NEBOLO ĽAHKÉ BYŤ KATOLÍKOMPánom na oravskom zámku sa nepáčilo, že ľud je verný katolíckej viere. Len na veľký nátlak cisára dovolili, aby na Orave vznikli katolícke farnosti a aj potom robili verným katolíkom ťažkosti. Nezastavili sa pred ničím a neváhali do svojich služieb prijať aj zbojníkov, len aby sa katolíkom priťažilo.Veľmi dobre s pánmi na zámku vychádzal zbojník Matej Klinovský z Rabčíc. Spolu so zbojníkom Matejom Rabčanským boli postrachom celej hornej Oravy. Nezastavili sa pred ničím. V roku 1655 ozbíjali sprievod kráľa Kazimíra, členom sprievodu bol aj pápežský vyslanec Peter Vidonyi.Zbytočne na zbojníka podávali sťažnosť na hrad, Matej bol s pánmi zadobre. Aby totiž mohol slobodnejšie chodiť po lúpežiach, vystupoval ako horlivý zástanca Lutherovho učenia.Pánom sa páčilo, keď Matej na fašiangy roku 1659 týral rabčického farára Boroviča.Katolíci museli často s veľkou odvahou dokazovať svoju vieru a neraz im hrozilo, že pod tlakom pánov zo zámku, svoju vieru stratia.Protestanti proti katolíkom podnikali stále nové a nové výpady. V roku 1672 zo Zemplína vyrazil vodca kurucov zeman Gašpar Pika so svojou vojenskou čeliadkou. Dobyli Prešov, Bardejov i Kežmarok a prenikli cez Liptov až na Oravu. Pika sa usiloval podnietiť povstanie ľudu proti cisárovi, čo sa mu aj podarilo. Pridalo sa k nemu 25 richtárov z Liptova a najmä dolnej Oravy.Robili nátlak aj na hornú Oravu, ale tunajší šoltýsi 16 obcí sa odhodlali vytrvať verne na strane cisára a katolíckej Cirkvi. Aj obyvatelia obce Klin sa zaslúžili o to, že Pikovo povstanie bolo potlačené. Gašpar Pika bol nakoniec popravený pod oravským hradom spolu aj s 25 povstaleckými richtármi. Na podzámockých šibeniciach ich narazili na koly a nechali ich pomaly zomierať. Cisárske vojská im vymerali trest za to, že sa mečom pokúšali šíriť protestantské učenie, za vypálenie a vyvraždenie mnohých rodín.Potomkovia Jakuba Klinovského splnili svoj sľub, ktorí dali staručkému Jakubovi pri jeho smrteľnej posteli. Ostali verní svojej katolíckej viere. Jeho potomkovia Ján a Matúš Klinovskí sa vyznamenali pri potlačení Pikovho povstania a v roku 1672 ich cisár Leopold I. povýšil do zemianskeho stavu. Udelil im erbovú listinu a v rodovom znaku mali kostol ako verní obrancovia pravej viery. O štyri roky neskôr, boli noví zemani predstavení ostatnej šľachte na zhromaždení Oravskej stolice.Obec Klin sa dostáva do povedomia okolia už v prvých desaťročiach svojho pôsobenia vďaka ľuďom, ktorí si statočne vedia zastať svoje miesto.V roku 1674 sa katolíkom v Kline po dlhých rokoch konečne skrátila nedeľná cesta do kostola. V tomto roku prebrali kostol v Námestove aj drevený kostolík v Zubrohlave katolíci. Do Námestova prišiel rehoľný kňaz, cistercita Róbert Chmeľovský. Po ňom prichádza Róbert Jurčák, ktorý bol rodákom zo Zubrice.Pokojný čas však netrval veľmi dlho. O necelých šesť rokov totiž rozpútali povstanie Kuruci. Plienili, ničili, zabíjali kňazov a vyvražďovali celé rodiny. Počas Tökölyiho povstania bolo zabitých 22 kňazov a rehoľníkov, medzi nimi aj farár v Dolnom Kubíne Ján Tranoscius.Niet sa čo čudovať, že v takýchto krušných časoch počet obyvateľov v Kline veľmi nerástol a často sa stávalo, že mnohí radšej odišli do pokojnejšieho Poľska. Veď už viac ako 50 rokov tu žilo len okolo 70 obyvateľov.Nádej na nový pokoj nastala v roku 1683, kedy cisárske vojská spolu s vojskom poľského kráľa Jána Sobieskeho uštedrili Turkom pri Viedni prvú veľkú porážku, ktorú dostali od európskych vladárov. Nápor tureckých vojsk bol odrazený a to zabránilo tomu, že sa tieto vojská nevovalili na územie pod Tatrami.
