Novici v Benediku mali v tom čase plné ruky práce. Pripravili pašiové hry "Kalvárska trilógia", v ktorej účinkovalo vyše 60 ľudí. Pre veľký úspech museli túto drámu päťkrát opakovať. Popri práci s divadlom rozmýšľali, ako by prejavili svoju oddanosť don Boscovi. Okrem modlitieb za záchranu duší chceli svoju radosť zo svätorečenia don Bosca vyjadriť aj viditeľne a tak 30. marca vztýčili na svätobenedickej skale kríž, do ktorého vložili pergamenovú listinu tohoto znenia: "V mene Pána nášho Ježiša Krista Ukrižovaného a Jeho svätej Sedmibolestnej Panny Márie, my saleziánski novici (ročník 1933-34), povyšujeme tento svätý kríž na skale svätobenedickej ako pamätník veľkého jubilea Vykúpenia a spolu i svätorečenia nášho otca don Bosca. Dané vo Svätom Benediku na veľký piatok (30.III.1934) v predvigíliu don Boscovho svätorečenia, v trinástom roku slávneho panovania veľkého pápeža, Jeho svätosti Pia XI., v šestnástom roku republiky Československej, za hlavného predstaveného Spoločnosti saleziánskej, Petra Ricaldoneho, za inšpektoriálneho delegáta dr.Františka Wallanda, za miestneho direktora Jána Hlubíka a za magistra novicov Ivana Špana, v desiatom roku príchodu saleziánov do RČS a v piatom roku tunajšieho domu noviciátu, na väčšiu česť a slávu Božiu a na povzbudenie budúcich generácií novicov, za ktoré sa dnes s Cirkvou svätou modlíme: - Zhliadni prosíme, Pane, na túto svoju rodinu, pre ktorú sa Pán náš Ježiš Kristus nezdráhal vydať sa v ruky zločincov a podstúpiť muky kríža. Ktorý s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého, Boh po všetky veky vekov. Amen. Novici don Boscovho svätorečenia: (nasledujú podpisy)..." Večer ešte ne inej skale novici zapálili slávnostnú vatru a spievali v očakávaní svätorečenia don Bosca. Veď Cirkev má svätorečením úradne potvrdiť, že cesta za don Boscom je správna a vedie do neba.
