ZAČIATKY BÝVAJÚ ŤAŽKÉUbehlo tridsať neľahkých zím. Počet osadníkov v Kline nepribúdal. Počas týchto rokov sa prehnali nad krajinou pod Tatrami aj nad oravským panstvom rôzne nedobré správy. Zem krvácala z rán, pretože bolo potrebné brániť sa proti Turkom, ktorí v bojoch neustále vyhrávali a až roku 1588 boli po prvýkrát vážnejšie porazení pri Siksave nad Hornádom.Nebolo ľahké byť Slovákom v krajoch severného Uhorska. Zemepáni zo všetkých síl všade pretláčali len ten svoj maďarský jazyk.Keďže to boli veľmi nepokojné a vojnové časy, ani obchod veľmi neprekvital. Zbytočne sa Jakub Klinovský poznačený rokmi a drsnou oravskou prírodou usiloval získať nejaký ten groš navyše. Nebol veľký záujem ani o drevo, ani o vlnu. Záujem zo strany vojakov by síce bol, ale platiť nechcel nikto. Obyvatelia Klina mali čo robiť, aby za neľahkých podmienok ako-tak slušne vyžili.Roky na prelome storočí boli poznačené dlhotrvajúcimi bojmi s Turkom a naši pradedovia mohli len ďakovať Bohu, že zatiaľ sú tak ďaleko od vojenského virvaru. Vojna s Turkami síce našu obec obišla, ale vojnové pohromy nie.Aj osadníci Klina museli utekať pred pustošivým plienením. V čase týchto nepokojov boli vypálené všetky domy okrem jedného, ktorý unikol iba náhodou. Obyvatelia dediny boli rozohnaní a svoje útočište našli v okolitých hlbokých lesoch.Dlhá pätnásťročná vojna s Turkom sa skončila až v roku 1606, až vtedy nastal čas pokoja a rozvoja. Utíšili sa aj nepokoje okolo povstalcov verných Bočkayovi, ktorí plienili po celom slovenskom území.Prišiel rok 1608 a dedina Klin mala odovzdať tentoraz už novému zemepánovi Jurajovi Thurzovi dane. V dedine však už tretí rok stála iba jediná usadlosť, ktorá bola schopná zaplatiť dane. Ešte prejde zopár rôčkov, kým sa dedina spamätá a postaví sa na vlastné nohy.
