JAKUB KOHÚTVstal ešte pred svitaním. Ešte toľko toho dnes chcel stihnúť a deň nebol ktovieako dlhý. Vyšiel na dvor, poumýval sa pri studni a najskôr zašiel do humna. Na voze už bolo naukladané všetko, čo mal zaviesť na hrad.- Ej, ale nás tí páni zdierajú, pomyslel si v duchu. Najmä tento nový, lakomý Fraňo. Nikdy mu nebolo dosť a rok čo rok vymýšľa nové a nové dávky, ktoré musíme voziť na hrad do jeho večne prázdnych pivníc.Ešte raz preletel pohľadom po voze, na ktorom bolo naukladané bohatstvo chudobných Úsťanov. Koľko sa unariekali, keď všetky tieto veci včera znášali do jeho voza. Rok nebol veľmi úrodný a aj zima prišla oveľa skôr.Na voze už mal naukladané vajcia, kožušiny, ryby, husi, sliepky a jarabice. Ešte bude potrebné naložiť ostatné veci a zohnať do kŕdľa ovce z košiara. Ale pri tom mu určite pomôže Matúš.Veru, už sa aj terigal von z domu. Nízky, zavalitý a po včerajšej debate s chlapmi namosúrený. Jakub ho nechcel podpichovať, len tak pomedzi zuby utrúsil:- Tak čo, ideme Fraňovi brucho pomastiť?- Aby ho parom uchytil, lakomca jedného, ten jeho gágor je nenásytný ako pekelné dno.- Veď sa už nepaprč, radšej zožeň ovce do kŕdľa. Treba sa nám poponáhľať, ak chceme byť do večera naspäť.Matúš vyhnal ovce z košiara, zobral uzlíček s poživňou, čo mu podala žena a aj s Jakubom sa pohli na cestu. Už začalo svitať a nepotrvá dlho a slnko sa vyhupne nad obzor. Do ruky ešte zobrali po krajci voňavého chleba s klobásou a pohli sa na cestu.Jakub ešte zobral bič, spravil s ním nad záprahom veľký kríž, mocnou, chlapskou rukou sa prežehnal a šibol do koní.Vybrali sa cestou, ktorá sa kľukatila okolo rieky smerom k Veľkej soľnej ceste, ktorá viedla z dolnej zeme okolo hradu až do Krakova. Už mali za sebou hodný kus cesty, keď sa v diaľke pred nimi vynoril žeravý slnečný kotúč a rozlial po krajine svoje ešte skúpe lúče. Ak im cesta bude dobre ubiehať, okolo poludnia by mali byť na hrade.V tmavých dolinách sa ešte sem-tam kopneli zvyšky snehu po tuhej zime, ale po cestách a tak isto aj cez brody sa už dalo prejsť bez problémov.Keď minuli sútok riek Oravy a Oravice, stretli povozy, ktoré smerovali do Poľska po soľ. Prehodili spolu zopár slov a dozvedeli sa od nich nejaké novoty, ktoré prúdili medzi ľuďmi v okolí hradu. Ešte stále sa hovorilo o porážke uhorského a slovenského vojska pri hrade Sečany. Slovenské kraje boli zhrýzané z juhu od tureckých hôrd a zvnútra od šíriteľov protestantizmu.
