Hneď na druhý deň prišla za nami hospodárka zo školy a spýtala sa, či by sme nemali záujem o priestory v škole. Mohli by sme tam vraj účinkovať pokojnejšie. Riaditeľka školy Dr. Viera Šotterová nás do školy nechcela vpustiť hneď, ako sme prišli. Na sídlisku účinkuje už viac ako dvadsať rokov a ak sa s niekým pustí do spolupráce, poriadne si ho preverí. Dnes, po viac ako dvoch rokoch práce na sídlisku už chápem, že mala dôvod na to, aby najskôr zistila, čo sme zač.Myslím, že na prelomení bariéry veľa pomohlo to, že sme začali učiť náboženstvo a veľa sme komunikovali. Spoznala naše názory, spoznala štýl našej práce a ako skúsená pedagogička vybadala to, že pre školu bude prínos, ak budeme využívať priestory, ktoré slúžili ako sklady. Veľmi sa nám páčilo, že priestor mal samostatný vchod z boku školy, a tak sme bez problémov mohli pracovať s deťmi až do večerných hodín, keď už budova školy bola zavretá.Najskôr sme dostali k dispozíci dve miestnosti. Jednu sme upravili tak, že tam bolo možné hrať stolný futbal, z druhej sme spravili viacúčelovú miestnosť. Celú sme ju vymaľovali, doplnili sme rozbité sklá a preniesli sme tam nábytok, ktorý sme mali uložený v kultúrnom dome. Miestnosť sme využívali v podstate od rána do večera. Dopoludnia sme tam vyučovali náboženstvo. Vtedy to bola veľká výhoda, lebo väčšina detí chodila na etickú výchovu a neboli voľné triedy, kde by sme my s deťmi mohli mať náboženstvo.Popoludní sme mávali krúžky, potom bola svätá omša a krúžky až do večera. Detí chodievalo zo dňa na deň viac. Stolné futbaly už nestačili, tak sme zohnali stolnotenisový stôl. Do miestnosti sme tiež doniesli prvý počítač, na ktorm sa deti mohli začať učiť základy práce s počítačom. V týchto miestnostiach býval veľký hluk a neustále sme tiež museli strážiť vchod pred feťákmi a grázlami, ktorí nám chceli robiť napriek. Viackrát sa stalo, že nám cez svätú omšu búchali po oknách, pľuli nám do miestnosti, alebo hádzali kamene.Bolo potrebné vymyslieť niečo, aby sme jednak priestory zabezpečili pred vandalizmom a tiež aby tie priestory považovali všetci za svoje. Nebolo to jednoduché a nepodarilo sa nám to hneď. Čo všetko sme urobili, čo účinkovalo a čo nie, o tom až nabudúce...
