Skoro vo všetkých mestách a dedinách sa vytvárali skupiny, ktoré sa usilovali svojou činnosťou prispievať do verejného a kultúrneho života. Na počesť Andreja Hlinku sa tieto skupiny nazývali Hlinkovou gardou (HG). Hoci organizácia bola vedená vojenským štýlom, neboli to nejaké ozbrojené skupiny, ale nadšení divadelníci, hudobníci a hlavne ľudia, ktorí hájili národné a kresťanské práva.Keďže každá organizácia sa snaží mať svoj dorast, aj Hlinkova garda zakladala mládežnícke skupiny a pomáhala organizovať ich činnosť. Tieto skupiny dostali pomenovanie Hlinkova mládež (HM). Do radov HM sa zapájali aj oratoriáni saleziánskych ústavov.Svoje národné uvedomenie Hlinkova Garda chcela dávať aj navonok, a tak zaviedla pre svojich členov jednotnú rovnošatu. Aj Hlinkova Mládež mala svoju rovnošatu, ktorú mladí veľmi radi nosili hlavne na slávnosti a oslavy. Bola doba rovnošiat a bolo moderné byť s niekým a proti niekomu. Na začiatku sa jednalo iba o šport a kultúru, radikalizácia nastala až neskôr, vtedy mnohí z tejto organizácie vystúpili.Ľudia vtedy ešte netušili, čo vznikne z Hlinkovej gardy. Svedčí o tom aj tento zápis v dobovej kronike: "Okrem verejnej činnosti sa členovia HG vždy usilovali o to, aby svojím životom vydávali svedectvo kresťanského života. Na Trnávke sa 26.decembra konala spoločná svätá spoveď pre členov HG. Prišlo ich toľko, že stáli až za dverami. Po svätej spovedi všetci muži pristúpili k svätému prijímaniu. Na Silvestra mala HG nástup v kostole, potom bola zábava v miestnosti kina, ktoré predtým patrilo organizácii Sokol." Táto organizácia (HG) sa po krátkom čase celkom zopsula a usilovne imitovala Adolfových katanov.V decembri 1938 sa futbalový klub ŠK Concordia na Miletičovej premenoval na ŠK Ružinov. Jej predsedom je Dr.Pavol Opluštil, ktorý sa neskôr stal podpredsedom slovenského snemu a poslancom.Slovenská vláda mala čo robiť, aby zlepšila životné a pracovné podmienky slovenského ľudu. Tie v tom čase neboli veru práve najlepšie. Svedčí o tom aj fakt, že v rokoch 1920-1938 sa zo Slovenska vysťahovalo 324 000 ľudí. Do zámoria išlo z toho asi 104 000. Najväčšie vysťahovalectvo bolo okolo roku 1930, v čase hospodárskej krízy. Okrem toho vždy cez letnú sezónu každoročne chodievalo za prácou do susedných krajín takmer 222 000 ľudí. Pred vládou stála úloha, ako dať týmto ľuďom pracovné príležitosti.
