V roku 2004 slovenskí Saleziáni don Bosca oslávili 80. výročie od príchodu prvých dvoch saleziánov na Slovensko, ktorí prichádzajú založiť saleziánsky ústav v Šaštíne. Touto prácou sa v dejinnej línii vraciam k tomuto bodu v snahe opísať všetko, čo predchádzalo príchodu prvých saleziánov. Celé ich pôsobenie sa usilujem vsadiť do celkového historického rámca vtedajších cirkevných ale aj národných dejín.Dôvodom pre toto začlenenie je lepšie pochopenie problematiky. Takýmto širším pohľadom môžu na povrch vystúpiť súvislosti, ktoré by pri jednostrannom pohľade mohli zaniknúť. Zároveň to pomôže pochopiť, prečo cesta saleziánskeho diela na Slovensko bola taká dlhá a namáhavá. Veľkú úlohu v oddialení príchodu saleziánov zohralo aj vymaňovanie sa Slovenska spod područia kultúrneho a politického vplyvu Rakúsko-Uhorska a neskôr Čiech.Proces sebauvedomovania mal svoje zákonitosti, ktoré vplývali nielen na vyššie postavené vrstvy spoločnosti, ale odrážali sa aj v myslení a konaní jednoduchého ľudu, z ktorého práve pochádzali prví saleziáni.Táto problematika doteraz nebola dostatočne spracovaná a to najmä preto, lebo väčšina archívnych materiálov bola zničená pri násilnom likvidovaní kláštorov v rokoch 1948 - 1950. Až podnes boli viaceré pokusy spracovať túto problematiku, a tak vznikli viaceré diela, ktoré však často mali o niektorých otázkach a súvislostiach rozličné vyjadrenia a nájsť dôvod výpovedí sa mi často podarilo len vďaka starostlivému skúmaniu dobových prameňov.Materiály, ktoré sa zachovali, boli zachránené buď šťastnou náhodou, alebo vďaka obetavosti ľudí, ktorí si vážili kultúrne a historické dedičstvo Slovenska a často i s veľkým rizikom uchovali cenné informácie. Veľmi významné dielo je predovšetkým dielo „K dejinám Slovenskej saleziánskej spoločnosti“, ktoré napísal A. Koza a vydal ho v roku 1970 ako samizdat a ktoré mi pomohlo zorientovať sa v ostatných prameňoch a v spočiatku neprehľadnom množstve archívneho materiálu.Veľmi cenný je tiež životopis V. Vagača - jedného z prvých dvoch saleziánov, ktorí prišli na Slovensko zakladať dielo v Šaštíne. Rukopis životopisu je zachovaný v Bratislave, v archíve provinciálneho domu.Práca je zostavená chronologicky a skôr by sa dala označiť ako „kronika“. Túto metódu som zvolil kvôli lepšiemu zosúladeniu materiálov a kvôli uľahčeniu práce tým, ktorí sa v budúcnosti budú chcieť venovať hlbšie jednotlivým otázkam, ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť a ktoré kvôli malému rozsahu tejto práce nemôže byť v tomto diele uvedené.Chcel by som tu poďakovať provinciálovi slovenských saleziánov don Ernestovi Macákovi, že mi v priebehu troch rokov umožnil prístup k niektorým archívnym materiálom a že povzbudzoval viacerých najmä starších saleziánov k tomu, aby zaznačili svoje cenné skúsenosti. Mnohí z nich už sú vekom pokročilí a Pán si ich môže kedykoľvek povolať k sebe.Bola by to veľká škoda, keby s nimi odišli aj ich cenné spomienky a skúsenosti. Táto práca je zároveň poďakovaním za všetko dobré, čo som od mnohých saleziánov počas rokov práce na tomto diele zakúsil.Pokračovanie nabudúce...
