Ale tí, ktorých sa to týkalo, nechceli počuť. Prišiel trest. V revolučných búrkach si vzali tí, ktorým sa prv krivdilo, tiež to, čo im nepatrilo. Avšak i keď reformy sú potrebné, predsa sa musí aj pri nich dbať o spravodlivosť. Napríklad znárodňovať sa môže lem dotiaľ, dokiaľ to vyžaduje všeobecné blaho." (Acta curiae episcopalis Brunensis, 1945, str. 155n.)Dňa 17.novembra sa slávil Medzinárodný deň študenstva. V Prahe v rámci 1.svetového študentského kongresu bol tiež kongres Pax Romana. Konalo sa to na spomienku na 28.október 1939, kedy nacisti pri pohrebe medika Jána Opletala uzavreli české vysoké školy, popravili deväť študentských predákov a 1200 vysokoškolákov odviezli do väzení a do koncentračných táborov. (Vaško I,47)O tri dni nato bol zahájený norimberský proces. Vojnoví zločinci boli obžalovaní aj z genocídy Židov a prenasledovania kresťanov.(Vaško I,260)V Bratislave na Trnávke začalo vyučovanie až 26.novembra. "Je však nedostatok učiteľských síl, ktoré často musia nahradzovať naši katechéti. Učitelia by boli radi prázdninovali, ale náš ústav zakročil na inšpektoriáte a náprava hneď prišla. Škola nám veľmi pomáha vo výchove. (BAT 278)Minister informácií na porade o katolíckej tlači 28.novembra povedal, že cirkev musí počítať s limitovaným prídelom papiera, ktorého zásoby sú po vojne veľmi obmedzené. Ako bude cirkev s limitom disponovať, je jej vec. Skutočnosť však bola iná. vychádzať mohli iba časopisy dopredu schválené ministerstvom informácií... Pri zostavovaní limitu sa uplatňoval dvojaký lakeť. Periodická i neperiodická komunistická tlač vychádzala bez obmedzenia a v záplavách. (Vaško I,48)V Novákoch sa koncom novembra konala trojdňová duchovná obnova pre mužov. Kázeň bývala ráno a večer. Po obnove bola schôdzka saleziánskych spolupracovníkov, na ktorej pozvali saleziánov, aby sa tu usadili. (čSZ júl-okt46,56)Prvého decembra bol oficiálne zahájený odsun Nemcov z ČSR. Pri odsunoch bolo s nimi zaobchádzané neľudsky. Bolo to často spojené s ničením kostolov a kultúrnych pamiatok... (Vaško I,28; I,128-132)Začiatkom decembra Kolakovič odišiel do Ríma, aby podal správu o svojej ceste do Sovietskeho zväzu Piovi XII. Svätý Otec ho privítal žartom: "Je to pravda, otče, že ste sa stali Slovákom?" A keď mu Kolakovič ponechal na rozhodnutie, čo má ďalej robiť, odporúčal mu, aby sa vrátil do našej oblasti, že je to zvlášť dôležité. Už vtedy sa črtalo, že to bude komunistická zóna. (NIMR 31)Po vojne bolo veľa vecí na prídel. Ľudia si pomáhali ako mohli: "Dnes, 4.decembra bola zabíjačka "na čierno", lebo z prídelu by sme veru nevyžili. Už toto dalo veľa roboty. Tu však prišiel i maliar i sklár a bolo ich treba nachovať." (BAT 278)Dňa 8.decembra, na Nepoškvrnenú do Trnavy na Kopánky prichádzajú Dcéry Panny Márie Pomocnice a otvárajú oratórium. Dievčatá sú v troch družinách. Najmenšie v družine Anjela Strážcu, väčšie v družine svätej Agnesky a od 15 rokov vyššie v družine Panny Márie Pomocnice. (čSZ mar-apr48)Povojnový Mikuláš na Trnávke bol skromnejší