Hovoril, že je dobré, aby aj chudobní chlapci v ústavoch platili podľa svojej možnosti. Novici a aspiranti by nemali platiť nič, veď sa dosť napracujú. Treba pracovať aj cez prázdniny, v Trnave bežia krúžky aj v lete.. Na otázku či možno chudobným požičiavať peniaze odpovedal inšpektor aby sme radšej menej dali ako požičali žiadanú sumu. Štvrtá prednáška bola o kresťanskej cudnosti. Prednášal ju don Valábek. Poslednú o zábavách, divadle, skautingu, rádiu, kine... mal Štefan Fabera, direktor ústavu v Žiline. Budeme konať prácu v skaute, keď sa podrobia našim požiadavkám. (Zápisnica o pojednávaniach na Inšp. kapitule v dňoch 22. a 23.apríla 1947)V Trnave mal koncom apríla prednášku Viliam Vagač, ktorý sa na jar vrátil po pätnásťročnom pôsobení v Matto Grosso v Brazílii. Jeho spomienky a prinesené indiánske predmety vzbudili záujem. Takéto prednášky významných ľudí bývajú v Trnave každú stredu. (čSZ máj-júl47,75)Do Mariánky z Bratislavy sa jedenásteho mája konala veľká púť. Pútnici sa striedali pri nesení ťažkého kríža. Bolo ich vyše 20000. Keď sa vrátili do Bratislavy pripojilo sa k nim ďalších 10000 a mali svätú omšu. Do kostola sa dostali iba kňazi a rehoľníci. Na procesii spievali aj saleziánski oratoriáni. Začali sa púte po celom Slovensku s krížom. (NIMR 38)Vasil Hopko bol v ten deň konsekrovaný za pomocného biskupa prešovkej gréckokatolíckej diecézy. (Vaško II,169)Na ďalší deň Slovensko navštívil hlavný katechéta Saleziánskej spoločnosti don Tirone. Navštívil ústav v Žiline, obidva ústavy v Bratislave, Trnave a prvý slovenský saleziánsky ústav v Šaštíne. Boli sme radi, že sa uzdravil po ťažkej automobilovej nehode, pri ktorej si v Poľsku zlomil ruku na dvoch miestach. Bol milo prekvapený nad rozkvetom diela, ktoré videl ako poľský inšpektor pred dvadsiatimi troma rokmi ešte len v začiatkoch. Tento deň povedal na chválu slovenského národa, že vznik slovenského saleziánskeho diela je vari jediným prípadom v dejinách Saleziánskej spoločnosti, keď sa všetci biskupi jednomyseľne zaujali Don Boscových synov, odporúčali ich osobitným memorandom celému národu a pozvali z Talianska do vlasti. Pre krátkosť času zvolal do Trnavy všetkých direktorov a mal k nim niekoľko prednášok. Hosťa sprevádzali aj inšpektori Ignác Stuchlý a Jozef Bokor. (čSZ máj-júl47,64)Školský inšpektor v Piešťanoch v obežníku dňa 14.mája vyzýva: "Vyzývam preto všetkých riaditeľov a všetkých učiteľov (učiteľky) môjho obvodu, aby svoju mienku a samozrejme požiadavku vo veci poštátnenia, mi tlmočili osobitnými súkromnými listami... Verím, že nebude v mojom obvode nikoho, kto by ozaj nestál za touto našou jednotnou vôľou." (SIS 24)Saleziáni na Miletičovej pod vedením direktora Jozefa Šimončiča usporiadali 18.mája púť do Šaštína, na ktorej sa zúčastnilo vyše 7000 veriacich z Bratislavy. Išli na troch mimoriadnych vlakoch s vyzdobenými rušňami. Všetkých pútnikov na tejto púti bolo okolo 50000. po príchode do Bratislavy sa k sprievodu pridali ďalšie zástupy, takže sprievod mal vyše 16000 ľudí. Usporiadateľom sa podarilo pomocou hudby saleziánskeho ústavu zjednotiť spev. (čSZ máj-júl47,61)Koncom mája 1947 "Pravda" priniesla správu, že povereník školstva prijal delegáciu profesorov, ktorá sa jednoznačne osvedčila za štátnu školu. (SIS 