PRVÉ ROKY V SPOLOČNEJ FARNOSTIDo uprázdnenej farnosti nastúpil prechodne na dva mesiace za farára jeden františkánsky páter. Volal sa Firmus. On svojím pokojným účinkovaním upokojil rozbúrenú hladinu nepokojov medzi farnosťami. Mal však problém s kúrením, pretože po predchádzajúcom farárovi mu neostala ani otiepka dreva. Ak nechcel zamrznúť, musel si drevo pozháňať. Vyriešil to jednoducho, tak ako by to asi vyriešil aj svätý František. Veriaci v Zubrohlave ho viackrát počas zimy videli, ako sa vybral s rechtorom do lesa a ako sa vracali odtiaľ s poriadnou hŕbou dreva na chrbtoch.Po dvoch mesiacoch nastupuje nový farár, Ignác Hautschel, ktorý bol predtým kaplánom v Námestove. Veriaci s ním boli spokojní, len sa im nepáčilo, že pre ťažkosti s hlasivkami len zriedkakedy kázal. Keď do dediny prišiel vizitátor a pýtal sa veriacich, či sú spokojní so svojím farárom, jeden z farníkov sa ozval:- Všetko je v poriadku, len by sme mohli predať kazateľnicu, na čo nám je v kostole.Nemal to ľahké ani s obyvateľmi Klina, pretože spor o pričlenení pod Zubrohlavu ešte stále trval. Ešte stále mu nechceli pomôcť pri oprave kostola a fary, pretože museli chodiť pomáhať námestovskej fare. Hautschel zatiaľ býval v starej drevenici, na ktorej sa už začínala prepadať povala. Bola to drevenica bez maštale a tak koňa mal v miestnosti pri kuchyni. Bál sa, že mu ho z ďalekej maštale ukradnú zlodeji, alebo že mu ho zožerú vlci.Dlho však v Zubrohlave nepôsobil, pretože ochorel na vodnatieľku a v marci 1795 zomiera na následky choroby. Ako kňaz účinkoval iba desať rokov. Pochovali ho v zubrohlavskom kostole.Do začiatku leta tam prechodne pôsobil Zefirín Kytkay a po ňom prichádza Ján Krátky, ktorý bol rodákom zo Zubrohlavy.Ján Krátky mal za sebou viac rokov pôsobenia medzi rehoľnými lateránskymi kanonikmi. Odišiel však od nich a pôsobil ako kňaz Spišskej diecézy. Na začiatku svoje pôsobenie vykonával pokojne, neskôr sa však jeho prchká povaha prejavila vo viacerých konfliktoch.Keď prišiel do Zubrohlavy, zistil, že medzi ľuďmi vládne veľká náboženská nevedomosť. Rozhodol sa, že to tak nenechá a začne pravidelne ľudí učiť katechizmus. Ľudia sa radi dozvedia niečo nové o svojej viere, je potrebné však zvoliť primeranú metódu. Krátky začal hneď na začiatku robiť na ľudí nátlak:- Sprostí ste vo svojej viere, každý jeden z vás bude chodiť raz do týždňa na katechizmus! Koho neuvidím na katechizme, nech mi nepríde ani do kostola na omšu!Veriacim sa nepáčil takýto prístup a odmietali ho v tomto poslúchať. Starosta z Klina, Lukáš Skyčák mu aj otvorene povedal:- Pán farár, ste horlivý ako arián, takto veru ľudí nepritiahnete k viere.Došlo to až tak ďaleko, že v nedeľu cez kázeň sa postavil Adam Tomaščik a pred všetkými cez celý kostol zakričal:- Pán farár, prestante už toľko po nás vykrikovať!Krátky si však nedal povedať a sťažoval si u pánov na okrese. Tí potom rozkázali miestnym magistrátom, aby mu pomohli pri zháňaní ľudí na katechizmus. Najťažšie to mal chudák kantor. V lete musel každý deň obísť celú Zubrohlavu so spevom a takto mal ľudí zvolať do kostola. Ľudia neradi chodievali na jeho kázanie, pretože bývali veľmi dlhé. Raz darmo, ľudia majú radi dlhé klobásy a krátke kázne.Svojou priveľkou horlivosťou ľuďom iba znepríjemňoval vieru. Na Božie Telo nebola len jedna procesia, ako to bolo zvykom v ostatných farnostiach, ale ľudia museli počas troch dni obchádzať celú dedinu. Najťažšie to mal kantor, pretože musel pri každej procesii spievať. Postavil sa proti tomu, ale to nemal robiť, pretože tým len pobúril proti sebe prchkého farára.Jedného dňa išli deti okolo fary a počuli veľký krik. Nebolo to nič zvláštne, už si zvykli na to, že tento nový farár často kričí ako fúria. Jeho hlas sa miešal s hlasom kantora. Hádka sa stupňovala a tak potichúčky nazreli oknom, aby zistili, čo sa deje tam vo vnútri. Zazreli tam kantora pritlačeného k múru. Pán farár ho držal pod krkom a veruže milý pán kantor už začal meniť farby. Malý Ferko sa rýchlo rozbehol do susedov:- Sváko, poďte rýchlo, lebo pán farár nám kantora zadusia.Sused hneď pochopil, že sa nejedná o žart a hneď aj so svojimi staršími synmi vbehol do fary. Prišli práve včas, lebo kantorovi sa už začínalo zatmievať pred očami.- Pán farár, však ho zadusíte!Zachránili ho v poslednej chvíli. Farár, ešte stále červený od hnevu ich vyhnal všetkých von a celé tri týždne nechcel kantora ani len vidieť a nepustil ho za organ.Pomaly v dedine nebolo nikoho, kto by nemal spor s hašterivým farárom. Mládeži a mládencom zakázal chodievať na chórus. Oni to vyriešili tak, že si pristavili rebrík a do kostola vliezli oknom.O čom sa však najdlhšie hovorilo, bola jeho bitka s jarmočníkmi na svätého Michala. Vyrútil sa na nich s kyjom a rozháňal všetkých kupcov. Poprevracal im hrnce a peniaze, ktoré zarobili pohádzal do blata. Poprevracal stoly všetkých jarmočníkov, vo vzduchu poletoval chlieb a po zemi tieklo mlieko, nič neušlo jeho očiam. Kupci sa radšej pred jeho zúrivosťou stiahli, zbalili si veci a pobrali sa rovno za okres so žalobou na ohnivého farára.Keď sudca Revický vypočul všetkých poškodených, uznal vinu prihorlivému farárovi a tento musel zaplatiť veľkú sumu. Bol tiež napomenutý, aby stádo pásol pokojne.To už bolo na jeho farníkov priveľa. Rozhodli sa, že už viac nebudú prispievať na jeho živobytie. Krátky pochopil, že tentoraz to už poriadne prehnal a pýtal od biskupa, aby bol preložený do Hladovky. Dlho tam však nezostal, lebo ani tam nechceli počúvať jeho dlhé kázne.Keďže sa vďaka svojej horlivosti vôbec nešetril, čoskoro ho začali trápiť mnohé choroby, ktoré ukončili jeho život. Aký zvláštny bol jeho život, taká bola aj smrť. Tomu, čo ho zaopatroval, povedal:- Nepotrebujem pomazania, lebo som bol pri krste a pri vysviacke pomazaný a nepotrebujem ani prijímanie, lebo dnes budem sláviť poslednú večeru s Kristom.Po Krátkom na pár mesiacov prichádza za správcu páter Zefirín Kytkay, ktorý tu však pôsobí len do konca apríla roku 1799.
