V noci na Eucharistickom kongrese v Buenos Aires pristúpili k svätému prijímaniu aj muži. Bolo ich do 200 000, 300 kňazov rozdávalo sväté prijímanie. Spovedalo sa všade, na uliciach, v kaviarňach v obchodoch... Tejto noci sa stalo na tisíce neočakávaných obrátení. Jeden kňaz povedal: "Za jedenu hodinu čo som spovedal, rozhrešil som od hriechov spolu za niekoľko storočí." Museli to byť "veľké ryby".Saleziáni spolupracovali s miestnym klérom. Na obliečku v októbri 1934 vo Svätom Benediku bol pozvaný Dr.Ľudovít Okánik, pápežský protonotár.Nezabúdalo sa ani na oslavy štátnych sviatkov. Dňa 28.októbra 1934 na Deň slobody bol bohatý program. Dopoludnia sa všetci poďakovali Bohu za dar národnej slobody slávnostnými bohoslužbami. Večer bola akadémia a divadlo "Kováčov študent".Predstavení boli zvedaví, ako dielo v Bratislave pokračuje, preto posielajú na vizitáciu zástupcu hlavného predstaveného vdp. Antona Candela. V divadelnej miestnosti bolo vyše 360 oratoriánov a niekoľko sto spolupracovníkov a spolupracovníčiek. V mene spolupracovníkov ho privítal pán Bezák a v mene oratoriánov dvaja chlapci, jeden po slovensky, druhý po taliansky. Jeho reč tlmočil direktor. Keď o niekoľko dní odchádzal, vyslovil sa, že je veľmi spokojný so saleziánskym dielom v Bratislave, na ktoré čaká ešte krajšia budúcnosť.Odmeny v oratóriu boli výchovné aj na Mikuláša. V Bratislave na "Mikulášsky večierok" bola vydarená opereta "Svätý Mikuláš a peklo, ktorú nacvičil dp.J.Šebela. Na koniec rozdával Mikuláš, redaktor Don Bosca L.Tikl odmeny podľa počtu razítok a správania prítomným 840 chlapcom.Na Nepoškvrnenú sa aj u susedov v Ostrave konala posviacka nového saleziánskeho ústavu a v Prahe sa kládol základný kameň saleziánskeho oratória. U nich sa iba začínalo, kým v v Bratislave na oslave sviatku popoludní bolo slávnostné prijatie členov do družiny Dominika Sávia a svätého Alojza. Do družiny bol prijatý aj istý chlapček kalvínskeho vyznania. Vtedy sa začínali využívať aj audiovizuálne pomôcky. Popoludní v deň sviatku mal univerzitný poslucháč T.Polónyi prednášku so svetelnými obrazmi o starobylej Bratislave. Pred Vianocami v Bratislave bolu už 22 riadne zorganizovaných miništrantov.Situácia na Trnávke "Dornkapeln" bola ťažšia. Do kostola bolo dosť ďaleko, z pohodlnosti sa väčšinou zanedbávali náboženské povinnosti a preto niet divu, že tu bolo pole pusté, prázdne, nezorané. Kronika z Trnávky začiatky opisuje takto: "Áno, vyprávali dvaja spolubratia, že i kameň zajásal vo vzduchu, keď sa tu objavili v čiernych reverendách. Tým usilovnejšie sa dali do práce, ktorú úplne prevzali od blumentálskej fary v roku 1934. Práca prvého roku sa obmedzovala na katechizovanie na škole obecnej a meštianskej, ktorej sa venovali dp. Marcel a Ernest Horniak." Na Slovensku sú v roku 1934 už tri domy: Šaštín, Svätý Benedik a Bratislava. Saletziáni majú 15 novicov, 47 klerikov, 15 koadjútorov, 18 teológov a 22 kňazov. Okrem nich sú ešte desiatky, ktoré sa formujú, alebo pracujú vo Francúzsku, v Severnej Afrike a na misiách a vyše 30 slovenských dcér Panny Márie Pomocnice. Tie sú spolu s novickami a čakateľkami roztrúsené po ústavoch v Taliansku, najmä v Turíne, Nizze Monferato, v Casanova vo Francúzsku, v Belgicku, Rakúsku a Poľsku. Dve sú na misiách v Južnej Amerike.Slovenskí saleziáni vychovávajú dorast nielen pre vlastnú krajinu, ale myslia aj na misie. Novicát vo Svätom Benediku vychoval za päť rokov pre saleziánsku spoločnosť 99 nových členov a to 85 klerikov a 14 koadjútorov. Piati z nich už pracujú v zámorských misiách a ďaľších 10 chce odcestovať.Na misiách sú kňazi: Ľudovít Hudek v Bolívii, Viliam Vagač v Brazílii, Jozef Forgáč a František Gése v Argentíne, Albín Kontrik a Augustín Sklenár v USA a Štefan Sivák v Alžírsku. Klerici: Filustek a Jantoška v Peru, Zaťko v Salvadore, Anton Figura na Kube, Dočolomanský v Chile, Dusík v San Salvador, Kohaut v Brazilíi, Michal Sersen a Šoltýs patria do brazílskej inšpektórie, Fabera do Severnej Indie, Palkovič je v Alžírsku, Dobrovodský v Nazarete, Ilenčík a Sivák sú v Tunise. Koadjútori: Raáb v Brazílii, Hasprún v Amerike, Ježovít v Číne. Sestry Dočolomanská a Mihálová sú v Južnej Amerike. Okrem nich sú v Južnom Francúzsku a v Afrike skupiny slovenských mladíkov.Z 226 saleziánov a 125 dcér odchádzajúcich z Turína na misie, bolo trinásť Slovákov. Väčšina bohoslovcov žije v zahraničí, v Ľubľani sú trinásti, v Turíne piati a v Ríme traja.
