STARÝ PORIADOK A NOVÉ ČASYDo konca storočia sa vo farnosti vystriedali viacerí farári a kapláni. Pôsobili v rokoch, ktoré neboli ľahké pre ľud v našej oblasti. Krajinou sa neustále preháňali morové epidémie a počet obyvateľov rástol veľmi pomalým tempom. Mnohí odchádzali za prácou na Dolnú zem a poniektorí začali chodievať už aj do zahraničia.Bolo to obdobie vzniku prvých manufaktúr a tradičné remeslá začali pomaly miznúť. Pôda nestačila uživiť stále rastúci počet obyvateľov. Koncom storočia žilo v Kline už 901 obyvateľov, ktorí obývali 175 domov.Na začiatku storočia, v roku 1901 prichádza zubrohlavskú farnosť spravovať farár Roman Grigeľ. Pôsobil tu až do roku 1947, takže mnohí starší obyvatelia obce si ešte pamätajú na jeho pôsobenie. Časy neboli dobré, v priebehu desiatich rokov sa z Klina za prácou odsťahovalo viac ako 60 obyvateľov. Väčšinou to boli mladí ľudia a pribúdal počet domov, v ktorých ostali na svojej roličke pracovať rodičia, ktorých synovia pracovali často v baniach, alebo iných prácach v ďalekej cudzine. V tom čase veľa rodín odišla za prácou až do Ameriky.- Počuli ste to, vraj začala vojna?- Ej veru, ešte aj táto psota sa na nás valí.- Čo len s nami bude, keď chlapi budú musieť narukovať?Veru nedalo sa nič robiť. Na vojnu brali všetkých zdravých chlapov. Ba aj sám richtár Paľo Sojka sa na konci augusta 1914 musel rozlúčiť so svojou rodinou aj s richtárstvom a celý rok musel stráviť vo vojnovom virvare.Hospodárstva bez gazdov postupne upadali. Celá ťarcha prác zostala na ženách, deťoch a starcoch. Mali čo robiť, aby zvládli prácu okolo gazdovky a väčšinou to aj tak skončilo tak, že prišli páni od vojska a zrekvirovali, čo sa dalo. Ľudia takto prichádzali o dobytok, o seno aj o slamu.- Tak už nám berú už aj zvony.- A čo budú s nimi robiť, sváko?- Nuž, čože by robili, roztopia ich a ulejú z nich gule do kanónov.- A na čom sa teraz bude zvoniť?- Zatiaľ sa zvoniť nebude, ale raz táto vojna musí skončiť a potom na vežu nášho kostola kúpime nové zvony. Veď veža bez zvonov, to je ako človek bez srdca.Vojna sa skončila a otcovia rodín sa vrátili domov. Nie však všetci. Traja otcovia rodín padli na bojisku a ďalší dvaja mládenci sa tiež už nikdy nevrátili k svojim rodičom a priateľom. Bola to krutá daň, ktorú museli títo jednoduchí ľudia zaplatiť za to, že páni tam hore sa nevedeli dohodnúť na kúsku zeme. Veď nakoniec nikomu nie je potrebné viac ako 2 x 1 meter zeme na jamu, do ktorej ho po smrti položia.Vojna so sebou niesla aj svoje následky. Na jeseň po vojne sa rozšírila chrípka nazývaná Španielka. Ľudia ležali po domoch vo vysokých horúčkach a nemali lieky.