24)V Trnave bola procesia na sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov, ktorej sa zúčastnilo 7000 veriacich. Z nich bolo 2000 mužov, mladíkov a otcov rodín. V sprievode išlo i 120 detských vozíkov v ktorých mamičky viezli malé deti. Procesiu od farského chrámu na Kopánku viedol generálny vikár Ambróz Lazík. Kázeň na svätej omši pri poľnom oltári na Kopánke povedal inšpektor Bokor. Na konci bolo zasvätenie mládeže Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a požehnanie sviatosťou. Z tejto slávnosti poslali svoj pozdrav Piovi XII. a pripojili sa k veriacim celého sveta s prosbou, aby Nepoškvrnené Počatie Panny Márie bolo vyhlásené za článok viery. (čSZ máj-júl47,71)Na Miletičovej na svätodušné sviatky v máji bol Deň mladých robotníkov a učňov. Po svätej omši si vypočuli prednášku Ing.Šramku, ktorý hovoril na tému: "Sme viac ako stroje". Po nej bola živá a zaujímavá debata, na ktorej sa činne zúčastnilo mnoho prítomných robotníkov. Predpoludňajší program skončil zborovou recitáciou "Robotník, buď hrdý!" Pri spoločnom obede bolo niekoľko zábavných čísiel, po ňom turnaj ôsmich futbalových klubov. Prvenstvo si odnieslo mužstvo mladých robotníkov z Trnávky. Na tomto dni sa zúčastnilo okolo 180 mladých robotníkov. Mnohí z nich ostali ešte na sprievode ku cti Pomocnice, ktorý bol večer. (čSZ máj-júl47,80)Biskupi Slovenska vydávajú druhého júna pastiersky list, v ktorom rozhodne protestujú proti štátnemu monopolu školy:"3. Preto čo najrozhodnejšie sa staviame proti škole výhradne štátnej. Štátny školský monopol... je popieraním náboženskej slobody...4. Je i v záujme štátu, aby sa práve do školstva neuvádzala jednotvárnosť... zdravá konkurencia medzi cirkevnými a štátnymi školami je na prospech samému školstvu...5. návrh nového zákona je ovládaný duchom protináboženským.""Preto nás naplňuje bolesťou protištátna činnosť, ktorá je v týchto dňoch predmetom vyšetrovania, o ktorom dúfame, že sa uskutoční správne a spravodlivo." Vyzývali veriacich, aby sa zdržiavali všetkých násilností. (Príloha k slovenským diecéznym obežníkom, č.5/1947)V prvú júnovú nedeľu na Miletičovej oslavoval krúžok mužov svätého Jána Bosca 11.výročie trvania. Prejav vyše 300 mužom mal primátor Bratislavy Dr.Jozef Kyselý. Potom bol zábavný program a pápežská hymna. V druhú júnovú nedeľu mala podobnú slávnosť Katolícka Jednota žien o počte 270 členiek. (čSZ máj-júl47,64)Slovenskí biskupi zasvätili v polovici júna slovenský národ Božskému srdcu Ježišovmu. Za Spiš tak urobil biskup Vojtaššák v Ružomberku na slávnosti, na ktorej bolo 60000 veriacich. Ostatní biskupi to urobili z príležitostí pútí na iné miesta." (Vaško I,230)Bratislavskí študenti stredných škôl na Miletičovej sa rozhodli, že budú mať svoj zjazd, na ktorom má byť niekoľko aktuálnych prejavov a po nich voľná debata. Heslom je: "Kráčať ešte uvedomelejšie ako doposiaľ po ceste kresťanského života, ktorý je jedinou záchranou ľudskej dôstojnosti". (čSZ máj-júl47,64)Koncom júna pán biskup Škrábek vysvätil vo Svätom Kríži nad Hronom päť saleziánskych bohoslovcov na kňazov. Boli to: Leopold Sersen zo Špačiniec, Štefan Foltín z Černíka, Karol Nižňaský z Vrbového, Jozef Paulík z Ratkoviec a Ján Slaninka z Považskej Teplej. (čSZ máj-júl47,63)Vo večerných hodinách