Na oslavu sviatku don Bosca prišli druhého februára do Hodov poprední činitelia obce, mesta, okresu, úradov a inštitúcií. Privítal ich direktor Anton Macák. Aby nečakali hneď zázraky, inšpektor Bokor načrtol rozsah a možnosti saleziánskej práce v okruhu ústavu. (čSZ máj-jún48,20)V Prahe sa v ten deň konalo prvé ekumenické zhromaždenie všetkých kresťanských cirkví v ČSR, prvé v československých dejinách. (Vaško I,237)O týždeň sa v Prahe konala konferencia československých biskupov. Potvrdili na nej platnosť zákazu politickej činnosti kňazov. (Vaško II, 30)Ešte 10.februára saleziáni na Trnávke zapísali toto: "Politické udalosti síce rušivo zasahujú i do nášho života, ale my pracujeme kľudne ďalej. I večierok mužov mal nepríjemnú dohru na polícii. V oratóriu sa hrá finále o majstra v ping-pongu... Pre oratoriánov sme pripravili bohatý fašiangový program v divadle. Všetci boli spokojní. Zahrali a pobavili sa dľa chuti. V kostole boli adoračné pobožnosti. Zúčastnili sa ich všetky spolky. No najviac prekvapili mladíci, ktorých sa zišiel adorovať krásny počet." O týždeň takáto poznámka: "Politické udalosti sa u nás veľmi zamotávajú. Očakávame s napätím, ako sa to všetko vyvinie." (BAT 335)V Galante usporiadali 22.februára saleziáni z Hodov Saleziánsky deň. Ráno mal svätú omšu inšpektor, spieval zbor klerikov a oratoriánov z Hodov, kázal František Valábek, direktor bohosloveckého študentátu vo Svätom Kríži. Večer zahrali oratoriáni operetku "Rybári, rybári..." (čSZ máj-jún48,20)V ten deň už Ľudové milície, ozbrojená zložka KSČ, vystúpili z ilegality a pochodovali ulicami. (Vaško I,244)Začína sa iná operetka, v päťdesiatich ročných dejstvách, kde je dopredu jasné, kto bude hrať a pískať a kto bude tancovať. Začína sa "sloboda" pod taktovkou "našej strany" a "našej vlády"...Dňa 24.februára bola hodinová stávka riadená KSČ. Na Slovensku Dr.Husák rozpustil ONV zvolených v demokratických voľbách a nahradil ich okresnými správnymi komisiami menovanými KSS. (Únor 1948, str.149)Na druhý deň po Trnávke chodili Jehovisti: "V našej farnosti šarapatia sektári "Svedkovia Jehovovi". Chodia po domoch a natískajú svoje brožúrky. V našej farnosti však vôbec nepochodili. Ľudia sa im vysmiali. My propagujeme brožúrku "Kto sú svedkovia Jehovovi?". (BAT 336)Beneš navrhol demokraticky orientovaným stranám Národného frontu, aby ich ministri podali demisiu. On ju neprijme a potom bude musieť demisiu podať Klement Gottwald a komunistickí ministri. Komunisti však po tomto kroku zmobilizovali svoje sily, do pohybu uviedli najmä priemyselné podniky v Prahe, kde vytvorili Ľudové milície, ktoré vyzbrojilo ministerstvo vnútra. Organizovali vytváranie akčných výborov, ktoré mali bojovať proti "reakcii". Tým na Beneša vytvorili taký silný tlak, že po niekoľkodennom váhaní nakoniec demisiu ministrov prijal. Potom vymenoval novú vládu podľa návrhu Klementa Gottwalda. Mala 10 komunistických, dvoch nadstraníckych (v podstate komunistov) a iba 9 príslušníkov iných strán. DS v novom Zbore povereníkov na Slovensku dostala vďaka Husákovi iba dve miesta, kým komunisti mali až osem miest. Zároveň sa premenovala na Stranu slovenskej obrody. (DS 183)Na Václavskom námestí je manifestácia "československého ľudu" organizovaná KSČ. Bol to stotisícový dav, ktorý bol privedený za účelom manifestácie. Dopoludnia navštívili predstavitelia KSČ, Gottwald, Nosek a Zápotocký, prezidenta republiky. Žiadali kategoricky, aby prijal demisiu "zradných" ministrov a predložili mu návrh na rekonštrukciu