Dnes sú mnohí ľudia už takí otupení z bežných reklamných praktík, že mnohé, najmä úspešnejšie firmy, na propagáciu najmä napríklad počítačových programov nepoužívajú reklamu, ale antireklamu. Pri antireklame sa využívajúúplne iné postupy, ako pri reklame. V prvom rade sa u zákazníkov musí vyvodiť dojem prekvapenia tým, že sa poukáže na to, čo je na výrobku nedotiahnuté. Môže sa jednať o skutočné vady výrobku, alebo o vymyslené. Najlepšie sa osvedčuje kombinácia opisu obidvoch vád. Potom je veľmi dôležité vyzdvihnúť málo známy prvok a dať mu až mystický charakter. V podstate sa jedná o efekt, pri ktorom človek zažije pocit: "Ako je možné, že som o tom nepočul, veď je to také dôležité!" Antireklama musí pritom poprieť niektoré skutočne uznávané hodnoty a priznať niektoré neodškriepiteľné výhody, ak si človek tovar zaobstará. Veľmi vhodné je zájsť do minulosti a presviedčať, že v minulosti bol tovar oveľa horší. Nepriamo sa tým naznačuje jeho zlepšenie a nevyhnutne nasleduje snaha dozvedieť sa, v čom sa vlastne tovar zlepšil. Keďže žijeme v dobe kódov a čísiel, nekvalitu aj kvalitu výrobku by sme mali dokázať určitými zašifrovanými údajmi vychádzajúcimi z podobných skúseností nejakých v minulosti svetovo uznávaných autorít v takejto oblasti - mohol by to byť aj Da Vinci, veď ten sa vyznal vraj do všetkého a zakomponoval to do obrazov(to je však tajomstvo a nikomu to nepovedzte).Uvediem maličký príklad. Nebolo by až také náročné popísať napríklad známu konštantu urýchľovania procesu výpočtu algoritmov. Mikročip s touto dlho známou konštantou by dokázal počítač zrýchliť až milónkrát a pri pripojení každého ďalšieho procesoru by nastal geometrický nárast rýchlosti výpočtov. Samozrejme by som to musel popísať dostatočne dôveryhodne, museli by tam byť mená osobností, ktorí dnes v tejto oblasti niečo robia a minimálne by som musel uviesť, ako pracuje harddisk. Samozrejme nesmela by tam chýbať organizácia, ktorá presne vďaka tomuto výrobku chce ovládnuť svet. Aká by to bola reklama bez konšpirácie. Po prečítaní takejto reklamy, ak by som premýšľal a chcel by som byť múdrejší ako autor reklamy(čo chceme skoro vždy), tak by som sa zaujímal o rýchlosť svojho počítača, zamyslel by som sa nad tým, či je až taký zlý a či nepotrebujem nový.Sú ľudia, ktorí pána Browna obviňujú, že svojou knihou popudí mnohých ľudí proti Katolíckej cirkvi. Majú pravdu. Ale iba tých, ktorí nedokážu v antireklame objaviť jej skrytý zámer a ktorí si o "tovare" nebudú chcieť urobiť vlastnú mienku zodpovedným si zháňaním informácií. Takíto nedocenia antireklamu a nepomohla by im ani chrumkavá a šťavnatá reklama. Oni chcú iba konzumovať a reklama pre nich je väčšinou mierená na partie poniže krku. Antireklamu dokážu doceniť iba hlbšie premýšľajúci ľudia a je zaujímavé, že práve takých Opus dei potrebuje. Premýšľajúci nenaletia na povedačky o nejakom grále a o Márii Magdaléne. Organizácii Opus dei nejde o získanie moci, či finančnej nadvlády. Ide im o získanie vplyvu. Vplyvu učenia Ježiša na zmenu súkromného života a postojov jednotlivca, vplyvu privádzať ľudí k hodnotám svedomia so schopnosťou meniť okolie týchto ľudí k pozitívnym ľudským a kresťanským hodnotám.Možno som práve teraz vytvoril ďalšiu konšpiráciu, ktorá vyzerá, ako keby kniha bola napísaná práve na objednávku Opus dei. Osobne si myslím, že organizácii Opus dei vydanie tejto knihy viac pomohlo ako uškodilo. Mnohí, najmä mladí, premýšľajúci kresťania, sa budú usilovať nájsť si cestu do tejto organizácie, ktorá je dnes ešte stále tajomná a ponúka to, po čom každý zodpovednejší kresťan v hĺbke duše túži. Po náročnosti, ktorá by zoceľovala jeho kresťanský život. Po náročnosti bez zbytočných vonkajších prejavov a bez stádovitosti. Veď kto netúžil aspoň niekedy patriť do nejakého "tajného spolku"...