ako predtým. Deti dostali sáčok pukancov, cukríky, okrúhle medovníky. Nebolo vtedy jednoduché zohnať 80 kg cukríkov saleziáni ich dostali len náhodou. Horlivejšie deti dostali modlitebník, sošky, školské veci. (BAT 279)V polovici decembra pri bráne vedúcej k ihrisku na Trnávke sa zastavili 2 ruské autá. Rusi chceli stoj, čo stoj prenocovať. Pán direktor ich však odpravil, zdôrazniac im, že tento dvor majú v moci naši vojaci (boli tam dve rozhegané autá). Povesť ich predchádzala, neboli teda nikde vítaní. (BAT 280)Mnohí ľudia na Slovensku naozaj na vlastnej koži nepocítili, čo sú to vojnové útrapy. V kronike na Trnávke je zapísaný takýto povzdych: "Aj my okusujeme pravdivosť slov Spasiteľových: Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a ostatné vám bude pridané". Nepoznali sme, čo je to vojna a útrapy spojené s ňou, ba nepociťujeme ani jej smutné následky. Nič nám nechýba až na jednu nepatrnú maličkosť, že totiž ráno mávame čiernu kávu, lebo mlieka nedostať. I toto hľadia predstavení nahradiť inou cestou, hoci musia vynaložiť veľkú starostlivosť, aby veci zaobstarali." (BAT 280)V polovici decembra sa čítal pastiersky list československých biskupov. Bol veľmi mierny a vôbec sa nezmienil o ranách, ktoré pália Cirkev v ČSR. (BAT 281)Saleziáni v tom čase chodievali kázať misie a robili obnovy. Vo Veľkej Lehote bola štvordňová obnova pre farnosť. Trvala do 23.decembra. Ráno a večer bývali kázne pre všetkých, predpoludním a popoludní pre jednotlivé stavy. V tomto roku kázali saleziáni duchovné cvičenia aj v Zlatých Moravciach pre rehoľnice a konali duchovné obnovy v Starej Lúke, v Kozárovciach, vo Veľkej Lehote, a vo Svätom Benediku.(čSZ júl-okt46,56-57)V tých dňoch odchádzajú misionárčiť aj Dp.Ilenčík do Tajova (pri Nitre) a Dp.Skácel do Kráľovej. (BAT 282)Svätý Otec Pius XII. vo vianočnom posolstve varuje pred totalitarizmom: "Budova mieru by spočívala na krehkom a hrozivom základe, ak by sa neprestalo s takým totalitarizmom, ktorý robí z človeka postrkovaného sedliaka na politickej šachovnici a jednoduché číslo v hospodárskych kalkuláciách." (ŠŠ,700)Koncom decembra nastala kríza medzi divadelnými ochotníkmi na Trnávke. Niektorým sa znepáčilo, že sa Dp.Galbavý rozhodol pre iný divadelný kus bez ich "porady a súhlasu". K tejto zámienke si pridali ešte iné svoje "sťažnosti" a začali trucovať. Aj medzi mládencami dôjde niekedy perióda trucu. V roku 1945 sa odohralo iba osem divadiel. Rok predtým ich bolo pätnásť.(BAT 282)V roku 1945 bol otvorený seminár v Komárne. V Trnave na Kopánke sestry otvorili druhý dom v Trnave s prekvitajúcim sviatočným oratóriom, večernými kurzami, pracovňou, vyučovaním katechizmu a rozličnými farskými spolkami. (čSZ mar-apr46,26)Vo vojne zahynulo alebo zomrelo prirodzenou smrťou 348 členov saleziánskej Spoločnosti. Z toho bolo 327 saleziánov a 21 sestier Panny Márie Pomocnice. Zo Slovenska neboli hlásené straty na životoch. Bolo zničených veľa domov a kostolov a bol vážne poškodený aj hlavný dom v Turíne. (čSZ mar-apr46,36)
