Na Trnávke v Bratislave mali 11. septembra na požehnaní po polročnej prestávke znovu vyše 50 chlapcov. Opäť začali s predajom legitimácií a prvý raz po toľkom čase aj s ich razítkovaním. Namiesto starých razítok "Don Bosco" zaviedli nové, a to "Svätá Omša" a "Požehnanie". O štyri dni nato deti v Bratislave normálne nastúpili do školy.Vo vyšších kruhoch to však už vrelo a rozhodovalo sa o tom, či vládu na Slovenskú prevezmú komunisti, alebo ostane v rukách fašistov. V každom prípade sa usilovali zmeniť niektoré zákony vydané v predchádzajúcich rokoch. Dňa 19.septembera na šiestom zasadnutí SNR bola navrhnutá "zmena zákona o potratoch, vydaného tisovskou vládou".Na druhý deň bolo druhé bombardovanie Bratislavy a to zväčša na tých istých miestach ako prvé. Utrpela najmä Apolka, ktorá znovu pracovala. Večer cez požehnanie bol znovu poplach a deti sa hrnuli z požehnania na Trnávke v Bratislave jedno cez druhé von. Trval len 2 minúty. Z východu už postupovala Červená armáda a dňa 21.septembra obsadila prvú dedinu na Slovensku.Partizánske boje boli väčšinou nekoordinované a nedočkali sa ani pomoci Od Červenej armády. Dňa 23.septmebra partizánske oddiely v Banskej Štiavnici fyzicky zlikvidovali 83 Nemcov, z ktorých 60 pochádzalo z Veľkého Poľa.V Bratislave ešte stále bol pokoj. Na Trnávke 24.septembera mali otvorenie oratoriánskeho roku. Prišlo veľa chlapcov. Mali rozličné závody. Zvlášť vynikli na konci 3 koláče s 5 korunákom v strede a museli sa k nemu pejesť. Po závodoch boli hneď aj odmeny. Saleziánska fara v Bratislave sa vtedy rozdelila medzi Miletičovú a Dornkappel(Trnávku).Začatie Povstania viedlo aj k tomu, že sa znova obnovili židovské transporty. Dňa 30.septembera zo Slovenska odviezlo SS po dvojročnej prestávke transport Židov. Až do 31.marca 1945, kedy bol odvezený posledný transport do Terezína, bolo tejto druhej vlne zo Slovenska odvezených okolo 10 000 Židov.Na Slovensku moc do rúk postupne preberali nacisti. V tých dňoch z príslušníkov nitrianskej posádky, ktorá sa nerozutekala, vytvorila vláda tzv. domobranu a ozbrojené oddiely Hlinkovej gardy, ktoré nosili vojenské uniformy. Volali sa Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy. Bolo ich 17 a nasadzovali ich hlavne v bojoch proti partizánom. Dňa 14.októbera bolo tretie bombardovanie Bratislavy v okolí predošlých náletov. Na dvore na zadnej časti mesto začína na Trnávke kopať nádrž na vodu. Očakával sa prechod frontu. Partizáni na Slovensku sa nedočkali pomoci, lebo už 27.októbra boli oficiálne zakončené vojenské akcie proti povstalcom. Zo slávnej Veličkovej brigády nazývanej aj brigáda. M.R.Štefánika zbehlo 92% bojovníkov z 2000 ľudí mu ostalo 155. Nemci obsadili Banskú Bystricu a povstanie bolo zlikvidované. Do hôr ušli už iba jednotlivci. Za niekoľko týždňov povstania stálo Slovensko asi 20 000 životov, teda osemkrát toľko než celá vojna predtým. Ako prebehlo samotné potlačenie povstania? Nemci si najskôr zaistili za jeden týždeň frontové zátylie odzbrojením dvoch slovenských divízií na východnom Slovensku a zabezpečením prístupových ciest. Už 18. októbra začali svoju ofenzívu. Pod jej náporom padali jedno za druhým všetky opevnenia a obranné línie. Tzv. "železný obranný trojuholník" (Zvolen - Banská Bystrica - Brezno) sa zrútil ako domček z kariet. Prakticky bez odporu vstúpili Nemci 24.októbra do Brezna, 26.októbra do Zvolena a 27. októbra do B.Bystrice.K oficiálnemu ukončeniu povstania sa slovenská verejnosť vtedy postavila rôzne. Našli sa aj takí, ktorí sa tešili, a nebolo ich málo, pretože pred povstaním na Slovensku sa bežní ľudia nestretli s hrôzami vojny. Nepociťovali potrebu slobody. Pravdepodobne aj preto toľkí od partizánov zbehli. V tom čase spravodajské hlásenie 1.pancierovej armády konštatuje, že 70% partizánskych oddielov tvoria sovieti. Ostatní dezertovali.Koncom októbra sa začína Bratislava opevňovať. Všade bolo plno plagátov o povinnom prihlásení sa niektorých ročníkov na opevňovacie práce. Ľudia sa pýtali: "Čo bude? Príde fronta až sem?"Na konci povstania slúžil prezident Tiso v Bystrici svätú omšu za padlých, a tí boli na obidvoch stranách fronty. Niektorí ich mylne označujú za ďakovné bohoslužby. Tie sa však v Banskej Bystrici nekonali, preto ich biskup Škrábik nemohol usporiadať. Prezident Tiso neslúžil slávne Te Deum, ale requiem za padlých a tí boli na obidvoch stranách fronty. Omše sa zúčastnila slovenská vláda a nemecká generalita. Biskup sa jej nezúčastnil, aj keď sa konala v jeho katedrálnom chráme.Škrábik sa nezúčastnil ani vojenskej prehliadky pod oknami jeho rezidencie, ani neusporiadal slávnostný banket. Usporiadala ho prezidentská kancelária a slovenský diplomatický protokol vybral ako najreprezentatívnejšie miesto pre jeho konanie biskupskú rezidenciu. Biskup proti tomu protestoval, ale potom ustúpil naliehaniu, pretože nechcel riskovať prípadnú domovú prehliadku. Bol informovaný, že ho Nemci upodozrievajú, že skrýva "banditov". A tak, zatiaľ čo sa v jednom krídle rezidencie prednášali prípitky, v druhom krídle sa triasla od strachu židovská rodina a ďalši prenasledovaní ľudia.Povstanie bolo pohromou pre zbytok slovenských Židov. Dňa 9.decembra 1944 Veliteľ SS J.Witiska hlásil do Berlína, že jeho jednotky zatkli od konca augusta 1944 spolu 9 653 Židov. Z nich bolo 8 975 prevedené do nemeckých koncentračných táborov a ostatných 678 osôb bolo s najväčšou pravdepodobnosťou zavraždených. Najväčší hrob bol objavený v Kremničke pri Banskej Bystrici. Vďaka masovej pomoci slovenských katolíkov sa zachránilo asi 10 000 slovenských Židov.Je dobré, že sa Slovensko aj oficiálne postavilo proti nacistom. Medzi partizánmi bolo veľa čestných ľudí, ktorí sa zapojili do boja proti agresorovi. Mnohí z nich po potlačení povstania utiekli za hranice a pomáhali s oslobodzovaním nášho územia. Celkovo však akcia bola nepripravená a nestretla sa s takou oporou ani zo strany Červenej armády, ani zo strany západných spojencov, aká bola potrebná. Zapojenie sa do povstania prinieslo Slovensku to, že po vojne nebolo zaradené medzi "zločinecké štáty". Prinieslo však aj častokrát prehnanú vďačnosť voči našim osloboditeľom z východu, ktorí nás onedlho "oslobodili" od viacerých aj dobrých vecí...