sa prvého júla pred bránami Levoče stretli tri mohutné prúdy pútnikov. Každá procesia si niesla svoj mohutný kríž. Na tejto púti bolo prítomných vyše 130000 katolíkov. Toto leto začali Bratislavčania - starí aj mladí - spontánne nosiť malé krížiky pripnuté na hrudi. Vyvolalo to všeobecný strach u tých, ktorí sa už vtedy prebíjali k moci. Tieto krížiky boli spomienkou na celoštátny zjazd katolíkov Československa, ktorý sa konal v roku 1935 v Prahe. (NIMR 42)Biskup Vojtaššák na tejto púti zasvätil spišskú diecézu Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie. V snahe narušiť slávnosť, votreli sa medzi pútnikov provokatéri a roztrusovali, že sa proti púti chystá akýsi zákrok. Keď potom z ampliónov rozmiestnených na Mariánskej hore zaznelo chrčanie podobné hukotu lietadiel, nastala panika a hromadný útek, ktorý zastavil biskup Vojtaššák vystupujúci práve s procesiou na horu. (Vaško I,230)Šestnásti oratoriáni z Trnávky odišli začiatkom júla s Dp.Ilenčíkom na Mokraď (Orava). Budú tam prázdninovať mesiac. Všetky hmotné výdavky hradí mesto, ktoré každoročne posiela chudobné deti na zotavenie. Využili sme túto možnosť. Dp.Ilenčík však nemôže byť stále s chlapcami, ani nie je s nimi ubytovaný, nakoľko vedenie má Charita a sú tam aj iné deti. (BAT 323)Československá vláda žiadala začiatkom júla Vatikán priviesť k abdikácii slovenských biskupov Vojtaššáka, Škrábika, Nécseya a Buzalku. Vatikán požiadavke nevyhovel. (Vaško I,164)Na Starých Horách bolo o niekoľko dní potom zasvätenie Slovenska Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie za účasti 70000 ľudí a slovenských biskupov. Aj z našej farnosti (Trnávka v Bratislave) tam boli ľudia, ale len súkromne. (BAT 324)V Paríži je dvanásteho júla zahájená konferencia o Maršalovom pláne. Po zákroku sovietov naša republika prisľúbenú účasť na nej odriekla. Náplasťou za odmietnutie Maršalovho plánu mal byť predaj veľkého množstva sovietskej pšenice Československu. Tlač nadšene hlásala, že nás maršal Stalin podruhý krát zachránil, tentoraz pred hladom. O hospodárskom rozkvete zemí, ktoré sa zúčastnili na Marshallovom pláne, propaganda mlčala. (Vaško I,165)V Spišskej Kapitule bol v polovici júla po druhý krát zatknutý biskup Vojtaššák. Vo väzení bol štyri a pol mesiaca bez toho, že by bol z čohokoľvek obvinený. Keď sa vrátil, veriaci a kňazi mu pripravili triumfálne uvítanie. (Vaško I,164)Saleziáni zvyknú striedať bratov v domoch. Nebolo tomu inak ani začiatkom augusta: "Tento rok prechádzala u nás veľká zmena v domovom personáli. Je to najmä zmena pána direktora Cíferského, ktorému vypršalo šesťročie. Odchádza za prefekta do nového ústavu do Hodov. Bol skutočným priekopníkom nášho ústavu a že dnes ústav je dobre vybavený a zaistený, najväčšia zásluha patrí jemu... Novým direktorom je Dp.Štefan Timko, direktor z Topoľčian. Ďalej bol sem pridelený pán Neštický z Miletičovej ako i nový pán asistent Sitár z Topoľčian. (BAT 326)V Topoľčanoch cez prázniny bolo na výlete 60 chlapcov. Keď dychovka zahrala pred kultúrnym domom, ľudia povychádzali z kina, ako keby boli vypli prúd. Tento deň neskoro večer dostal ústav nového direktora, Rudolfa Košíka. O tri dni bola rozlúčka s bývalým direktorom Štefanom Timkom, ktorý odišiel na Trnávku. (čSZ jan48,20)
