POD KOŠATOU LIPOUKeď sa najedli, porozhliadali sa po nejakom mieste, na ktorom by si postavili táborisko. Kúsok nižšie pri potoku bola pekná čistinka s obrovskou košatou lipou. Prešli tam so svojimi vozmi, rozložili veci pod lipu a začali stavať ohradu pre ovce a dobytok. Pre seba si pod lipu nanosili čečinu, na ktorú prestreli svoje hrubé plstené plášte. Tu mali nocovať prvú noc a noci boli ešte chladné.Pre kone zhlobili mocnú ohradu a dookola vyčistili porast, aby sa k nim v noci nemohli nepozorovane priplížiť vlci. Jakub síce so sebou zobral mocného ovčiarskeho psa, ktorý by ich určite svojím hromovým brechotom zobudil. Nechceli však nič ponechať na náhodu. Veď lesy naokolo bili plné zveri a bolo vidieť stopy vlkov ba i medveďov, ktorí teraz po zimnom spánku hľadali pod zub nejaké mäso. Určite by neohrdli nielen ovcou, ale stačilo by im hoci aj konské mäso.Zvečerilo sa dosť rýchlo. Chlapi nakládli dva ohne. Jeden pod lipou, kde mali spať v túto chladnú noc a druhý pri košiari a pri ohrade s koňmi. Dohodli sa, že prvú noc sa budú striedať na stráži. Bude lepšie, ak budú udržiavať oheň po celú noc, nech si zver pomaly zvyká, že noví páni tu budú mať svoj nový domov.Ako prvý sa podujal strážiť Jakub Klinovský. Chlapi sa zakrútili do svojich huní a o malú chvíľu pospali. Jakub priložil na ohne, sadol si pod lipu a oprel chrbát o jej široký kmeň. Zo všetkých strán sa ozýval šuchot večerného lesa.Podoprel si hlavu, ale len jednou rukou, pretože v druhej držal mocnú sekeru a premýšľal, čo všetko ich čaká nasledujúci deň. Zajtra by sa mali pustiť do stavby drevenice a košiara. Asi bude najlepšie, ak pomôžu najskôr Kunovi, ktorý si vybral toto miesto. Tu, pri košatej lipe postavia prvú usadlosť, vyklčujú kúsok lesa a postavia košiar pre ovce. potom postupne postavia aj ostatné usadlosti. Dovtedy sa môžu vždy na noc uchýliť pod strechu Kunovej chalupy.Z myšlienok ho náhle vyrušilo nepokojné tlmené vrčanie ovčiarskeho psa. Aj on si už všimol, že od oviec počuť čudný šuchot.- Ticho, Dunčo, pobudíš chlapov!Zobral z ohniska horiace poleno a rozbehol sa smerom, z ktorého sa ozýval ten podivný šuchot. Bola to však iba líška, hrdzaňa, ktorá zaňuchala zvyšky z večere a dúfala, že tu nájde niečo pod zub. Len-len, že sa jej neušlo horiacim polenom po kožuchu, krátko štekla a odbehla do tmavej noci.Jakub priložil na oheň, vytiahol spoza sáry nôž a začal si kresliť do zeme vedľa ohňa. Každá dedina má svoj erb, aj táto nová dedina si ho zaslúži. Snažil sa spomenúť si na erby, ktoré už videl. Väčšinou sa mu však nepáčili, boli príliš zložité a ľudia do nich podávali všeličo. Nakreslil obrysy erbu a premýšľal v duchu, čo doň umiestni.- Uhorskú orlicu tam veru nedám. Maďarskí páni mi nie sú veľmi po chuti. Radšej niečo také, čo by bolo znakom tohto kraja, tejto doliny, ktorá bude naším domovom.Ako tak premýšľal, zrak mu padol na košatú korunu nad sebou. Na les sa práve pustil jemný májový dážď. Pod korunou obrovskej lipy však bolo stále sucho a to aj vtedy, keď o hodinu dážď už ustával. Suchý a spokojný napokon do erbu nakreslil lipu s košatou korunou a mocnými koreňmi. To je ono. Človek potrebuje byť zakorenený k zemi a zároveň smerovať vyššie. Človek má byť ako strom, ktorý prináša radosť a úžitok druhým. Zobudil Šándora a uložil sa na lôžko z čečiny.Ráno, na brieždení, chlapi objavili na zemi nakreslený erb. Jakub im vysvetlil, že ho nakreslil len tak z dlhej chvíle. Chlapom sa však zapáčil a už o týždeň bol pripevnený na prvom zrube, ktorý postavili neďaleko košatej lipy.