vlády. Jednali so smrteľne nemocným prezidentom ultimatívnym spôsobom. Predseda ÚRO Zápotocký pohrozil generálnou stávkou a naznačil možnosť občianskej vojny... O pol piatej popoludní prezident kapituloval. Prijal demisiu a podpísal menovacie dekréty novým ministrom. Takto prevzala bez jediného výstrelu v štáte moc tá strana, v ktorej čele stál muž, vyškolený v Moskve na podobné prípady. (Vaško I,247)Z troch slovenských strán Národného frontu boli vyradení tí predstavitelia, ktorí sa stavali proti centralistickej politike strany. (DO 137)Koncom februára 48 sa komunistom podarilo zvrhnúť centrálnu vládu v Prahe, a to ľsťou, ktorej obeťami sa stal práve tak prezident Beneš, ako aj vedenie všetkých parlamentných strán... "Komunistická etika" musí byť podľa Lenina čosi veľmi pružné. Všetko sa smie a musí považovať za dovolené, ba prikázané, keď ide o nastolenie alebo udržanie vlády proletariátu - lož, intrigy, procesy, vraždy jednotlivcov i miliónov ľudí... Lenin v dôsledku svojho materialistického svetonázoru nemohol pripustiť faktor nadprirodzena, a preto sa nazdával, že neuveriteľná sila katolíckej cirkvi spočíva v jej organizácii a dôkladnej príprave jej vodcov, kňazov. Bolo teda treba narušiť jej organizáciu, zlikvidovať jej hierarchickú štruktúru a dostať pod kontrolu celú jej činnosť, najmä výchovu kňazov." (SIS 29)Saleziáni ešte stále netušili, čo ich vlastne čaká: "Dňa 2.marca sme začali domovú vizitáciu. Pán inšpektor prišiel na poludnie. My sme ho všetci "úradne" privítali. Všetci sme ho už akosi očakávali. Poobede bola vizitačná konferencia, potom vizitácia, večer spravodania. Na druhý deň pán inšpektor i my sme sa upokojili. Na konferenciách povedal niekoľko poznámok a povzbudil nás k ďalšej práci." (BAT 336)Biskupi vedia, o čo ide, preto 4.marca reagujú takto: "Československí biskupi na konferencii v Brne napísali ministrovi spravodlivosti Čepičkovi: "Poukazujeme na vážne prechmaty, s ktorými nemôžeme súhlasiť, lebo nimi bolo zasiahnuté do práv cirkevných. Najmä pri násilnom zabraní budov a ústavov, pri zbavovaní úradov kňazov, rehoľníkov a rehoľníc. Je i to nápadné, že bolo zastavené i vydávanie väčšiny katolíckych časopisov a prekáža sa účinkovaniu katolíckym spolkom." (NIMR 48)Pius XII. predniesol 28.marca pred požehnaním Urbi et orbi pamätnú reč, ktorá bola odozvou na udalosti v Československu a ďalších ľudovo demokratických krajinách: "Veľká hodina kresťanského svedomia uderila. Buď sa toto svedomie prebudí k plnému a mužnému uvedomeniu si svojho poslania pomáhať zachrániť ľudstvo, ktorého duchovné spoločenstvo je v nebezpečenstve a to znamená spásu... alebo, nedaj Bože, sa toto svedomie prebudí len napol, nedá sa statočne Kristovi, a potom rozsudok, jeho strašný rozsudok nie je menej jasný: Kto nie je so mnou, je proti mne (Mt 12,30)... Vo vašom svedomí, ktoré sa prebudilo k plnému uvedomeniu si svojej zodpovednosti, nie je miesta pre slepú dôveru k tým, ktorí najprv oplývajú sľubovaním úcty k náboženstvu, ale potom sa bohužiaľ ukážu popieračmi všetkého toho, čo je nám najposvätnejšie. Vo vašom svedomí nie je miesto pre strach, pre pohodlnosť, pre nerozhodnosť tých ľudí, ktorí si v tejto rozhodujúcej hodine myslia, že môžu slúžiť dvom pánom. Vaše svedomie vie, že uskutočnenie sociálnej spravodlivosti a mieru medzi národmi sa nemôže nikdy dosiahnuť a zabezpečiť, ak sa zatvárajú oči "svetlu Kristovmu" a otvárajú sa naopak uši bludnému slovu agitátorov, ktorí zapretím Krista a Boha kladú vratký základ svojej činnosti." (Vaško II,16)
