Neplánujem ho oslavovať nejakým veľkým štýlom. Mame donesiem kyticu a otcovi nejakú malú praktickú vec, ktorá sa domácemu majstrovi vždy zíde. Bude to pre mňa zároveň aj Deň matiek aj Deň otcov. Nebudem si pripomínať všetkých, iba tých svojich, pretože sú to pre mňa najdôležitejší ľudia na svete. Nechcem si to uvedomiť až vtedy, keď jedinou možnosťou ako im prejaviť vďačnosť bude kvietok, zapálená svieca a moja modlitba nad ich hrobom.Uvedomujem si, že nebolo pre nich jednoduché prijať ma do rodiny ako v poradí štvrté dieťa. Nebolo to jednoduché, no pre nich to bolo úplne samozrejmé. Po mne prijali ešte ďalšie štyri deti, mojich súrodencov, ktorých by som nemenil za nič na svete. Nemenil by som ich za detstvo s väčším počtom hračiek a vecí, ktoré som detsky závidel niektorým svojim kamarátom. Bicykel kúpený z mojej prvej výplaty by som nemenil za bicykel, ktorý by bol kúpený oveľa skôr z rodičovských peňazí. Žili sme jednoduchšia a skromnejšie ako mnohé iné rodiny, no dnes viem, že by som nechcel iné detstvo.Boli obdobia, kedy sa mi zdalo, že je nás v dome priveľa. Nemal som svoju vlastnú izbu, o mnohé veci som sa musel deliť so súrodencami, no mnohé veci sa mi ušli podelené od nich. Aj dnes sú naše vzťahy také ako predtým. Nie každý z nás sa má rovnako, no u nás sa každý usiluje svojmu súrodencovi pomôcť najlepšie ako vie. Sme rodina. Viem, že by sme boli aj vtedy, ak by sa po mne nenarodili ďalší súrodenci a ja by som bol najmladší. Viem že by rodinou boli aj vtedy, ak by som sa nenarodil ja. Som vďačný svojim rodičom, že mi dovolili narodiť sa, a že to dovolili aj mojim mladším súrodencom.Hneď teraz si deň môjho počatia značím do kalendára. Bude to môj deň vďakyvzdávania. Tento rok už nechcem v tento deň zabudnúť na tých, ktorým vďačím za život...
