali svojim učňom až dve hodiny voľno z dennej práce, len aby sa mohli zúčastniť na kázňach. (čSZ júl-okt46,57)V rokoch po vojne sa saleziáni veľa venovali organizovaním duchovných obnôv a misií Mnohí ľudia najmä v čase vojny a v povojnových rokoch prestávali veriť v Boha, v dobro človeka, ako aj vo vlastné dobro. Obviňovali Boha z nezmyselnej vojnovej a povojnovej mašinérie, hoci v skutočnosti to boli práve ľudia, ktorí toto peklo rozpútali, či už priamym pričinením, alebo tým, že sa nepostavili na odpor a na stranu utláčaných a prenasledovaných. Kto sa nezastane prenasledovaných, musí počítať s tým, že onedlho bude aj on patriť medzi nich...Od 9.-12.apríla Česko-slovenská vláda na podnet prezidenta Beneša začala druhé kolo rokovaní so SNR nazývané aj "druhá pražská dohoda". Ústredná vláda si vynútila právo zasahovať do kontroly hospodárstva, štatistickej služby, plánovania... Praha (osobitne Dr.Beneš) si vyhradili právo rozhodovať v personálnych otázkach vedúcich pracovníkov v politickej správe, súdnictve, na univerzite a v iných oblastiach verejného života. (DO 105)
